Chalani na to majú, svoju kvalitu a odhodlanie však musia ukázať priamo na ihrisku.
Samozrejme, nechceme teraz zveličovať a vynášať chalanov do nebies, ale jednoducho posledné mesiace Slovensko žije futbalom a chalani si získali dôveru fanúšikov výbornými výkonmi. Stačí sa len pozrieť na kvalifikáciu na EURO 2016, k tomu zarátať prípravné zápasy a nemám problém povedať, že čiernym koňom turnaja sme my. Veď v priebehu posledných mesiacov sme porazili majstrov Európy zo Španielska, majstrov sveta z Nemecka a ďalších účastníkov európskeho šampionátu v podobe Ukrajiny, Českej republiky, Islandu a Švajčiarska. Tieto výsledky sú jasným dôkazom, že slovenská futbalová reprezentácia nebude na turnaji len do počtu, ale že kľudne môže zamiešať kartami. Preto sme sa pozreli na päť dôvodov, prečo by sen o štvrťfinále nemusel byť vôbec nereálny.
Zohratosť tímu
Výmena generácií a obmena kádra je súčasťou futbalového života, niektorí to zvládajú lepšie, niektorí horšie. Napríklad také Španielsko vyhralo tri veľké turnaje za sebou, tréner del Bosque dal aj na štvrtom prednosť svojim obľúbencom, ktorí mu priniesli trofeje a prišlo vypadnutie už v skupine, keďže v tíme bola treba čerstvá sila v podobe nastupujúcej generácie. Nová generácia nastupuje aj v Nemecku, Francúzsku či Portugalsku, kde to vyzerá nesmierne sľubne, napríklad však také Holandsko nástup novej generácie príliš nezachytilo a Oranjes sa dokonca ani nekvalifikovali na záverečný turnaj.
A potom tu máme Slovensko, ktoré síce má mnoho talentovaných mladých pušiek, no kostru tímu tvoria už niekoľko rokov tí istí hráči, ktorí sú práve vo svojich najlepších (alebo tesne pred) rokoch, sú na vrchole svojich možností a navyše sú výborne zohraní a funguje medzi nimi chémia. S hráčmi ako Ďurica, Škrteľ, Pekarík, Hubočan, Kucka, Stoch, Vladko Weiss či Marek Hamšík (určite som na niekoho zabudol) sa stretávame vďaka televíznym obrazovkám už poriadne dlho a teraz prišiel ten správny čas, aby svoju dlhoročnú spoluprácu mohli pretaviť v nejaký ten výraznejší úspech. Stačí si zobrať napríklad takého Škrteľa. Od príchodu Kloppa do Liverpoolu to nemá vôbec ľahké, bol aj zranený a po vyliečení sa mal problémy dostať sa do základnej zostavy. Postavte ho však v repre vedľa Ďuricu a ja okamžite tejto stopérskej dvojici verím, keďže bok po boku nastupujú už dlho.
Dobrá partia je určite základom úspechu a na chalanoch je vidieť, že spolu vychádzajú výborne. A to môže byť jeden z kľúčov úspechu.
Nezľaknutie sa veľkých mien/podcenenie zo strany súpera
Stačí si pozrieť kurzy na celkové víťazstvo jednotlivých krajín a je nám jasné, že sme považovaní verejnosťou za jeden z najslabších tímov turnaja. Keď je reč o čiernych koňoch, hovorí sa o Walese, Švédsku či možno aj Poľsku či Rakúsku. Najskôr som sa pri nevšímaní si kvalít Slovenska cítil trošku urazený, potom mi však došlo, že to môže byť len naša výhoda. Nikto nás nepovažuje za čierneho koňa, nie je na chalanov vyvíjaný zbytočný tlak a oni môžu robiť to, čo im ide najlepšie - prekvapiť zvučné mená.
Nezľaknutie sa favoritov a ich následné prekvapenie sa najlepšie ukázalo proti víťazovi skupiny našej kvalifikačnej skupiny, Španielsku. Je pravda, že Španieli boli v oboch zápasoch lepším tímom, čo sa dal čakať, my sme však, hlavne v tom prvom, boli minimálne rovnako nebezpeční. Hneď z úvodu teda chalani vyleteli na svojho súpera, neustále ohrozovali Casillasa, až za ním skončila lopta po priamom kope Kucku. V druhom polčase už Španieli tlačili, aj sa im podarilo vyrovnat, slovenskí futbalisti sa však ani vtedy nezľakli a hoci aj remíza by bola nesmierne cenná, oni si išli pre tri body. A aj pre ne prišli po hlavičke Miňa Stocha, po ktorej celé Slovensko skákalo od radosti.
Rovnako ako pri hokeji, aj vo futbale nám idú lepšie zápasy proti najväčším favoritom na celkové prvenstvo a ja len dúfam, že sa nám podarí prekvapiť aj každoročne preceňované anglické mužstvo.
Keď už to slovo "čierny kôň" používam tak často, ešte si ho užijem v poslednom odseku, prisahám. K šanciam Slovenska sa totiž vyjadril aj Fabio Cannavaro. Futbalový majster sveta z roku 2006 favorizuje na zisk titulu šampióna na tohtoročných ME vo Francúzsku tím Nemecka. Podľa talianskeho stopéra sú však Slováci jedným z "čiernych koní" turnaja. Niekdajší hráč Juventusu Turín, Realu Madrid či Interu Miláno si myslí, že fanúšikovia budú na turnaji svedkami veľkého prekvapenia a za jedného z "čiernych koní" považuje slávny Talian aj Kozákov výber: "Veľa tímov je približne na rovnakej úrovni. Ťažko povedať, kto všetkých zaskočí, no môžu to byť Maďari, Slováci alebo Poliaci."
Marek Hamšík ako tvorca hry a jeden z hráčov s najlepšou formou pred šampionátom
Náš kapitán bol po dlhé roky pod veľkou paľbou kritiky za to, aké výkony predvádzal v národnom tíme. Vyčítala sa mu najmä gólová neefektivita a aj keď mužstvo zahralo dobre, výčitky na jeho adresu neustávali. Ja osobne som mal vždy rád jeho štýl hry, ako to však dnes býva zvykom, ľudia hľadia najmä na góly, a tak, žiaľ, Marek dostával neustále podľa mňa nezaslúženú kritiku. V posledných rokoch je anketa o najlepšieho futbalistu Slovenska len o ňom a Martinovi Škrteľovi, s ktorým sa takmer pravidelne striedajú na prvej priečke. Chýbali akurát góly v slovenskom drese, korenie futbalu a presne to, čo sa od neho očakávalo. Zdá sa, že je tomuto už navždy koniec. Počas tohto kvalifikačného cyklu mu to tam konečne začalo sypať. Navyše, on nielen strelecké šance premieňal, on ich aj vytváral. Tvoril ich ako absolútny majster a veru si nepamätám, kedy by bol neviditeľným, prípadne neužitočným. Aj v zložitejších momentoch, hoci ich veľa nebolo, dokázal svoj tím podržať, zachovať si chladnú hlavu a nasmerovať ho na tú správnu cestu. Vo Francúzsku to bude o tímovej súdržnosti a o tom, že budeme musieť hrať ako jeden muž. Ale každý tím potrebuje niekoho, kto bude vedieť ukočírovať prechodne zlé nálady v kádri, zahnať negatívne myšlienky a vytvoriť v kabíne aj na ihrisku iba pozitívne vibrácie. Pretože tréner nemôže byť s mladým kolektívom neustále. Som presvedčený o tom, že neexistuje vhodnejší adept na tento post ako v prípade tohto rodáka z Banskej Bystrice. A hoci nebude našim kapitánom, ako tomu bolo pred šiestimi rokmi v Afrike, bude podľa mňa on tým správnym lídrom.
Toto tvrdenie sa dá dokázať aj renkingom UEFA, ktorý sa zameral na hráčov s najlepšou formou pred európskym šampionátom. UEFA pri tvorbe renkingu použila špeciálne štatistiky zo zápasov v roku 2016. Marek sa prebojoval až do najlepšej desiatky, keď obsadil práve desiate miesto. Do prvej stovky hráčov sa dostal aj Hamšíkov krajan Juraj Kucka, stredopoliar AC Miláno je na 91. priečke.
Hráči dôverujú trénerovi Kozákovi
Po nevydarenej anabáze trénerského dua Stanislav Griga - Michal Hipp musel Slovenský futbalový zväz hľadať na uvoľnenú pozíciu adekvátnu náhradu. Hoci v tom období uplynuli od historického úspechu na MS 2010 tri roky, živé a najmä pozitívne spomienky motivovali všetkých - hráčov, fanúšikov aj vedenie zväzu k tomu, aby našli toho najlepšieho kouča. 2. júla 2013 padol verdikt a na spoluprácu prikývol Ján Kozák. Presne ten Ján Kozák, ktorý kedysi Košičanov priviedol ako prvý slovenský tím do Ligy Majstrov, ale aj ten, ktorý si nedával servítku pred ústa. Každý čakal, akú špeciálnu esenciu do reprezentácie prinesie. Fantázií sa medze nekládli - po kvalifikačnom fiasku pod vedením bývalej dvojice, vrátane remízy v Lichtenštajnsku (1:1), by sme boli brali všetko, čo by tímu bolo pomohlo. Začiatok nebol ideálny - bezgólová remíza s viac ako podpriemerným Gibraltárom v ich prvom predstavení sa na medzinárodnej scéne bola veľkou potupou a aj ja osobne som nad novým trénerom lámal palicu hneď v začiatkoch. Potom sa však čosi zmenilo - hráči začali hrať. Uverili jednoduchej, priam primitívnej filozofii, že v národnom tíme sa nechodí na rekreáciu, na dovolenku, prípadne predvádzať najnovší účes. Hráči sa zomkli a začali hrať spolu, nebojácne dopredu s pevnou obranou vzadu. Nebola to tiki-taka, nebol to ani bezhlavý ofenzívny pressing. Prvý duel na Ukrajine mohol vyzerať ako náhodný, veď domácim chýbali viaceré opory. No zázrak v Žiline a porážka Španielov ukázala, že to už nie je náhoda. Zrazu tu bol silný tím, ktorý vzbudzoval rešpekt a hráči ako aj fanúšikovia uverili, že môžeme vyhrávať s každým. Aktuálna pozícia v rankingu je štatistickým odzrkadlením našich výkonov a povestnou čerešničkou na torte. Reprezentácia je pri Kozákovi v dobrých rukách a všetci sa tešíme, čo vymyslí na európskych konkurentov v priebehu nasledujúcich dní.
Hrateľná skupina a aj súper v prípade postupu
V prvom rade treba pripomenúť, že vďaka novému formátu postupujú do osemfinále aj štyri najlepšie tímy z tretieho miesta. A pri pohľade na našu skupinu to vôbec nevyzerá nereálne.
Anglicko zvykne byť považované vždy na veľkom turnaji za favorita, aby následne sa mohli so šampionátom skoro rozlúčiť. Keď sme z prvého koša dostali práve ich, bol som úprimne rád. Časť ich hráčov považujem za mierne preceňovaných a preplatených, no ako sa vyvíjala sezóna, zrazu mám z nich obrovský rešpekt a sú pre mňa favoritom skupiny. Mladá generácia hráčov ako napríklad trio z Tottenhamu - Dele Alli, Kane a Eric Dier sa stala ťahúňom reprezentácie a hlavne Kaneove presné zakončenia naháňajú strach. Nestal sa z neho totiž one-season wonder, ale aj v tejto sezóne mu to v Premier League pálilo a útok Albionu bude spoliehať na neho. A to majú Angličania ešte napríklad aj objav sezóny v podobe Vardyho, ktorý potvrdzuje streleckú formu aj v národnom drese. Napriek tomu je Anglicko ako súper z prvého koša jedna z najlepších možností a chalani by ich mohli potrápiť.
Oveľa dôležitejšie zápasy však budú proti Walesu a Rusku. S Anglickom totiž hráme až náš posledný zápas skupiny, kedy už môže byť rozhodnuté o našom osude v prípade zlých výsledkov. Wales sa, rovnako ako my, predstaví na európskom šampionáte po prvýkrát v histórii a budú rovnako odhodlaní ako náš tím. Nebude to však len o Baleovi, keďže Wales má v tíme aj ďalších kvalitných hráčov a očakávam vyrovnaný zápas. Hoci práve Bale v kvalifikácií nastrieľal suverénne najviac gólov, Wales sa do záverečnej fázy turnaja prebojoval najmä vďaka skvelým tímovým výkonom a bezchybnej defenzíve. V desiatich kvalifikačných zápasoch dostal Wales len štyri góly a sedemkrát si udržal čisté konto, čo je pre obranu, ktorej dominuje stopér Ashley Williams zo Swansea, veľmi dobrá vizitka. Aj keď posledné prípravné zápasy im príliš nevyšli (prehrali všetky tri), stále majú Walesania nádej na to, že uhrajú dobré výsledky. Už vzájomný zápas medzi oboma krajinami veľa napovie o ďalšom dianí v skupine a musíme veriť, že po 90 minútach budeme spokojnejší práve my.
A potom tu máme Rusko, ktoré je určite zaujímavým súperom, keďže naozaj neviem, čo môžem od nich očakávať. Na posledné majstrovstvá sveta sa dostali vďaka prvému miestu v kvalifikácii, keď za sebou nechali dokonca aj Portugalsko, prišiel však záverečný turnaj a Rusi neuhrali ani jedno víťazstvo a hneď aj z turnaja vypadli. V podobnom duchu sa nieslo aj prvých šesť kvalifikačných zápasov, po ktorých nakoniec zväzu došla trpezlivosť a hráčmi neobľúbeného trénera Capella jednoducho vyhodili. Na jeho miesto prišiel Leonid Slutsky, ktorý dokázal zachrániť zle rozohranú kvalifikáciu a nakoniec s Rusmi postúpiť. Rusi sa však musia vysporiadať so stratou Alana Dzagoeva, ktorý si zlomil kosť na nohe a tesne pred turnajom im plány skrížilo čerstvé zranenie Denisova.
Ako je už spomenuté priamo v piatom bode, aj osemfinále vyzerá celkom sľubne v prípade postupu. Teda v prípade postupu z druhého miesta. Druhý tím našej skupiny totiž v osemfinále narazí na druhý tím skupiny F, kde nájdeme Portugalsko, Maďarsko, Rakúsko a Island. V prípade, že Ronaldova družina potvrdí úlohu favorita, by osemfinálový súper bol určite prijateľný a hlavne hrateľný. Netreba však predbiehať a treba sa sústrediť hlavne na zápasy v skupine.
Toto je teda 5 dôvodov, prečo si myslím, že máme šancu na postup. Mohol som sem zaradiť aj našu bojovnosť či rýchle protiútoky, nechcel som však zbytočne zveličovať a dal som sem len dôvody, ktorým verím a za ktorými si stojím. Už dnes teda chalanov čaká prvý náročný zápas a musíme dúfať, že to dobre dopadne a hlavne fandiť, keďže chalani potrebujú našu podporu. Slovensko do toho!
