Prešiel len viac ako týždeň a my sme tu dnes s ďalším sľúbeným rozhovorom so zástupcom slovenského skateboardingu.
Keď vznikol nápad priblížiť našim čitateľom slovenský skateboarding, pravdupovediac sme nečakali veľký záujem. Cieľom bolo skôr motivovať istú menšinu, ktorá ešte na šport ako taký nezanevrela. Aj preto sme začali zhurta a hneď v úvode sme oslovili jedného z najuznávanejších jazdcov Európy, ktorým bol práve Rišo Tury. Všetko, čo si zameškal, si môžeš zopakovať tu. Veľmi sa tešíme, že sa rozhovor uchytil a bavil vás, čo viedlo k rozhodnutiu, aby sme sa skateboardingu venovali viac, hlavne prostredníctvom rozhovorov. Dnešok sa však bude niesť skôr v duchu spomínania. Viac o tom, ako to tu celé začalo a koho ešte na scéne môžeš sledovať, vám už ale rozpovie samotný Feri Daboczi, budúci lekár.
Čau, na začiatok by si sa nám mohol v krátkosti predstaviť, kto si a čomu sa venuješ?
Volám sa Feri Daboczi, mám čerstvých 22 rokov, som študentom lekárskej fakulty v Košiciach a popri škole pracujem ako sanitár na klinike úrazovej chirurgie. V minulosti väčšinu môjho voľného času zaberal skateboarding a to je aj dôvod, prečo je tento rozhovor realizovaný. V súčasnosti mám kvôli škole už času oveľa menej, a tak sa snažím nájsť si čas aspoň na nejaké cardio športy a občas sa zapájam do aktivít okolo školského klubu detskej nádeje.
Ako si sa ku skteboardingu dostal?
Bol to rok 2004 a bol som vtedy s kamošmi v tábore na Donovaloch, kde som videl chlapcov, ako sa učia nejaké triky na skejte (samozrejme, dozor im hneď dosky zobral). Hneď keď som prišiel domov, tak som otravoval oca, nech mi kúpi skejt. Navyše, vtedy vo veľkom fičala hra na playko Tony Hawks Pro Skater, takže som bol na skejt úplne namotaný.
Čo je podľa teba potrebné k tomu, aby mladý človek začal jazdiť, prípadne, aby zotrval aj napriek počiatočným neúspechom?
V prvom rade potrebuje chtíč a dosť dôležité je, aby mal nejakých parťákov, s ktorými by jazdil, lebo je to aj o vzájomnom hecovaní. Tak sa človek učí najrýchlejšie. Samozrejme, je to aj o veľkej dávke trpezlivosti, lebo progres v skateboardingu je na začiatku pomalší. Naučiť sa základné triky nie je úplne najľahšie, aj keď určite to nie je žiadna veda. Mne na začiatok veľmi pomohlo, že si ma rýchlo zobrali do partie starší chlapci, ktorí mi vysvetlili ako na triky, plus sme si vymienali CDčká so skate videami, takže som začínal mať prehľad o slovenskej a svetovej scéne a odkukával som triky.
Ako vnímaš "wannabies", ktorí balia čúče na nový skateboard, pritom sa ledva dokážu voziť?
Neriešim ich. Nech si robia, čo chcú.
Je niečo, čoho si sa musel kvôli skateboardingu vzdať?
Skateboarding ma bavil viac a viac, a tak ostatné aktivity boli potlačené. Na konci základky a na strednej som v podstate celý voľný čas venoval jazdeniu alebo pozeraniu skate videí (a občas som sa učil, lebo som bifľoško). Keď však chce ísť človek hore aspoň na európsku úroveň, musí sa vzdať veľa vecí. Ja som si už dosť skoro uvedomil, že nemám talent na to dotiahnuť to nejako ďaleko a skate pre mňa znamenal pohodičku, ktorá ma však nikdy v budúcnosti nebude živiť.
Čo hovoríš na aktuálnu situáciu v skate komunite na Slovensku? Má potenciál, ktorý by sa teoreticky dal pretaviť do európskych, prípadne svetových úspechov?
Slovenská scéna neuveriteľne zostarla. Jazdí oveľa menej ľudí ako 10 rokov dozadu. Paradoxne, momentálne sú asi najlepšie podmienky na jazdenie, aké tu kedy boli. Obzvlášť u nás v Košiciach je to s podmienkami na jazdenie najlepšie. Napriek tomu je podľa mňa zlatá éra skateboardingu na Slovensku za nami. Starší rideri mi dokonca tvrdia, že ja som zlatú éru ani nezažil. Pamätám si ešte, ako sme jazdievali pred magistrátom v KE na jednom múriku aspoň dvadsiati skoro každý deň. Jazdievalo sa aj v skateparkoch, ale bolo to hlavne o streete. V kamenných skateshopoch pracovali kámoši, ktorí sa do skejtu rozumeli. Nástupom eshopov na Slovensku kamenné shopy takmer úplne vymizli. Niekedy mal rider pocit, že patrí do nejakej skupiny ľudí, ktorí sú nadšení pre spoločnú vec, dnes to tak necítim. Aj keď našťastie vždy sa ešte nájde jeden, dvaja nadšenci, ktorí zorganizujú nejaký contest alebo grilovačku s jazdením. Na Slovensku je však menej contestov a tieto kamarátstva slabnú.
Čo sa týka potenciálu, ten predstavuje jednoznačne Rišo Tury. Nielen že má talent, ale dosť na sebe maká, veľa cestuje a len tak má človek šancu napredovať. Riša už pozná skoro celá Európa a v Amerike sa tiež nestratil, aj keď presadiť sa tam je veľmi náročné, to by vedel Rišo rozprávať a aj rozprával. Marek Zápražný, Roman Lišivka a Peťo Molec takisto patria medzi známych európskych riderov. Čo sa týka mladších riderov, je to trochu horšie. Je tu zopár šikovných chalanov, ale jazdia skôr pre radosť ako s nejakými veľkými ambíciami. Na jednej strane je škoda, že sa mladé talenty neposúvaju do Európy, na druhej strane skateboarding by podľa mňa mal byť hlavne o radosti a výchille s kamošmi.
Vedel by si nám prezradiť aj konkrétne domáce mená, koho ceníš a vidíš ho ako nádej pre tento šport?
Ako som už spomínal, najväčšie nádeje vkladám do Riša Turyho, lebo vidím aký ma k jazdeniu prístup. Rád si pozriem zábery aj od Mareka Zápražného a Makaka. Z mladších riderov sa mi rátajú môj mladší brat Jiggy a Kiko Nguyen, ktorí sú podľa mňa medzi mlaďasmi asi top, ale aj v Spišskej Novej Vsi je viac šikovných mladých chalanov. Momentálne už nemám veľmi prehľad o tých najmladších rideroch.
Preferuješ, respektíve preferoval si street, alebo skôr bazény?
Jednoznačne street! Bazény sú sranda a obdivujem bazenárov, ale mňa vždy viac lákali múriky, raily, schody a tak.
Máš najobľúbenejší spot, prípadne skatepark?
Najradšej mám asi Paralel v Barcelone a Warschauer Strasse v Berlíne, Stalin v Prahe, ale prednedávnom nám v Košiciach postavili super spot Kulturpark, kde sa jazdí super. Čo sa týka skateparkov, vždy si rád pojazdím v Spišskej.
A čo trik?
Rád mám backside tailslide, bs nosegrind alebo fakie hardflip.
Najzaujímavejšie miesta, kde si mal možnosť previezť sa?
Najlepší skate trip som zažil v Aténach. Je to jedno z najhorších miest, kde som kedy bol, ale na jazdenie je super a boli sme super parta. Barcelona je mekka európskeho skateboardingu, takže tam je tiež super. Miláno a Berlín sú tiež fajn.
Určite si sa zúčastňoval aj množstva súťaží. Budeme radi, keď sa pochváliš najväčším úspechom.
Nikdy som nedosiahol nejaký významný úspech. Súťaže som však mal rád kvôli atmoške, kamošom, hecovačke a afterkám. Po súťažiach som behal hlavne do 16tich, kedy som mal vážny úraz členka. Dovtedy som viackrát vyhral kategórie do 15 rokov či už v SNV alebo v Ružomberku, v Liptovskom Mikuláši som bol druhý. Na toto obdobie spomínam najradšej, keď som sa s Rišom Turym hecovával vo finálových jazdách. Inak na slovenskom pohári som bol najlepšie piaty, to bolo tesne pred úrazom. Naposledy som skončil so svojím Streetmarket teamom tretí na Československom kole Vans Shop Riot.
Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že podpora skateboardingu od slovenských médií je mizivá. Vidíš riešenie, ako pretlačiť tento šport viac verejnosti?
Keďže jazdí menej ľudí, točí sa v skateboardingu menej peňazí a skate média nemajú peniaze od reklám, pretože skate firmy si nemôžu dovoliť platiť reklamu. Jazdci sa potom nemajú kde zviditeľniť ani vrámci scény a nie to ukázať širšej verejnosti. Takže si myslím, že je pekné, ak nejaká TV spraví shot z nejakej súťaže a drbne to do športových správ, ale podstatnejšie je podľa mňa mať kvalitný skate web s častým apdejtom. Ťažko povedať, či je skateboarding atraktívny pre masy a netuším ako namotať ľudí aby jazdili, ale keď nás tu na Slovensku bude 5 a pól čo jazdíme, podmienky na jazdenie sa budú zhoršovať.
Z vlastných skúseností viem, že tento šport nepatrí medzi tie najbezpečnejšie. Skús nám diskrétne opísať najhoršie zranenie.
V 16tich som bol v Humennom fotiť nejaké zábery do tlačeného časáku a skákal som zo schodov cez rail. Zlomil som si členok do pravého uhla, v mieste rastovej štrbiny a keďže som vtedy ešte rástol, bola to komplikovanejšia zlomenina s hrozbou trvalých následkov. Našťastie všetko dopadlo dobre.
Poďme ešte na otázky mimo skejtu. Máš obľúbený štýl hudby, prípadne interpreta?
Niekedy som počúval hlavne rap, dnes si vypočujem kadečo, napríklad aj vážnu hudbu.
Sleduješ filmy alebo seriály? Vedel by si zostaviť rebríček aspoň top troch?
Telku veľmi nepozerám, keď tak si pozriem nejaký filmík. Jednoznačne môj najobľúbenejší film je Forrest Gump.
A čo ty a konzoly, prípadne PC hry. Nájdeš si čas?
S bratom hráme hry na playku, hlavne NHL a FIFU. Naše zápasy bývaju prehrotené a občas sa po nich nerozprávame.
Čo by si robil, keby si z akýchkoľvek príčin nemohol ďalej jazdiť?
Niekedy som si to nevedel predstaviť, aké by to bolo. Dnes sa mi stáva často, že sa kvôli škole a robote na skejt nepostavím dlhú dobu. Človek jednoducho mení priority, aj keď láska k doske ostáva.
A aké sú tvoje vyhliadky do budúcnosti?
Chcem naďalej makať na škole, aby som bol kvalitný doktor a nie nejaký šarlatán, ísť skúsiť nejakú stáž do zahraničia. No chcem si aj užívať mladosť, športovať čo to dá, pojazdiť si s kámošmi. Rád by som si potom založil rodinu, ale to je už hudba ďalekej budúcnosti.
Na záver by som sa chcel poďakovať Ferimu za rozhovor a Pavlovi Putnokimu, Andrej žabkayovi a Ďurimu Turymu za fotografie. Tiež by som vás chcel poprosiť, aby ste nám v komentároch zanechávali nápady, čo by sme podľa vás mali zmeniť a pridať, prípadne, čomu by sme sa mali vyhnúť. Každá vaša pripomienka nám len pomôže. Ak chceš vedieť, koho vyspovedáme nabudúce, tak si nás nalaď opäť o pár dní.
