Firmu na plisovanie súrodenci založili v roku 2016. Už takmer celú dekádu sa im darí zachovávať výnimočné remeslo plisovania. Prečítaj si ich výnimočný príbeh.
Karolína a Michal Jankivovci sú súrodenci, ktorí mali od malička blízky a vrúcny vzťah. Obaja boli umelecké duše a lákalo ich podnikanie. Keď sa rozhodli, že vytvoria odevnú značku, chceli sa v odbore čo najlepšie vzdelávať. Museli urobiť dôležitý krok a z vysokej školy odišli na odborné učilište, aby sa naučili správne šiť. Mnohí ich rozhodnutie vnímali ako kontroverzné a pochybovali o ich budúcnosti.
Za takmer desať rokov existencie ich značky JANKIV sa im podarilo vybudovať stabilnú firmu, na ktorej chode sa podieľa niekoľko ľudí. Ich módne kúsky nenosia len Slovenky, ale so značkou sa im podarilo expandovať aj do zahraničia.
Prečítaj si príbeh značky šikovných Slovákov, ktorá sa venuje výnimočnému umeleckému remeslu ručného plisovania. Na svete je len niekoľko ľudí, ktorí ponúkajú podobné služby. Keď začínali, našli starších ľudí, ktorí sa u nás remeslu stále venujú. Svoje vedomosti však s mladými súrodencami zdieľať nechceli a vypracovať sa museli sami.
- Prečo sa rozhodli odísť z vysokej školy na odborné učilište
- Prečo im starší remeselníci nechceli dať informácie o technike plisovania
- Ako dlho trvá výroba jedného výrobku
- Prečo influencerom nedávajú veci zadarmo a neposkytujú ani zľavy
- Či sa dá v dnešnej dobe remeslom uživiť
Ako vznikol nápad na podnikanie s bratom?
S bratom sme mali od malička úžasný vzťah. Keď som končila strednú školu, brat pracoval vo firme nášho otca. Obaja sme chceli však robiť niečo vlastné a boli sme umelecky podkutí.
Počas školy som odišla do New Yorku študovať angličtinu a brat išiel na dva týždne so mnou. Keď odchádzal domov, uvedomili sme si, že máme veľmi pekný vzťah a chceme spolu v budúcnosti podnikať.
Automaticky ste vedeli, že sa budete venovať móde?
Po mojom návrate z New Yorku sme sa rozhodli, že pôjdeme spolu na vysokú školu. Vedeli sme, že chceme vlastnú odevnú značku, no chceli sme robiť niečo iné ako robia ostatní. Zároveň sme chceli, aby bolo naše meno aj našou značkou s určitým životným štýlom. Na technickej výške sme mali veľa matiky, fyziky a podobných predmetov, ktoré nás veľmi nebavili a neprinášali nám to, čo sme chceli. Rozhodli sme sa, že školu opustíme.
Kam viedli vaše ďalšie kroky?
Navštívili sme jednu strednú školu a tam nám majsterka povedala, že keď toto všetko chceme robiť, musíme sa v prvom rade naučiť remeslo. Odporučila nám, aby sme v prvom rade investovali sami do seba, vyučili sa a neskôr môžeme zadávať prácu iným. Z vysokej školy sme teda odišli na odborné učilište a vyučili sme sa za dámskych krajčírov.
Okolie malo blbé poznámky a pýtali sa, čo z nás bude
Ako takýto skok vnímalo vaše okolie? Vymeniť vysokú školu za učilište...
Bolo to náročné aj pre našich rodičov. Okolie malo blbé poznámky a pýtali sa, čo z nás bude, keď z vysokej školy odchádzame na učilište. No, my sme to naozaj chceli. Naša majsterka, ktorá nás učila šiť, sa remeslu venovala celý život a v krajčírstve mala bohatú prax.
Raz som sa jej spýtala, čo by mi odporučila ušiť si na ples. Poznala môj štýl a povedala mi, aby som si ušila plissé. Ja som vôbec nevedela, čo to je, no brat mi povedal, že keď mi to odporúča, tak to mám skúsiť spraviť.
Vtedy si prišla do prvého kontaktu s plissé? Naučila ťa techniku majsterka zo školy?
Venovala sa tomu jej kamarátka a išla som k nej. Pozerala som sa na ten náročný proces a vôbec som mu nerozumela. Videla som, že robí niečo so závažiami, niečo s formou, niečo s drievkami a potom to dávala do kotla. Pamätám si, že ma varovala, aby som sa toho nedotýkala, pretože to je veľmi horúce.
Brad Pitt je v TOP módnej forme: Jeho outfity dokazujú, že štýl nepozná vek
19. júna 2025 o 14:00
Z kotla potom vytiahla tú plisovanú látku, bola naskladaná do takej harmoniky. Mne sa to strašne páčilo a ušila som si z toho sukňu a išla som na ples. Tú sukňu mám u nás dodnes. Potom sme na plisovanie na chvíľu pozabudli, lebo sme museli napĺňať učebné osnovy, ktoré sme mali v škole.
Objavili sme dieru na trhu.
Kedy ste sa k technike vrátili?
Po škole sme išli ešte do Prahy, kde sme pracovali v jednej firme, ale neboli sme spokojní. Raz sme si na pražskom byte pozerali fotky toho, čo sme robili v Liberci. Zastavili sme sa na šatách s plisovanou sukňou. Dali sme si do Googlu "plisovanie" a vyhodilo nám to iba plisované rolety.
Vtedy sme si uvedomili, že sa tomu asi nikto nevenuje a je to diera na trhu. Rozhodli sme sa, že to ideme robiť a v Prahe sme si robili ešte rešerš. Návrhári nám hovorili, že túto vzácnu techniku už nikto nerobí. Tak sme z Prahy odišli a v roku 2016 sme si urobili vlastný ateliér.
Hovoríš, že vtedy o remesle nebolo žiadne povedomie. Máš teraz nejakú vedomosť o tom, koľko ľudí sa mu venuje na Slovensku alebo to ste iba vy?
U nás na Slovensku to sú väčšinou len starší ľudia, ktorí to robia celý život. Oni nemajú weby a ku kontaktu na nich sa musíš proste dostať. Plisujú väčšinou pre folklórne súbory. My robíme širokú škálu vecí. Máme web, rôzne súkromné aj štátne zákazky. Ručne plisujeme divadelné kostýmy, spevácke zbory, a spolupodieľame sa aj na tvorbe tanečných kostýmov, napríklad aj na majstrovstvá sveta spoločenských tancov.
Také široké spektrum služieb plisovania ponúkate u nás teda iba vy?
Tí starší ľudia nevedia vyplisovať napríklad nadrozmerné látky alebo náročné materiály. My sme sa pýtali dielní, ktoré fungujú na Slovensku, či vedia plisovať napríklad kožu, zamat alebo jemný šifón. Odpísali nám vtedy, že sa to nedá. My sme v tej dobe však všetky tieto materiály plisovali. Na svete je len niekoľko dielní, ktoré sa technike intenzívne venujú. Je to umelecký mikrosvet.
Jeden pán nám povedal, že si všetky vedomosti zoberie do hrobu.
Boli starší remeselníci ochotní podeliť sa so svojím know-how?
Keď sme s tým začínali, tak nás ľudia do toho nechceli pustiť a nechceli s nami zdieľať informácie. Jeden pán nám povedal, že on sa to naučil sám, takže sa to musíme naučiť aj my. On si vraj všetky vedomosti zoberie do hrobu. Dnes, keď vidia, že sme sa to naučili, tak sa nám ozývajú s tým, že majú napríklad formy a chcú nám ich predať za veľmi veľa peňazí. Karta sa už obrátila.
Za stovky eur nám ponúkajú staré, potrhané papiere. Keď chcú, tak to od nich zoberieme a zachránime to, no bezplatne. Veľakrát sú to totižto staré, špinavé a potrhané papiere, ktoré chcú spáliť. Hodnotu v tom vidíme iba my. Chceme uchovávať dedičstvo a jedného dňa chceme mať aj vlastnú výstavu v múzeu alebo galérii.
Takže, keď ľudia majú záujem, môžu prísť k vám do Košíc a kúsky si vyskúšať a zakúpiť?
Áno, môžu si objednať termín do showroomu a tam majú možnosť všetko popozerať a vyskúšať si. Veci sa dajú nechať objednať aj na mieru podľa vlastných preferencií. Dvakrát do roka chodíme aj na výjazdy do Bratislavy, Prahy, Žiliny a Banskej Bystrice, kde chodíme na osobné skúšky za klientkami.
Ako dlho trvá výroba hotového výrobku? Napríklad sukne?
Nemáme to úplne spočítané. Keď sme sa s bratom o tom rozprávali, tak odhadom to môže byť nejakých osem až desať hodín. Plisuje sa ručne, takže proces je náročný. Potom sa to ukladá do kotla, kde sa plisuje hodinu a pol. Potom sa musí nechať forma vychladnúť, aby sa látka zafixovala. Týmito krokmi sa celý proces naťahuje a predlžuje.
Vyžadujú si plisované kúsky nejakú špeciálnu starostlivosť po kúpe?
Neodporúčam ich prať v práčke všeobecne a naše plisé špeciálne. Odporúčam, aby sa prali ručne vo vlažnej vode. Prášok by sa mal použiť gélový. Ten práškový sa vo vlažnej vode nerozpustí a na látke potom vznikajú fľaky. Ešte sa môže dať kúsok do chemickej čistiarne, ale ja osobne odporúčam pranie doma. Zároveň odporúčam veci skladovať výlučne na vešiaku, aby nevznikli lomy na plisé.
Chceme sa viac zamerať na bytový dizajn.
Na e-shope máte nielen oblečenie, ale aj jeden produkt z kategórie home decor. Plánujete sa v budúcnosti viac uberať týmto smerom?
Je to jeden z našich cieľ do budúcna. Chceme sa zamerať na bytový dizajn. Tvoriť najmä v podobe plisovaných záclon a závesov. V niekoľkých domoch už dokonca aj visia. Ďalej by sme chceli zamerať aj na oblasť recyklácie nášho výrobného odpadu a dať mu nový život.
Je z tvojho pohľadu dopyt po ručných prácach? Sú ľudia ochotní za kvalitu platiť?
Ja myslím, že áno. Fungujeme 10 rokov a chceme to robiť celý život. Dnešná doba podľa mňa ručným technikám a umeniu praje.
Spolupracujete aj s nejakými osobnosťami?
Celebrity v rámci propagácie neobliekame. Stojíme si za tým, že by si to mali kúpiť rovnako ako bežný klient. Ak niekto od nás niečo chce, tak nech si to kúpi ako každý. Nerobíme medzi tým rozdiel. Keď sme boli mladá značka a známi ľudia od nás dostali veci zadarmo s tým, že to odprezentujú, tak to veľakrát neurobili.
Máte vyslovene aj nejakú konkrétnu negatívnu skúsenosť?
Stalo sa nám aj, že nám napísali klientky, že vidia, že osobnosti naše veci, ktoré dostali na promo, predávajú na Vinted za pár eur. Mám pocit, že si to nevážia a je mi to potom ľúto voči našim klientkám, ktoré u nás nakupujú niekoľkokrát po sebe.
My si naše klientky najviac vážime, lebo vďaka ich nákupom sa môžeme rozvíjať a zachraňovať umenie ručného plisovania. Snažíme sa ponúkať vysokú úroveň proklientského servisu, preto nemáme ani výpredaje a neponúkame ani sezónne zľavy.
Niektorí ľudia si môžu povedať, že im stačí plisovaná sukňa z fast fashion za 10 eur. Aký je rozdiel vo výrobnom procese?
Najväčší rozdiel je, že jeden produkt je z fast fashion a druhý zo slow fashion. Všetky veci, ktoré sú v konfekcii, sú plisované strojovo. Látka je medzi teplými čepeľmi jednu až dve sekundy. Sklad je teda mierne zlomený. Pri našom plisovaní ide látka do kotla, kde sa plisuje pri 110 °C hodinu až hodinu a pol. Plisé, ktoré je ručné, je ostré ako nožík. Zároveň je naozaj kvalitné a vydrží.
Chceme toto umenie zachrániť.
Máte s vašou značkou do budúcna vytýčený nejaký jasný cieľ?
Naša méta je venovať sa značke celý život. Chceme zachraňovať a obnovovať toto umenie a chceme, aby to ľudia nosili. Je to vzácna technika, ktorá sa robí od čias starého Egypta. Už faraóni si zdobili svoje oblečenie plisovaním. Chceme byť etablovaná značka, ktorá zdravo podniká a má hodnoty, ktoré pomáhajú celej spoločnosti. Veľmi radi by sme boli aj celosvetovou značkou. Chceme sa orientovať na arabské štáty a už tam máme klientky, ktoré nosia naše veci.
