Pavel pracoval ako policajný vyjednávač. Rukojemnícke situácie sú najťažšie, takmer každý ich chce zažiť (Rozhovor)

Adrenalín mu pumpoval telom a s každou jednou akciou bol odolnejší voči tlaku. Bývalý vyjednávač Pavel Lacko sa zúčastnil na množstve zásahov. Pri niektorých z nich išlo ľuďom o život.

V rozhovore nám vysvetlil, ako prebiehajú akcie pri páchateľoch s rukojemníkmi a čo treba spraviť, ak si chce niekto siahnuť na život. Prezradil nám tiež, ako svoje skúsenosti z praxe vyjednávača aplikuje v súčasnosti pri práci profesionálneho kouča.

Naša redakcia ti pravidelne prináša rozhovory z oblastí, ktoré vzbudzujú záujem. Prečítaj si o práci bývalého policajného agenta či rozhovor s väzňom, ktorý bol za mrežami so sériovým vrahom Ondrejom Rigom. Staň sa členom klubu Refresher+ a čítaj články bez obmedzení.

Váš starý otec mal skúsenosti ako člen kontrarozviedky. Bol práve on inšpiráciou, pre ktorú ste vstúpili do špeciálnych zložiek?

Určite. Od detstva som od neho počúval historky z armády a o stretnutiach v tajných bytoch. Takže áno, určite to bola pre mňa v mladom veku jedna z hlavných inšpirácií.

Čo všetko ste museli splniť, aby vás prijali do špeciálnych jednotiek?

Musel som splniť dosť náročné psychologické testy a rôznorodé fyzické previerky – od zhybov až po plávanie. Keď ma prijali, pokračovali sme streleckým výcvikom, taktickým výcvikom, zlaňovaním, sebaobranou a podobne. Aby ste sa však posunuli na tie najnáročnejšie akcie a pozície, musíte si v tíme a vo vedení vybudovať dôveru. Budovanie dôvery a spolupráce, ktorá smeruje k výkonu, tu bolo kľúčové.

Koľko trvá, kým sa človek dostane k tým najkomplikovanejším zákrokom?

Asi štyri až päť rokov.

Čo treba na to, aby sa stal záujemca vyjednávačom?

Každý útvar má nejaké odbornosti, a ak na vás vidia, že máte určité schopnosti a útvar to potrebuje, pošlú vás na kurz, kde získate novú odbornosť. Tam už si ako vyjednávač trénujete hlavne vyjednávacie schopnosti.

Na koľkých akciách ste sa zúčastnili ako vyjednávač?

Nepamätám si presne. Povedzme, že do dvadsať. Ale je to hrubý odhad, nie som si istý.

Čo robí vyjednávač, ak nie je práve v akcii?

To, čo každý iný. Je to len vaša odbornosť, takže vás povolajú na akciu, kde ste potrebný. Inak pracujete s tímom na iných zásahoch a výcviku. Výcvik je veľmi dôležitý. Potrebujete prejsť rovnakými dverami či oknom aj stokrát, vychytať každý detail, lebo pri tejto práci sa chcete učiť hlavne z chýb, ktoré spravíte počas výcviku.

Koľko je takýchto zásahov mesačne, prípadne ročne?

To nebudem hovoriť. Niekedy ich je veľa, inokedy menej. Niektoré zásahy sa plánujú, iné vznikajú spontánne.

V minulosti vás ocenili za záchranu života. Aká to bola akcia?

Išlo o chalana, ktorý dlhé hodiny sedel na parapete jednej budovy a chcel skočiť dole.  Myslím, že to bolo na 11. poschodí. Keďže nereagoval na vyjednávačov, náš tím potreboval zvoliť inú taktiku – chceli sme sa za ním zlaniť zo strechy, ale nakoniec sme to vyriešili inou taktikou. Bola to naozaj vyhrotená situácia, žiadna štandardná robota.

Stretli ste sa s ním ešte niekedy po tom, ako ste ho zachránili?

Práveže nie, ale často som sa sám seba pýtal, ako asi naložil so svojím životom.

Nemali ste pri takýchto akciách strach, že o niekoho prídete?

Je tam vždy obrovská zodpovednosť. Keď ide o život človeka, musíte si dávať pozor na to, čo vám hovorí a aké otázky mu kladiete. Práve to využívam aj pri koučingu – naozaj hlboké počúvanie druhej osoby, aby som bol zainteresovaný do jeho príbehu a neušlo mi nič dôležité. Iba tak vie vyjednávač zistiť, čím si môže človeka získať. Takže, samozrejme, ten strach a stres tam sú. Ale musím tiež povedať, že som tieto zákroky miloval.

V čom sa pocitovo odlišuje akcia, pri ktorej ste postavený pred človeka, ktorý si chce siahnuť na život, od akcie s páchateľom a rukojemníkom?