Nabíjačky sú ekologickou záťažou. Tým, že niektoré mobily predávajú bez nich, výrobcovia redukujú množstvo odpadu. Teraz nás čaká ďalší krok
O tom, že sa majú všetky porty nielen smartfónov, ale aj ostatnej elektroniky zjednotiť, sa hovorí už od roku 2018. Na začiatku prázdnin tento plán Európska únia definitívne schválila a účinnosť nariadenia má vojsť do platnosti na jeseň 2024.
Zjednotenie nabíjacích portov na USB-C sa týka malých a stredne veľkých zariadení, ako sú smartfóny, tablety či fotoaparáty. Pre notebooky to platí až od jesene 2026 a nákup zariadenia s nabíjačkou či bez nej bude dobrovoľný. Celkovo sa majú smartfóny predávať najmä bez nabíjačky, čo by malo viesť nielen k zníženiu produkovaného odpadu, ale aj k zvýšeniu úrovne udržateľnosti produktov v rámci EÚ a k „zjednodušeniu života spotrebiteľov“.
Nové nabíjačky by v rámci tejto iniciatívy mali byť viac ekologické, lacnejšie a s rovnakými parametrami. Rýchlonabíjanie smartfónov, ktoré sa aktuálne v rámci jednotlivých výrobcov líši, by sa malo tiež zjednotiť. To je z pohľadu používateľa a životného prostredia dobrá správa, keďže nabíjanie nabíjačkou, ktorá má síce správny port, ale nevhodné parametre, akumulátorom neprospieva.
Koho sa to bude najviac týkať
Či ide o výrobcov smartfónov, notebookov, slúchadiel, či inej elektroniky, port už v súčasnosti používajú bežne. Nové nariadenia EÚ teda zasiahnu najmä spoločnosť Apple a používateľov jej zariadení, keďže sa budú musieť povinne vzdať portu typu Lightning. Firma už teraz novú legislatívu kritizuje a jej hlavným argumentom je brzdenie inovácie.
Pokiaľ sa Európa bude roky držať jedného portu, bude komfort používania závisieť od jeho dátových prenosových rýchlostí, ale aj fyzických vlastností. Znamená to, že ak menej kvalitné konektory USB-C budú po nejakom čase používania vypadávať z portu, používateľ nebude môcť dúfať v skorý príchod štandardu USB-D či iného, ktorý by tento problém mohol napraviť.
Takisto ak pokrok dosiahne úroveň, keď dátová prenosová rýchlosť USB-C nebude stačiť, bude potrebný ďalší zjednotený prechod na nový štandard. Na druhej strane už teraz sa technologický svet orientuje na ukladanie dát do cloudových služieb namiesto prenosov na fyzické nosiče a teoretické maximum rýchlosti USB-C je na úrovni 10 Gb/s, takže tento problém by nemal byť taký horúci, ako by sa mohlo zdať.
Firme Apple sa to nepáči
Spoločnosť Apple, ktorú zmena výrazne zasiahne, síce už testuje varianty svojich zariadení s portom USB-C, no chcela by si udržať kompromis v podobe adaptéra na konektor Lightning. EÚ tvrdí, že nové nariadenia sú dostatočne flexibilné, aby počítali aj s technologickým pokrokom. Dokonca je v tejto legislatíve zakotvený aj prechod na technológiu bezdrôtového nabíjania vo chvíli, keď bude dostatočne vyvinutá. S prijatím tohto štandardu v rámci Únie sa počíta v roku 2026, no výrobcovia budú mať opäť hlavu v smútku, keďže bude musieť byť opäť jednotný pre každého z nich a pre všetky zariadenia.
Na druhej strane pre výrobcov elektroniky by zjednotenie štandardov malo mať vždy aj veľkú výhodu. Môžu sa viac sústrediť na samotný produkt a jeho vlastnosti, pričom aj výrobné náklady budú nižšie. Takáto štandardizácia často vedie k priemyselnej spolupráci aj bez zásahov vlád a na medzinárodnej úrovni. V podstate samotný štandard USB je toho dôkazom, keďže za ním stoja firmy ako Microsoft, HP či dokonca Apple.
Posledná menovaná firma je najväčšou technologickou spoločnosťou na svete a pri jej povahe možno konštatovať, že sa za argument o brzdení inovácie tak trochu ukrýva. Pri spoločnosti Apple ide vždy o výnimočnosť a exkluzivita jej nabíjacieho portu voči ostatným výrobcom sa teraz má stratiť. Firma tak môže mať obavu zo straty zákazníka, pre Európsku úniu to však nie je podstatné a jej predstavitelia tvrdia, že im ide najmä o dobro zákazníka a planéty. Či budú mať produkty Applu port USB-C už v roku 2023 alebo až 2024, zatiaľ nie je isté. Je však pravdepodobné, že firma využije čas, ktorý jej zostáva, a zmenu prijme čo najneskôr.
Globálne následky alias bruselský efekt
Keď sa v Európe týmto spôsobom štandardizujú nabíjačky, je možné, že to bude mať aj celosvetové následky. Pre výrobcov, ktorí ešte využívajú proprietárne konektory, bude výhodnejšie prejsť na USB-C na všetkých trhoch, na ktorých pôsobia. Bude totiž lacnejšie nevyrábať odlišnú verziu pre zvyšok sveta. Keď je produkt schválený na použitie v rámci EÚ, firmy začnú často dobrovoľne vyrábať túto schválenú verziu na celom svete.
Netýka sa to vždy iba hardvéru. Keď sa v roku 2016 Európa rozhodla, že bude viac chrániť údaje používateľov webových stránok, prišiel na svet štandard GDPR. Globálne firmy ako Facebook či Google museli zmeniť svoje správanie. Nová legislatíva im výrazne okresala možnosti v tom, ako zarábať na používateľských dátach, a aj keď nie sú povinné takéto zmeny prijať na celom svete, spravidla tak samy urobia a takýto krok má aj svoj názov – bruselský efekt.
V podstate ide o to, že 400 miliónov Európanov je často vzorom pre zvyšok sveta. Možno teda predpokladať, že sa bude štandard USB-C globálne prijímať ešte výraznejšie ako doteraz a pre zákazníkov po celom svete to bude znamenať v prvom rade menej starostí.
