Traja mladí muži sa s nami podelili o svoje príbehy. Niekoľko rokov boli členmi extrémistického hnutia Slovenskí branci.
„Boli sme partia chlapcov, ktorí sa hrali na vojnu,“ hovorí o hnutí bývalý člen Slovenských brancov Matúš Mažáry. Otázka však je, či je takáto „hra“ s expanznými zbraňami a nenávistnými postojmi bezpečná pre našu spoločnosť, ako to v roku 2020 vyhlásilo ministerstvo vnútra.
Veliteľ Slovenských brancov (SB) Peter Švrček tvrdí, že jeho hnutie sa usiluje ochrániť národ. „Branec je človek, ktorý dobrovoľne prisahal, že v čase akejkoľvek krízy alebo ohrozenia civilného obyvateľstva bude tomu obyvateľstvu pomáhať. Všetkými prostriedkami, ktoré v tej chvíli bude mať,“ hovorí v relácii konšpiračného Youtube kanála zvtv. Branci sú vraj pripravení zakročiť vo vojnovom stave alebo v „stave spoločenskej krízy“.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka pred dvomi týždňami upozornilo na to, že členovia SB spolupracujú s poľskými extrémistami, ktorých spájajú s útokom na Ukrajine s proruským pozadím. Niektorí členovia poľskej jednotky Strelec boli dokonca súčasťou neofašistických zoskupení.
Ak ťa zaujímajú témy pravicového extrémizmu a chceš si prečítať viac podobných článkov, klikni na sekciu Rozhovory. Pokiaľ chceš podporiť tvorbu kvalitného obsahu, môžeš si predplatiť REFRESHER+ klub. Získaš tak prístup k prémiovým článkom.
Zaujímalo nás, ako to funguje v tejto polovojenskej jednotke, a preto sme vyspovedali troch bývalých členov oddielu Východniar a Bystričan. Redakcia Refresheru ďakuje respondentom za odvahu verejne prehovoriť o tom, aké je byť brancom.
„V tom čase sme boli rasisti,“ hovorí jeden z bývalých členov SB Michal Gabriš v exkluzívnom rozhovore pre Refresher.
Na výcviku boli aj ostré náboje
Michal Gabriš sa stal slovenským brancom, keď mal 17 rokov. Motivovali ho priateľstvá, ktoré sa vytvorili medzi mladými chlapcami v oddiele. Po rozvode rodičov sa presťahoval do Košíc, kde nikoho nepoznal. Branci boli preňho ako rodina.
„V partii sme mali militantné sklony, počúvali sme metal. Chceli sme sa naučiť brániť v prípade, že by nás napadli Rómovia,“ vysvetľuje.
Pre partiu mladých chlapcov predstavovali miestni Rómovia hlavných nepriateľov. Nikto z nich však s nimi nemal zlú skúsenosť. „V tom čase sme boli rasisti. Každý hovoril o Rómoch a Luníku IX, no nikto tam ani reálne nebol,“ hovorí Michal.
Oslovili ho zimné tréningy, ktoré začal pravidelne navštevovať. Bavilo ho učiť sa vojenskú taktiku a tráviť čas v lesoch. V tom období si neuvedomoval, že postoje ľudí v oddiele sú rasistické alebo extrémistické.
„Naším nepriateľom bol každý, kto nebol vlastenec,“ vysvetľuje bývalý branec. V SB bol Michal práve v čase, keď vypukla migračná kríza pre konflikt v Sýrii a tiež vojna na Donbase. „Niektorí členovia SB odišli bojovať so separatistami na Ukrajinu,“ hovorí Michal. „Našimi hlavnými nepriateľmi boli utečenci, Američania a NATO.“
Podľa Michala bolo nebezpečné najmä to, že tínedžeri sa navzájom hecovali.
„S brancami sme sa raz zobudili o pol piatej ráno pripravení na to, že ideme mlátiť Rómov,“ spomína Michal. Našťastie však na ulici tak skoro ráno nikto nebol, a tak nedošlo k útoku. „Keď sa na to teraz pozerám, bola to úplná hlúposť,“ dodáva Michal.
Všetko mohlo byť inak. Dnes by som možno volil Kotlebu a chodil na antivaxerské protesty.
Hoci väčšina bývalých členov tvrdí, že na výcviku boli len expanzné zbrane so slepými nábojmi, podľa Michala mali niektorí členovia aj ostré náboje.
„Medzi členmi boli aj bývalí policajti či vojaci. Mali platné preukazy na ostré zbrane a tie mali aj na výcviku,“ hovorí bývalý branec. Z hnutia odišiel najmä preto, že mu prekážalo, ako sa správa veliteľ SB Peter Švrček. Na jeho výcviku zažil aj šikanu.
„Tí, ktorí nezvládali výcvik, dostali ešte viac. Chalanom pridával čoraz viac a viac cvikov, až kým sa nesklátili na zem,“ hovorí Michal. Od toho momentu začal čoraz častejšie vynechávať tréningy a po troch rokoch členstva z SB napokon úplne odišiel. So súčasnými členmi SB vraj neudržiava žiadny kontakt.
Keď začal študovať na lesníckej fakulte vo Zvolene a venovať sa ochranárstvu, jeho názory sa postupne zmenili. „Vrátil som sa na tú správnu cestu. Cestu pokory, tolerancie a demokracie,“ hovorí hrdo Michal. Na otázku, či členstvo v brancoch ľutuje, nevie odpovedať jednoznačne.
„Keby som tam zostal, všetko mohlo byť inak. Dnes by som možno volil Kotlebu a chodil na antivaxerské protesty,“ uzatvára bývalý branec. Dnes sa venuje ochranárstvu lesov a administratívnej činnosti pre firmu GymBeam.
Kedysi branec, dnes mentor chlapcov z Luníka IX
Andrej Klobušník sa k Slovenským brancom pridal v období ich vzniku pred 11 rokmi. Presvedčil ho zakladateľ Peter Švrček, ktorý mu hnutie veľmi presvedčivo odprezentoval. Andrej sa podobne ako Michal stal brancom v oddiele Východniar, kde si našiel dobrých kamarátov. Mal 15 rokov a v hnutí pôsobil necelé dva roky.
Z chlapca (Petra Švrčka) sa stal malý imitátor Hitlera s ešte horším účesom.
„Z nášho oddielu odišli ľudia, ktorí mali silné extrémistické tendencie. Zostali v ňom takí, ktorí inklinovali skôr k patriotizmu a tradicionalizmu,“ opisuje členstvo v SB. „Nenazval by som ich neonacistami ani extrémistami.“
V jadre Slovenských brancov na čele s Petrom Švrčkom to však podľa neho vyzeralo úplne inak. „Z chlapca sa stal malý imitátor Hitlera s ešte horším účesom,“ hovorí Andrej Klobušník o veliteľovi Slovenských brancov.
Na začiatku Andrej oddane veril proruským xenofóbnym ideológiám, ktoré hnutie presadzovalo. „Boli to klasické odrhovačky – fašistická EÚ je nemecká štvrtá ríša, NATO je teroristická organizácia, ktorá ohrozuje Rusko a Slovanov,“ hovorí bývalý branec.
Postupne tieto postoje začal spochybňovať, čo ovplyvnil najmä jeho učiteľ dejepisu. Začal venovať energiu tomu, aby zmenil Andrejove názory.
„To časom spôsobilo zopár nepríjemných názorových výmen a koniec mojej činnosti v Slovenských brancoch,“ vysvetľuje Andrej. Na jednom zo stretnutí začal ďalší člen tvrdiť, že ľudia so zmiešaným pôvodom majú tendenciu k nízkej inteligencii a fyzickým chybám.
„Pohádal som sa s ním, pretože môj najlepší kamarát má jedného rodiča Európana a druhého Afričana. Z fyzickej aj rozumovej stránky by celý oddiel schoval do vrecka,“ spomína Andrej.
Andrej po pár rokoch z hnutia odišiel. Po tom, čo o svojom odchode začal rozprávať verejne, s ním niektorí členovia SB úplne prerušili kontakt.
„Práve preto, koľko z nás odtiaľ vystúpilo a dnes sme niekde úplne inde, som nadobudol silné presvedčenie, že diskusia má zmysel,“ vysvetľuje dnes už vyštudovaný historik Andrej Klobušník.
„Proti extrémizmu sa nedá bojovať opačným extrémizmom, ale individuálnym prístupom a osvetou. To, samozrejme, neplatí univerzálne a nejakú hlavohruď s keltským krížom na chrbte by som ani ja práve nehladkal po vyholenej hlave,“ dodáva.
Andrej sa počas štúdia histórie zameriaval práve na nacistické Nemecko. Dnes pracuje na učebnej pomôcke o vzostupe nacizmu pre stredné školy v rámci Sokratovho inštitútu. Zároveň robí mentora skupine chlapcov zo sídliska Luník IX.
„Nechcem mať na sebe nálepku branca.“
Matúš Mažáry strávil v hnutí Slovenskí branci štyri roky od roku 2012. Do oddielu Bystričan vstúpil, lebo ho bavil airsoft. Zo začiatku to bral ako hru. „Boli sme partia chlapcov, ktorí sa hrali na vojnu,“ spomína na členstvo v SB.
„V SB som bol najmä preto, že nikto mi neponúkol žiadnu inú alternatívu, ako sa venovať military veciam,“ vysvetľuje bývalý branec. Bol teda jedným z členov, ktorí sa k brancom nepridali z ideologických dôvodov. Napriek tomu však hnutie ovplyvňovalo jeho názory.
„Ako členovia brancov sme mali podobné názory a utvrdzovali sa v nich. Myslím, že viacerí z nás podľahli náporu dezinformačných webov,“ hovorí Matúš.
Dodáva, že viacerí jeho kamaráti z oddielu volili Mariana Kotlebu. Matúš však k ĽSNS sympatie nepociťoval. „Nikdy som nevolil Mariana Kotlebu. Podporu fašistov a ich prívržencov kategoricky odmietam,“ dodáva.
Práve Marian Kotleba bol dôvod, prečo začal spochybňovať členstvo v SB. Matúšovi rodičia pracovali v kultúre, na ktorej sa podľa jeho slov Kotleba v Bystrici rád odbavoval.
„Mal som o tom človeku a ľuďoch okolo neho jasný názor, zatiaľ čo väčšina môjho vtedajšieho okolia mu podľahla. V tom som začal vidieť zlom,“ hovorí Matúš Mažáry.
Keď odišiel na vysokú školu, zmenil názory na všetko, čomu dovtedy veril.
„Donbas, anexia Krymu, Navaľnyj, preukázané hybridné hrozby... moje pôsobenie v SB sa dostalo do bodu, keď nemalo iný význam než trávenie času s priateľmi pri činnostiach, ktoré ma bavia – military tréning,“ vysvetľuje bývalý branec. Keď sa presťahoval do Bratislavy a začal študovať právo, v hnutí skončil.
Keď začal o vystúpení verejne hovoriť, niektorí ľudia ho kritizovali za to, že to robí zo zištných dôvodov. Dnes pôsobí ako právnik v jednej zo slovenských developerských firiem.
„Čiastočne to musím priznať. Nechcel som mať na sebe nálepku,“ hovorí Matúš. „Kto by chcel byť zastúpený právnikom, o ktorom sa hovorí, že bol členom polovojenskej organizácie a jeho idolom je Putin a Kotleba?“
