Biskupi tvrdia, že opravy národných kultúrnych pamiatok, ktoré má na starosti cirkev, a nie štát, ich stoja státisíce, ba aj milióny eur, kým platy duchovných sú ledva na úrovni minimálnej mzdy.
Koaličná SaS opäť otvára diskusiu o odluke cirkvi od štátu. Strana chce, aby Vatikánsku zmluvu preskúmal ústavný súd a zistiť, akými majetkami cirkvi disponujú a aké majú príjmy z darov alebo zbierok. Iniciatívu SaS Konferencia biskupov Slovenska (KBS) však nepovažuje za primeranú.
Pre TASR to povedal hovorca KBS Martin Kramara. Upozorňuje na rozpory v argumentácii SaS i na to, že iniciatíva prichádza v čase, keď sa do praxe aplikuje nový model financovania, vychádzajúci z konsenzu potvrdeného cirkvami, expertmi i ústavnou väčšinou hlasov v parlamente.
„Tvrdenie o potrebe väčšej autonómie, podporené argumentom, že cirkvi sa na jednej strane nemajú miešať do politiky, ale na strane druhej by sa mohli, ak by im štát zobral finančnú podporu, si samo v sebe vnútorne protirečí,“ reagoval Kramara na vyjadrenia SaS.
Cirkev sa podľa neho vyjadruje celkom slobodne, zároveň plne rešpektuje autonómiu štátu i výsledky demokratických volieb. V súvislosti s naznačovaním poslanca Miroslava Žiaka (SaS) o otáznej efektivite vynakladaných prostriedkov prostredníctvom priamej podpory štátu pre cirkvi Kramara upozornil, že ak by mal štát prevziať údržbu a opravy národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú v opatere cirkví, stálo by ho to neporovnateľne viac než príspevky na platy duchovných.
