Prečo ľudia trollujú? Odkiaľ sa berú všetky tie nenávistné komentáre na sociálnych sieťach? Čo všetko ovplyvňuje naše správanie sa online?
Ľudská spoločnosť sa vyvíjala milióny rokov, až kým dospela do podoby, akú dnes poznáme. Internet však existuje iba nepatrný zlomok tohto času, a preto nie je divu, že sme si ešte stále neosvojili všetky správne spôsoby, ako medzi sebou komunikovať. Ľudia sa častokrát správajú inak online a inak v reálnom živote. Väčšina z nás si dáva servítku pred ústa oveľa menej vo virtuálnom svete. Nerobí nám problém písať nenávistné komentáre a ani na okamih sa nezamyslieť nad tým, ako sa potom budú druhí cítiť. Akoby naše slová zostávali visieť niekde v alternatívnom priestore internetu a nijako sa netýkal skutočných ľudí. Prečo sme sa ešte stále nenaučili správať online?
Kooperácia je jedným z kľúčových bodov ľudskej evolúcie. Bez toho, aby sme si osvojili schopnosť spolupracovať, by sme ako druh neprežili. Primitívne lovecké spoločnosti mali jasne stanovenú sociálnu hierarchiu, lovili vždy spolu, pretože tak bola úspešnosť oveľa vyššia. Keďže sa na procese podieľali všetci, úlovok si potom rozdelili. Tak dostal svoju časť každý a každý nejako priložil ruku k dielu. Osamotený jedinec by mal šance na prežitie oveľa nižšie ak nie mizivé.
Evolúcia v nás zakódovala jednu dôležitú vlastnosť, byť milý na ostatných. Ak si milý, lepšie sa ti s druhými spolupracuje a tým pádom aj stúpajú tvoje vyhliadky na úspešný život či kariéru, alebo ako tomu bolo v minulosti, stúpa šanca na prežitie.
Vedci z Yaleovej univerzity vymysleli hru, vďaka ktorej chceli pochopiť, prečo si ľudia vážia kooperáciu natoľko, že formujú silné spoločnosti. Do skupiny štyroch ľudí spojili niekoľko náhodných členov, ktorí sa nikdy predtým nestretli. Každému dali rovnakú sumu peňazí. Potom sa ich spýtali, ako chcú prispieť do skupiny. Suma, ktorú vložili sa zdvojnásobila a rozdelila sa rovnomerne medzi jednotlivých členov. Ak všetci prispeli rovnakou čiastkou, ktorú dostali na začiatku hry, profit skupiny bol najvyšší. "Ak sa však nad tým zamyslíte z perspektívy jedinca," hovorí šéf výskumu David Ran, "za každý investovaný dolár dostanete späť iba 50 centov."
Najviac boli ochotní prispieť tí, ktorí mali na rozhodovanie iba niekoľko sekúnd. To znamená, že nasledovali svoj inštinkt, ktorý im radil spolupracovať.
Vlastne to naznačuje to, že aj napriek finančnému riziku, ktoré musí každý podstúpiť, ľudia vedia, že existujú projekty, ktoré by sa inak ako tímovou prácou nedali dokončiť. Preto sú ochotní kooperovať aj za cenu nižšieho zisku.
Ako je to však v online svete? V reálnom živote, ak niekomu vynadáš napríklad za to, že nechal svojho psa, aby ti pokazil trávnik, stavia ťa to na pozíciu morálnej autority. Nielenže máš dobrý pocit, ale potrestanie niekoho za porušenie spoločenských pravidiel ti zvyšuje reputáciu. Veľmi podobne to platí aj pre sociálne médiá.
Extrémne emocionálne prejavy a prejavy rozhorčenia nie sú v bežnom živote až také časté. Veľa z nás si ich však filtruje online a väčšinou úspešne. Podľa štatistík majú statusy a posty s citovým podtextom až o 20 % vyššiu pravdepodobnosť, že na ne niekto zareaguje.
Na rozdiel od skutočného sveta v tom virtuálnom máme záruku anonymity, nikto nás naozaj nepozná a nemusíme sa báť priamej konfrontácie. "Vytvorili sme ekosystém, v ktorom ľudia posielajú obsah plný rozhorčenia s platformou, kde šíriť negatívne naladené správy je ľahšie ako kdekoľvek inde," hovorí odborníčka na ľudské vzťahy Molly Crockett.
Aj pokiaľ posielame obsah z nášho Facebookového účtu, ktorý je prepojený s menom, dokážeme si nájsť miesta, kde nás známi z reálneho života neuvidia. Napríklad ak komentujeme stránku, ktorá je v inom jazyku alebo má málo fanúšikov, cítime na nej určitý level anonymity a naše komentáre filtrujeme oveľa menej, pretože sa nemusíme báť reakcie okolia.
Sociálna identita znamená pre mnohých ľudí viac ako ich vlastná individualita. Ak sme skalným fanúšikom nejakého futbalového tímu, budeme ho obraňovať v každej diskusii, ako sa len dá. Internet je ideálnym miestom, kde sa takéto skupiny ľudí navzájom spájajú a bojujú za svoje neomylné pravdy.
Na platformách ako je Facebook máme pocit, že svoj život a komentáre zdieľame so svojimi priateľmi. Preto sme častokrát otvorenejší a menej cenzurujeme naše myšlienky. Máme pocit podpory od našich kamarátov, ktorí sú vo virtuálnom svete stále s nami.
Ak sa človek dostane do štádia, kedy zdieľa všetky svoje frustrácie na internete, môže sa ľahko stať, že úplne stratí akýkoľvek filter a jeho komentáre sa stanú čoraz horšie.
V offline živote ľudia dostávajú oveľa menej pozornosti. Preto nám možno niekedy príde zbytočné či absurdné niečo komentovať, keď to aj tak nikto nebude počuť alebo to z nášho okolia nikoho príliš nezaujíma. Online však máme fanúšikov a followerov, ktorí sú ochotní čítať obsah, ktorý zdieľame a reagovať naň. Dávajú nám "laiky", zdieľajú nás, komentujú naše príspevky a to v nás vzbudzuje pocit, že by sme mali zdieľať stále viac.
Internet nás zriedka dokáže potrestať za nevhodné správanie. Ak urobíme niečo nevhodné v reálnom živote, väčšinou nás čaká nejaká forma pokuty, niekto nás napomenie, potrestá. Vo virtuálnej realite to tak ale nefunguje a ľudia, ktorí šíria nenávistný obsah sú často akoby nedotknuteľní.
Ľudia za vzťahmi s inými hľadajú vždy určité benefity. Rovnako sú však ostražití, čo sa týka následkov ich chovania. Online však musíme iba zriedka čeliť priamym dôsledkom. Samozrejme, že na kyberšikane má svoj podiel aj charakter. Niektorým ľuďom skrátka robí radosť druhým ubližovať, naštvať ich, spôsobiť rozruch.
"Ľudia predpokladajú, že trollov je na internete menej. Tvoria akúsi minoritnú skupinu sociopatov, ktorí poškodzujú ostatných. Nie je to však tak, v každom z nás sa skrýva kúsok takéhoto trolla a môže sa kedykoľvek prejaviť," vysvetľuje Cristian Danescu-Niculescu-Mizil z Cornelloveskej univerzity.
Väčšina ľudí posiela najhoršie komentáre v pondelok večer, naopak najmilší sme v sobotu ráno.
