Prijímacie skúšky na Oxford sú plné kritického myslenia.
Štúdium na jednej z najprestížnejších univerzít na svete dokáže výrazne napomôcť tvojmu budúcemu profesionálnemu životu a odštartovať ti kariéru, o ktorej si vždy sníval. Ešte predtým sa na univerzitu musíš dostať a prejsť náročnými prijímacími skúškami. Ak si dosť inteligentný, potom by ti nemali robiť problém nasledujúce otázky z prijímacích skúšok na Oxford, takže si prečítaj otázku, skús na ňu odpovedať a až potom sa pozri na vysvetlenie.
Máš pred sebou tri zlúčeniny - A, B a C. Ktorá z nich je najviac rozpustná?
Profesor biochémie Mark Wormald opisuje, ako správna odpoveď nie je vôbec dôležitá, pretože na prijímacích skúškach ich zaujíma skôr postoj človeka voči otázke. Očakávajú, že študent nebude vedieť správnu odpoveď, ale chcú vidieť, akú veľkú snahu vynaložia na objavovanie správnej odpovede a ako zareagujú na to, keď im povieme, že odpovedali zle.
Tu je kaktus. Porozprávaj mi o ňom.
Profesor biológie Martin Speight hovorí, že na prijímačkách dostane študent jeden živý kaktus v črepníku a detailnú fotografiu jeho povrchovej štruktúry. Chcú od neho, aby im opísal všetko, čo vidí, v čo najväčších detailoch, pretože hľadajú človeka so schopnosťou pozorovať, či už na makro alebo mikro škále, spoločne s dôrazom na detaily.
Lienky sú červené. Aj jahody sú červené. Prečo?
Profesor biológie Owen Lewis chce od študentov zistiť, ako by vyriešili tento zaujímavý prírodný paradox. Červená farba v prírode signalizuje okoliu, že živočích či rastlina je jedlá, alebo nejedlá. Práve študentov postoj k riešeniu tohto problému a paradoxu je to, čo Oxford zaujíma najviac.
Zaslúžia si bankári výplaty, ktoré dostávajú? Mali by vlády urobiť niečo, aby ich výplaty obmedzili?
Profesor ekonómie Brian Bell tvrdí, že existuje aj jednoduchá odpoveď. Banky sú väčšinou súkromné firmy a zamestnanci majú možnosť pracovať tam, kde sami chcú, takže ich výplaty sú len výsledkom súťaže na trhu práce. Dobrý uchádzač by sa však zamyslel aj nad tým, prečo rovnako talentovaní ľudia dokážu zarábať oveľa viac v bankovníctve v porovnaní s iným zamestnaním. Cieľom otázky je prinútiť študenta rozmýšľať nad ekonomikou a systémom platov, nie len zhodnotiť, či je výplata bankárov spravodlivá alebo nie.
Prečo by sa študent angličtiny mohol zaujímať o fakt, že seriál Coronation Street sa vysiela už 50 rokov?
Profesor anglickej literatúry Lynn Robson vysvetľuje, ako by otázka mohla a mala otvoriť debatu o rôznych technikách vyrozprávania príbehu, miešania humorných a serióznych častí a postáv, ako si dokáže scenárista udržať pozornosť ľudí, ako by na to mohla vplývať tímová scenáristická práca, alebo ako spoločnosť vníma jednotlivých autorov či texty.
Ktorú osobu (alebo typ osoby) z minulosti by si rád vyspovedal a prečo?
Profesor histórie Ian Forrest pripomína, že v otázke až tak veľmi nejde o to, aké konkrétne meno by uchádzač vyslovil. Ide skôr o to, na aké problémy našej histórie by sa chcel zamerať a ako by ich chcel s odstupom času najefektívnejšie vyriešiť.
Čo je to jazyk?
Profesorka moderných jazykov Helen Swift hovorí, že študenti často povedia, ako sa radi učia španielčinu, pretože ten jazyk milujú. Na Oxforde však chcú študentov viesť ku kritickému mysleniu, takže pri tejto otázke by sa mali zamyslieť nad tým, z čoho jazyk vlastne pozostáva, ako je definovaný a čo tvorí jeho hlavné súčasti.
Ak by si mohol vymyslieť nový hudobný nástroj, aký zvuk by vydával?
Profesor hudby Dan Grimely objasňuje, že ho najviac zaujímajú prejavy kritickej predstavivosti – aké druhy zvykov vydávajú nástroje dnes a ako by sa mohli vyvíjať a vylepšovať? Existujú nové spôsoby produkovania hudby (digitálne), ktoré zmenili spôsob, akým hudbu dnes počúvame? Je dnes myšlienka hudobného nástroja zastaraná a vieme si predstaviť nové hybridné spôsoby, ako hudbu produkovať a dostať do našich uší?
Experiment zdanlivo ukazuje, že welšsky hovoriaci ľudia sú v zapamätávaní telefónnych čísel horší ako anglicky hovoriaci ľudia. Prečo?
Profesor psychológie Nick Yeung by od študentov chcel, aby si hneď uvedomili, že čísla sú vo welšskom jazyku písané inak a sú oveľa dlhšie, čo vplýva na schopnosť zapamätať si ich. Našu pamäť ovplyvňuje aj to, ako jednoducho sa slová vyslovujú a profesor Yeung by bol rád, ak by uchádzači začali rozvíjať myšlienku o prepojení pamäti a výslovnosti a nezameriavali sa na to, či sú alebo nie sú anglicky hovoriaci ľudia vo všeobecnosti inteligentnejší.
