V rámci série #svojoucestou ti prinášame ďalší zaujímavý rozhovor s človekom, ktorý svojej vášni podľahol už v detstve a napĺňa ho dodnes.
Keď mal desať rokov, dostal od mamy prvý skejt, o ktorý sa delil s bratom. Od mladého veku sa skejtovaniu začal venovať naplno, ale čo ho chytilo ešte viac, bolo prepojenie tohto športu s kamerou.
Reč je o skate kameramanovi Štefanovi Kurillovi, ktorý tento rok predstavil v poradí už tretie full length video s názvom Elare 3. Ako sa Štefan dostal k točeniu slovenskej a českej skate elity, ktoré lokality ho najviac bavia a ako vníma aktuálnu skate scénu na Slovensku, sa dozvieš v našom rozhovore, ktorý vznikol v rámci série #svojoucestou v spolupráci s pivom Excelent. O fotografie sa postaral yaxxed.
Ahoj Štefan, začneme zľahka, ako sa momentálne máš?
Nazdar. Myslím, že celkom fajn. Akurát som sa pobalil na výlet do Prahy a čakám už len na odvoz, kým sa po mňa staví.
Dosť veľká časť tvojho života sa točí okolo skejtovania. Spomínaš si na svoju prvú dosku? Kedy to bolo a s akým obdobím života sa tento moment viaže?
Keď som mal asi 10 rokov, tak mne a bratovi kúpila mamka spoločný skejt. Bolo to minilogo, doteraz si to presne pamätám, brat pri tom ostal, ja nie. Asi tak 2 roky nato som začal skejtovať znova a ostal som pri tom až doteraz.
Čo je podľa teba potrebné k tomu, aby mladý človek začal jazdiť, prípadne, aby zotrval aj napriek počiatočným neúspechom?
Myslím si, že musí mať k tomu nejaký vzťah, zažiť ten počiatočný ošiaľ. Ja som nikdy nebol nijako úspešný skater, ale vždy ma tak fascinovalo všetko okolo toho, že sa to stalo neodmysliteľnou súčasťou môjho života.
Dnes ťa mnoho ľudí pozná skôr v pozícii skate kameramana. Čo bolo pre teba motiváciou, aby si začal jazdenie natáčať?
Dostalo sa to ku mne úplnou náhodou. Chodieval som skejtovať s kamošom Robom Ludrovským a on už v tej dobe mal kameru, tak sme sa točili v skateparku s kamošmi navzájom. On mi neskôr tu kameru predal, a tak nejak to pri mne ostalo až doteraz.
Ako vyzerali tvoje prvé videá?
Prvé video, čo som spravil, bolo na boardlife.sk a volalo sa One afternoon with Alica Raticova.
Skúšal som to vygooglit, ale video tam už chvalabohu nie je. Ale našiel som tam dobrý koment: „super. skoda toho videa“. Myslím, že to hovorí za všetko (smiech).
Skejtovanie vo veľa prípadoch vyzerá ako pomerne nebezpečný šport. Keď sa to ešte spojí s drahou kamerou v ruke, človek musí mať dosť odvahy, nie?
To áno. Počítaš s tým, ale nemyslíš na to. Mal som už z točenia skejtu rozbitý displej aj jeden objektív. Ale všetko sa dalo v servise vymeniť za sumu, ktorá nebola nejako extrémne vysoká.
Ktoré lokality sú pri točení tvoje najobľúbenejšie?
Čo sa týka Slovenska, veľmi rád mám Slavín a dnes už zbúraný futbalový štadión Artmedia. RIP.
A potom sú najobľúbenejšie samozrejme akékoľvek miesta v zahraničí, lebo vždy je to niečo nové a je to spojene s cestovaním.
Ako vníma skejtovanie široká verejnosť? Stretávaš sa ešte stále pri natáčaní videí s “poburujúcimi“ reakciami od okoloidúcich?
Samozrejme. To je úplná klasika asi na celom svete. Ale tak záleží to na veľa okolnostiach. Ale nemyslím si, že ľudia u nás sú zlí, len proste všade sa vždy nájde niekto, komu vadia určité veci.
Je natáčanie skejtových videí spojené s cestovaním? Kam všade si sa už vďaka tejto tvojej vášni dostal?
No je to z veľkej časti prevažne o cestovaní. Priznám sa ale, že som „travelamater“ (smiech).
Malorka, Poľsko, Česko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Chorvátsko a to je asi všetko. Mám čo doháňať teda.
Prednedávnom si predstavil v poradí už 3. full lenght video Elare 3. Vedel by si nám bližšie predstaviť túto sériu?
No v podstate od kedy točím skejt tak nejak naplno, tak si zábery odkladám do elare. Asi tak v roku 2012 som chodil skejtovať s kamošom z Atén. A on často používal to slovo. Je to niečo ako keď po anglicky používaš „comeon“ a robili sme si srandu, že tak sa raz bude volať moje full lenght video. A tak nejako prešlo 5 rokov a už je vonku tretie.
Aké boli reakcie na poslednú časť?
Super. Myslím, že na to, ako málo ľudí teraz na Slovensku skejtuje, to malo veľký dosah, z čoho mám radosť.
Keď sa práve nevenuješ točeniu či strihu, koho tvorbu si na internete rád pozrieš ty?
Pozerám takmer všetky príspevky na stránkach thrashermagazine.com alebo skateboarding.transworld.net a z domácich magazínov je to určite skaterock.cz
Keď sa na vec teraz pozrieme všeobecnejšie, čo hovoríš na aktuálnu situáciu v skate komunite na Slovensku?
Myslím, že tak slabá komunita tu už dlho nebola. Teda v Bratislave určite. Ale zdá sa mi, že sa to trošku rozbieha vďaka iniciatíve chalanov, čo robia slovenský pohár. Taktiež ASSR, TSC, Low cost a podobne. Veľký rešpekt za ich čas a energiu. Ale čo sa týka Slovenska, tak najsilnejšiu scénu majú určite Košice podľa mňa.
Krátke aftermovie z toho, ako to aj vďaka Excelentu vyzeralo na tohoročnom cassovia skate cupe.
cassovia skate cup 2017 from Stefan Kurilla on Vimeo.
Ako vnímaš "wannabies", ktorí balia čúče na nový skateboard, pritom sa ledva dokážu voziť?
Nevnímam. Ale ak zbalia nejakú kočku, tak je to len ich šikovnosť (smiech).
Poďme teraz na otázky mimo skejtovania. Máš obľúbený štýl hudby, prípadne interpreta?
Keď som bol mladší, počúval som prevažne rapovú muziku. Teraz som otvorený úplne všetkému. Čo sa týka interpretov, tak zo zahraničia je to hlavne Evidence a Placebo. A z domácej scény je to určite Billy Barman a Supa. Ale dosť to obmieňam podľa období a nálad. Ale to ma asi každý tak.
Posledný film, na ktorom si bol v kine? Sleduješ aj seriály?
Naposledy som bol v kine asi na Egon Schiele: Death and the Maiden. Taká životopisná dráma o viedenskom výtvarníkovi, bolo to super. Seriály sledujem tak, že pred spaním alebo pri nejakej činnosti si opakujem v backgrounde 1000 krát prezreté sitcomy.
Ďalšie obľúbené športy?
Každý šport je super, len žiaľ žiadnemu sa nevenujem. Čo je dosť smutné.
Na záver sa ťa chceme opýtať, či už máš už nejaké plány do budúcna, o ktorých už môžeš rozprávať?
Sám neviem. Musím pozrieť diár (smiech).
Tretie full length video od Štefana Kurillu s názvom Elare 3
