Naša ex-mena a jej sedem statočných bankoviek pod lupou.
Písal sa máj 2004 a Slovensko spravilo zatiaľ najväčší krok vo svojej samostatnej existencii – vstúpilo do Európskej únie. Keďže jednou z podmienok vstupu do tohto integračného zoskupenia je, aby krajina prijala jednotnú európsku menu (i keď bez časového obmedzenia), sme v roku 2005 začali všetky potrebné procedúry na to, aby sme sa podľa harmonogramu o 4 roky neskôr stali používateľmi eura.
A to sa nám aj skutočne podarilo. 1. januára 2009 začala éra eura, no ešte posledných 16 dní po tomto dátume zostávalo obyvateľom Slovenska, ktorí chceli platiť korunami – to všetko vďaka krátko trvajúcemu systému duálneho obehu. Po tomto dátume sa Národná Banka Slovenska sústreďovala už len na zbieranie a ničenie slovenskej koruny. Poďme sa pozrieť na toto platidlo trochu bližšie.
Aby euro nevyzeralo ako nenávidený nástupca, netreba zabúdať, že aj naša predošlá mena nahradila korunu česko-slovenskú, a to krátko po osamostatnení Slovenska 8. februára 1993. Prechod na slovenskú korunu vláda vyriešila okolkovaním starých bankoviek slovenským znakom. Až na konci augusta toho roku sa do obehu dostala prvá tlačená slovenská bankovka, ako si ju pamätáme – 50 Sk. Prvá emisia sa skončila v roku 1995 bankovkami s hodnotou 200, resp. 5000 Sk.
Autorom vizuálov slovenských bankoviek bol dnes už nebohý Jozef Bubák, ktorý nás opustil v roku 2013. Tento rodák z Komárna pôsobil počas svojho života ako akademický maliar, no širšej verejnosti sa stal známy práve po roku 1993, keď spolupracoval na tvorbe prvej emisie nášho platidla.
20 Sk
Na bankovke s najnižšou hodnotou môžeme nájsť viacero historických zmienok o meste Nitra - portrét kniežaťa Pribinu, známeho z čias spred Veľkej Moravy a z druhej strany Nitriansky hrad prelínaný korálkovým náhrdelníkom z 9. storočia z náleziska Nitra - Lupka.
50 Sk
Na v poradí druhej bankovke sa autor venoval téme kresťanstva. Na lícnej strane môžeme vidieť sv. Cyrila a sv. Metoda, prvých slovanských vierozvestcov, zatiaľ čo na druhej strane vidieť ruky a kostolík. Ruky, ktoré nesú dary v podobe prvých siedmych písmen hlaholiky a kostolík z Dražoviec pripomínajúci rané časy kresťanstva na našom území.
100 Sk
Červene sfarbený kus papiera v nás evokuje tvár Madony prekreslenej podľa plastiky Majstra Pavla z Levoče. Na rubovej strane vidieť dve dominanty pôsobiska tohto sochára a rezbára, a to kostol svätého Jakuba a historickú radnicu.
200 Sk
Vďaka bankovke s hodnotou 200 korún presúvame pozornosť z východu na západ, priamo do Trnavy. Jeden z predstaviteľov slovenského národného obrodenia a prvý kodifikátor spisovného jazyka Anton Bernolák si našiel miesto na lícnej strane. Z opačnej strany v súvislosti s jeho pôsobením v tomto meste vidieť Trnavskú mestskú vežu a ďalšie dominanty prvého slobodného kráľovského mesta.
500 Sk
Úspešným kodifikátorom slovenského jazyka sa stal Ľudovít Štúr. Na hnedom podklade je z druhej strany doplnený Bratislavským hradom a chrámom sv. Mikuláša. Uprostred rubovej strany bankovky môžeme vidieť prvý pôdorys Bratislavy z drevorytu CHRONICA PICTA.
1000 Sk
Ružomberský rodák Andrej Hlinka obsadil miesto na 1000 korunovej bankovke, a ako jedna z najdôležitejších postáv „moderných“ slovenských dejín si to bez výhrad zaslúžil. Z opačnej strany môžeme okrem Madony vidieť pamiatky z miesta jeho pôsobiska, Ružomberku.
5000 Sk
Bankovka s najvyššou hodnotou, ku ktorej sme sa mnohí nikdy nedostali, získala ako ústredný motív nášho najväčšieho národného hrdinu – Milana Rastislava Štefánika. Prvky znázorňujúce Slnko a polmesiac pripomínajú jeho kariéru mimo vojenčiny zasvätenú práve astronómii. Na opačnej strane Jozef Bubák znázornil Mohylu na Bradle, časť súhvezdia Veľkej medvedice a poniklec veľkokvetý.
Spomínaš si ešte na všetky? V najbližšej časti sa bližšie pozrieme na slovenské mince, ktoré možno ešte stále vytrasieš z vreciek na nohaviciach.
