Biologické hodiny pre tieto tvory tikajú naozaj pomaly, ak vôbec.
Hľadanie nesmrteľnosti či predĺženie života je príbeh starý asi ako samotná civilizácia. Ľudia sa v honbe za nesmrteľnosťou dokázali vydať na rôzne miesta, hľadať rôzne mýtické artefakty, elixíry alebo dokonca miesto, kde prebývajú bohovia. Niektorí veria, že nesmrteľnosť, respektíve večný život príde až po smrti, iní zase veria v reinkarnáciu a opätovné znovuzrodenie. Keďže doba pokročila a vedeckých objavov pribúda ako húb po daždi, je len otázkou času, kedy bude vynájdený spôsob, akým by bolo možné výrazne predĺžiť život ľudskej bytosti. To, či bude takýto objav prístupný aj verejnosti, je už iná záležitosť. Poďme sa však pozrieť na niekoľko živočíchov, ktorých telá fungujú naozaj jedinečným spôsobom, vďaka ktorému sú schopné dožiť sa naozaj obdivuhodného veku a niektoré dokonca dosiahnuť aj nesmrteľnosť.
Korytnačky
Pomalé a na súši nemotorné, no na druhú stranu dožívajúce sa veľmi dlhého veku. Fakt, že korytnačky sa dožívajú stovky rokov je všeobecne známy, no čo si zrejme nevedel je, že medzi mladou a starou korytnačkou, ktorá je staršia ako tvoja prababička, nie je biologicky vôbec žiaden rozdiel. Áno, sú síce väčšie, no od bodu, kedy dosiahnu korytnačky pohlavnú dospelosť, jednoducho nestarnú.
Ako na to prišli? Výskumníci totiž pitvali staršiu korytnačku a zistili, že jej orgány boli úplne zhodné s orgánmi mladých korytnačiek a teda, že ani desiatky rokov na nich nezanechali žiadnu stopu. Okrem tohto zistenia tiež prišli na to, že korytnačky môžu spomaliť tlkot svojho srdca alebo ho dokonca aj úplne zastaviť. Korytnačky nikdy neumierajú z dôvodu vysokého veku (na starobu). Ak sa pýtaš, ako je potom možné, že svet nie je zamorený korytnačkami, namiesto toho niektoré druhy vymierajú - je to z dôvodu predátorov, chorôb, znečistených vôd, rybárskych sietí a celom rade ďalších faktorov, ktoré žiaľ týmto krásnym tvorom príliš nenahrávajú.
Raky
Zvláštnosťou u rakov je, že v skutočnosť vôbec nestarnú, namiesto toho sa len stávajú neustále väčšie a hlavne viac nadržané. Aby som to uviedol na pravú mieru, roky im pridávajú veľkosť, silu a zvyšujú ich plodnosť. Za túto unikátnu schopnosť môžu ďakovať regenerácii telomérov (koncovej časti eukaryotických chromozómov). Ľudsky povedané, teloméry sa v prípade väčšiny živočíchov (aj u človeka) skracujú pri každom bunkovom delení a teda ich môžeme preložiť ako biologické hodiny. Ak by sa tento proces dal zastaviť alebo úplne obrátiť, mohlo by to výrazne zvýšiť schopnosť dožiť sa vyššieho veku (treba to brať ako teóriu, keďže je to celé zložitejšie a dĺžka nášho života nie je limitovaná len dĺžkou telomérov).
Tento rak má údajne 95 rokov
Proti názorom o nesmrteľnosti rakov je však rozšírená teória, podľa ktorej raky nie sú nesmrteľné a zomierajú práve v období, keď menia ulitu. Keďže neustále rastú, potrebujú stále väčšiu ulitu, tým pádom potrebujú vynaložiť oveľa viac energie. Ak sú ulity potrebné pre ich telá príliš veľké, jednoducho zomierajú vyčerpaním. Nikto v skutočnosti nevie, aký bol najstarší žijúci rak, no v Guinessovej knihe rekordov je z roku 1977 zapísaný najťažší ulovený rak, ktorý vážil ohromných 20 kilogramov. Keďže tieto tvory často končia v kuchyni a následne ako delikatesa na stole v reštaurácii, nikto sa príliš neobťažuje skúmať ich vek.
Mušle
Niektoré druhy mušlí fungujú podobným spôsobom ako predošlé dva živočíchy, ktoré sme spomenuli a teda, že vekom naberajú na veľkosti. O veku týchto organizmov žijúcich vo vnútri ulity mali ľudia veľmi skreslené predstavy a až v dnešnej dobe sa ukázalo, že sa dokážu dožiť naozaj vysokého veku. Napríklad vek mušle nájdenej v mori neďaleko Islandu v roku 2007 bol odhadovaný na viac ako 400 rokov. Keď do toho pridáš ešte fakt, že oceány na našej planéte sú preskúmané len z naozaj malej časti, vedz, že niekde v tých hlbinách sa ukrývajú oveľa staršie mušle. Dlhovekosti vďačia spomalenému bunkovému deleniu a akonáhle dosiahnu pohlavnú dospelosť, enzýmy v ich tele ostávajú stabilné.
Medúzy
Malá medúza s krkolomným pomenovaním Turritopsis nutricula, ktorú sme bližšie špecifikovali v článku, je možno jediný skutočne nesmrteľný živočích na tejto Zemi (pokiaľ nerátame ešte primitívnejšie formy života). Kľúčom k nesmrteľnosti v prípade miniatúrneho tvora je návrat do štádia dospievania, ktorý môže neustále opakovať. Tým pádom sa teoreticky stáva (za ideálnych podmienok) biologicky nesmrteľnou, aj keď vo voľnej prírode je kvôli rôznym faktorom veľmi ťažké odpozorovať a preskúmať tento fenomén. Výskumy jej génov a procesu, vďaka ktorému dokáže neustále “resetovať” proces starnutia však stále prebiehajú a niektorí veria, že práve tento tvor je kľúčom k nájdeniu nesmrteľnosti i u ľudí.
Okrem týchto živočíchov existujú rôzne ďalšie formy organizmov, ktoré sú schopné zvrátiť proces starnutia, avšak ide o naozaj primitívne formy života. Nájsť spôsob, ako napodobiť regeneráciu organizmu, akej sú tieto živočíchy schopné, je naozaj ťažký oriešok, no verím, že neustálý pokrok v technológiách takéto niečo umožní. Biogerontológ Marios Kyriazis predpokladá, že biologická nesmrteľnosť v prípade ľudí je nevyhnutným dôsledkom prirodzeného vývoja a že časom budú ľudia rozvíjať svoju inteligenciu práve predĺženým alebo rovno nekončiacim životom (teda pokiaľ nenastanú nejaké nečakané okolnosti ako nehoda, choroba, atď.).
Aký máš názor na hľadanie nesmrteľnosti ty?
