Hviezdy sa žiaľ nikdy neoblečú do zelena.
Nočná obloha. Niet lepšieho divadla než to, ktoré nám ponúka sama príroda. Teda iba v prípade, že sú k tomu dobré podmienky a nenachádzaš sa niekde v okolí mesta plného svetelného znečistenia. Pokiaľ si však vášnivým pozorovateľom nočnej oblohy, možno už vieš, že zelená farba je v astronómií veľmi špecifická. Ide totiž o to, že náš zrak je oveľa citlivejší práve na zelenú farbu než akékoľvek iné, ktoré môžeme spozorovať na nočnej oblohe. A teda akýkoľvek zelený objekt priam pritiahne tvoju pozornosť.
Vidieť môžeš totiž viacero úkazov od zelených komét, záblesku meteoru, polárnej žiary či zelenú žiaru niektorých vzdialených galaxií. Hoci akýkoľvek z týchto objektov môže mať aj inú farbu, zelená je z hľadiska výskytu vo vesmíre vskutku bežná farba. Odlišný je však spôsob, akým je táto zelená farba vyžarovaná. Napríklad v prípade kométy sa žiara tvorí na plynovom chvoste, pričom väčšina plynu sa skladá z vodíka a rôznych ďalších zlúčenín ako sú kyanid a uhlík. Tieto molekuly vyžarujú svetlo v zelenej vlnovej dĺžke, ktoré môže byť natoľko jasné, aby bolo viditeľné voľným okom.
Na druhú stranu meteory vyžarujú zelené svetlo úplne odlišným spôsobom, a to tak, že ako náhle vstúpi meteor do atmosféry našej Zeme, zahreje sa k bodu, kedy sa jeho vonkajšia vrstva začne odparovať. Kovy obsiahnuté v tomto kozmickom šutri pri procese odparovania žiaria viacerými farbami, pričom tá zelená pochádza z niklu. A keďže meteor je viac menej zložený zo železa a niklu, zelená farba je pri odparovaní najbežnejšia a zároveň najviac viditeľná pre ľudské oko. Intenzita tohto žiarenia môže byť rôzna, no čím jasnejšiu žiaru uvidíš v prípade meteoru, tým rýchlejšie narazil do našej atmosféry.
Galaxie, ktoré vyžarujú zelené svetlo, sú tiež známe ako “zelené hrášky”. Tieto galaxie sú unikátne v tom, že hoci existujú niekoľko miliárd rokov, sú relatívne mladé a intenzívne sa v nich tvoria nové hviezdy. Zelenú žiaru vytvára práve kyslík, ktorý obklopuje galaxiu a je ionizovaný svetlom z hviezd naokolo. K tomu aby celá galaxia žiarila zelenou farbou, je potrebné mať obrovské množstvo ionizovaného kyslíku a zároveň ultrafialového b, ktoré produkujú mladé hviezdy.
Na záver článku sa vráťme k hlavnej otázke a teda prečo neexistujú žiadne hviezdy, ktoré by produkovali zelenú. žiaru. Môžu byť totiž červené, žlté, modré aj biele, no nikdy nie zelené. Opäť, ide o odlišný spôsob, akým hviezdy produkujú svetlo. Meteory, kométy a plyn okolo galaxií totiž vytvárajú farbu až potom, ako jednotlivé atómy či molekuly vyžarujú určité svetlo. Avšak slnko a všetky ostatné hviezdy vyžarujú svetlo zo svojho vnútorného tepla. Rozsah farieb, ktoré môže hviezda vyžarovať, funguje na princípe žiarenia čierneho telesa. Znamená to, že farba závisí od teploty, respektíve tie chladnejšie hviezdy sa javia ako červené, naopak pri teplejších môže hviezda nadobudnúť modrastú farbu. Táto modrastá sa však vďaka optickej ilúzií môže stať zelenou, no žiaľ žiadna zelená hviezda aspoň zatiaľ neexistuje, pretože farba hviezdy je viac menej určená žiarením čierneho telesa, ktoré nikdy nevyžaruje zelenú farbu.
