Vraždil bez akéhokoľvek plánu alebo modelu a predsa sa zapísal tučným písmom do dejín československej kriminalistiky
Svatoslav Štépánek sa narodil v Roudnici na Labem 25. decembra 1911. Stal sa však nie príliš podareným vianočným darčekom. Za svoj krátky život pripravil o život troch ľudí, no má na svedomí aj mnohé ďalšie pokusy o zabitie či neobjasnené vraždy. Trpel jednoznačnými psychickými poruchami, ktoré však neboli nijakým spôsobom podchytené alebo liečené. Svatoslav sa tak namiesto kontrolovanej liečby oddával celkom voľnému vraždeniu.
Detstvo a život
Svatoslav sa narodil ako tretie a najmladšie dieťa do rodiny Štěpánkových v Roudnici nad Labem. Jeho dvaja súrodenci boli už starší a Svatoslav bol vychovávaný zo strany matky so všetkou opaterou a rozmaznávaním. O otcovskej výchove sa to už povedať nedá. Svatoslavov otec bol vážený inžinier v miestnom cukrovare, v samotnej Roudnici, ale aj v širšom okolí patril k popredným osobnostiam. Vďaka svojej práci dokázal rodinu patrične zabezpečiť a ešte jej aj pridal status uznávanej rodiny. Jeho manželka, Júlia Štěpánková, bola pôvodne učiteľkou v materskej škole, no neskôr práve pre zázemie poskytované manželom sa stala ženou v domácnosti, čo bol napokon aj častý trend vtedajšej doby.
O výchovu detí sa prevažne starala matka. Otec sa angažoval iba pokiaľ mu to povinnosti dovoľovali. Kým matka Svatoslava rozmaznávala, ako to bolo už spomenuté, tak otec ho svojou výchovou vôbec nešetril. Na deti bol pomerne tvrdý a často dochádzalo aj k fyzickým trestom. Obzvlášť to platilo na Svatoslava, ktorý výrazne zaostával za svojimi rovesníkmi. Bol nespoločenský a utiahnutý chlapec, ktorý sa vyhýbal hlavne kontaktu s dievčatami. Matka bola viackrát pozvaná do školy, aby ju učitelia oboznámili so Svatoslavovým správaním k spolužiačkam, ktorým sa buď vyhýbal alebo im, naopak, robil zle. Tešilo ho spôsobovať im bolesť, a preto ich často udieral alebo kopal, ťahal za vlasy a pod. Horšie bolo to, že Svatoslav bol viackrát obvinený, že spolužiačky obchytkáva. Svatoslavov otec ho, za mnohé podobné prešľapy v škole, bil, matka mala o to väčšiu tendenciu si ho zastávať.
Roudnice nad Labem, mesto, kde Štěpánek páchal svoje zločiny
Otec zomrel ešte v mladom veku svojho syna, a tak zostalo už len hýčkanie matky. Za žiadnych okolností nechcela pripustiť, že by mal jej syn psychické problémy a to aj napriek tomu, že jej to potvrdil aj ich známy - psychiater, ktorý Svatoslava vyšetril. Ten dokonca navrhol jeho hospitalizovanie a liečbu. Júlia Štěpánková sa do odborníka obula, že jej syn nie je žiaden blázon, je len iný ako ostatní.
Súrodenci, Slavomír a Dobroslava, matke neboli príliš nápomocní pri zvládaní Svatoslavovej povahy. Zakrátko po smrti otca sa presťahovali na Slovensko, do Modry, kde Dobroslava získala služobné miesto učiteľky a jej brat Slavomír si v Modre otvoril podnik - kníhkupectvo. Svatoslav so svojou matkou za nimi často chodili, no to nestačilo, aby boli pri zvládaní jeho povahy nápomocní.
Obchod Slavomíra Štěpánka v Modre, súrodenci Štěpánkovi nechali v Modre pozitívny odkaz a od svojho brata sa po prevalení vrážd dištancovali
Svatoslav sa vyučil za záhradníka. Známe klišé v rozuzlení starých detektívok sa tak v Štepánkovom prípade stáva ironicky presným. Áno, dámy a páni, vrah je skutočne záhradník. Napriek tomu, že ako záhradník bol celkom šikovný, jeho povaha stála aj v tomto prípade v ceste výraznejšiemu uplatneniu. Svatoslav vydržal v každom zamestnaní iba krátko. Zamestnávatelia sa príliš nenáhlili v tom, aby u nich pracoval, pretože jeho charakterové črty boli, jemne povedané, divné. Na začiatku tridsiatych rokov sa zamestnal u záhradníka v Prahe, ktorý Svatoslava opisoval ako tichého a plachého človeka, ktorý nedokázal patrične komunikovať so svojím okolím. Napriek tomu, že vo svojich veciach mal až pedantský poriadok a záhradníckemu remeslu aj celkom rozumel, bol v práci úplne nedôsledny a lenivý. Často ho zaujímalo všetko iné, len nie práca, ktorá mu bola pridelená. Iný zamestnávateľ ho zasa prepustil preto, že Svatoslav sa nevedel rozprávať s jeho manželkou. Ak naňho prehovorila, okamžite bol nepríjemný, ba priam drzý a agresívny.
Väčšinu týchto pracovných príležitostí mu vybavila matka alebo strýko. Iróniou osudu je, že strýko písal odporúčania, v ktorých uvádzal, že Svatoslav “je dobrý kluk”. Jeho dcéra sa však v roku 1936 stala jednou zo Svatoslavových obetí.
Vrah
Štěpánek ako záhradník príliš nevynikal a ani jednu prácu si neudržal dlhšie obdobie. Zostal preto bývať s matkou v Roudnici nad Labem, kde sa staral hlavne o dom a záhradu. Na dvore mal aj kôlňu, v ktorej mal síce všetko náradie svedomito uložené, no nikdy ho výraznejšie nepoužil na to, na čo bolo určené.
Dom Štěpánkovcov známy aj ako Dom hrôzy
V roku 1936 jeho matka odišla na niekoľko dní do Modry k svojim dvom deťom. Jej pobyt sa pre zdravotné problémy predĺžil na dlhšie, ako plánovala. Štěpánek zatiaľ doma “úradoval” po svojom, čo si odniesli dve jeho obete. Poďme však pekne po poriadku. V čase, keď sa Svatoslav nachádzal doma ešte s matkou (prvé mesiace roku 1936), prišlo k niekoľkým pokusom o vraždu. Vraždy, z ktorých bol neskôr usvedčený, spáchal, keď matka bola na Slovensku.
V januári 1936 napadol 13-ročnú školáčku Ruženu Jebavú. Zaujalo ho hlavne jej vyvinuté poprsie, ktoré mala na svoj vek výraznejšie ako jej rovesníčky. Ružena sa 10. januára vracala so spolužiačkou zo školy, keď si na jednej križovatke spolužiačka všimla, že má zle zatvorenú aktovku. Zastavili, aby mohla chybu napraviť. Keď sa pohli ďalej, všimli si, že sa k nim zozadu blíži muž na bicykli. Nevenovali mu žiadnu ďalšiu pozornosť. Štěpánek sa priblížil ku skoláčkam a priložil Ružene Jebavej svoju plynovú pištoľ k ľavej lopatke (tzv. flobertka, ktorá je tiež označovaná aj za ekvivalent vzduchovky so silnejším účinkom). Vystrelil a okamžite pokračoval ďalej, vôbec sa nestaral o ďalší osud obeti. Až po niekoľkých metroch zastavil a zakričal ich smerom s patričným zadosťučinením v hlase - “Tady to máš!”. Jebavá tento útok napokon prežila.
Žandári pátrali po neznámom strelcovi, no ich závery boli pomerne strohé. Jediné k čomu dospeli, bola skutočnosť, že útočník musel dobre poznať okolie, keďže si zvolil lokalitu s množstvom únikových ciest. Navyše si vybral aj vhodnú dobu, keďže okolo poludnia sa v tejto lokalite okrem útočníka, obeti a jej spolužiačky nikto iný nenachádzal.
O trinásť dní neskôr (23. januára 1936) sa na rovnako odľahlom mieste odohral ďalší útok. Tentokrát sa obeťou stala 26-ročná Zdenka Drobná. Prechádzala okolo muža, ktorý opravoval svoj bicykel, no takisto mu nevenovala výraznejšiu pozornosť. Muž sa zrazu postavil a priložil jej svoju pištoľ k hrudi. Drobná mu však ruku zrazila, a tak výstrel zasiahol brušnú dutinu. Útočník ju následne zhodil do priekopy a začal jej nadávať do “ceckatých svíň” a “děvek”. Drobná sa rozbehla do poľa a kričala o pomoc. Útočník sa pravdepodobne zľakol a iba za ňou výhražne zakričal, že ďaleko neutečie. Sadol na bicykel a odišiel iným smerom.
Štěpánkova kôlňa, v ktorej mal poctivo uložené svoje náradie, sa stala svedkom minimálne jedného zločinu
Po tomto útoku začali žandári vypočúvať v okolitých štvrtiach Roudnice nad Labem. Hľadali násilníka, ktorého popis so Štěpánkom takmer vôbec nesedel. Azda najväčší rozdiel bol v tom, že obe napadnuté hovorili o mužovi s blond vlasmi, no Svatoslav mal vlasy tmavej farby. Napriek tomu sa zastavili aj u Štěpánkovcov, no Svatoslav sa navyše prezentoval ako chorý. Problém bol v tom, že chorobu mu dosvedčila aj jeho matka, čím získal nepriestrelné alibi. Žandári ho preto vyškrtli zo zoznamu podozrivých.
Zdá sa, že policajné vyšetrovanie urobilo na útočníka aspoň krátkodobo dojem, pretože k ďalším útokom už neprišlo. Na pár mesiacov sa dokonca úplne odmlčal a neohrozoval skutočne nikoho. Až začiatkom apríla, keď matka odišla na Slovensku, sa Svatoslav opäť prihlásil o slovo. Dva dni po jej odchode (5. apríla 1936) sa stratila 40-ročná mliekarka Františka Třísková. Ráno pri roznášaní mlieka ju Štěpánek strelil z bezprostrednej vzialenosti do hlavy. Třísková padla na zem, no zranenie nebolo smrteľné. Štěpánek ju preto následne ubil sekerou. Telo odtiahol do zadnej kôlne, kde jej odrezal obe prsia, rozrezal brucho a stiahol kožu z hlavy. Následne telo rozsekal na 11 častí, ktoré spolu s nádobou na mlieko zakopal na záhrade. Miesto činu dôkladne vyčistil, takže po brutálnej vražde nezostali žiadne stopy.
Žandári, ktorí Třískovú hľadali, zaklopali aj u Štěpánkovcov. Svatoslav povedal, že ju nevidel, pretože skoro ráno, keď priniesla mlieko, on ešte spal. Stopa však končila na ulici, kde býval vrah a, preto by polícii určite táto výpoveď nestačila. Od Štěpánka odklonila pozornosť až niektorá z ďalších vypočutých. Tá prehlásila, že sa s mliekarkou rozprávala ešte okolo 9 hodiny. Pátranie odklonilo pozornosť od mladého vraha, no ďalšie závery v prípade neprinieslo. Začalo sa dokonca uvažovať o tom, že mliekarka spáchala samovraždu a jej telo odniesla rieka Labe, ktorej prúdy boli najmä počas jari naozaj silné. Mlieko začala zakrátko roznášať Třískovej dcéra, ktorá chodila aj k Štěpánkovcom. Neskôr spomínala, že Svatoslav sa jej často pýtal, či už vedia niečo nové ohľadom zmiznutia jej matky. Niekoľkokrát ju chlácholil slovami, že sa isto čoskoro stretnú. Až neskôr dcéra pochopila, ako to asi vrah jej matky myslel.
Práčovňa, v ktorej rozsekal telo Františky Třískovej a hodlal tu znetvoriť aj telo svojej sesternice
Štěpánek posmelený tápaním v prípade zmiznutia mliekarky sa čoskoro odhodlal k ďalšej vražde. Matka ešte pred tým, ako odišla na Slovensko, sa dohodla so svojou sestrou (Štěpánkovou tetou), že budú Svatoslavovi nosiť obed. Zväčša chodil s obedom jeho bratranec alebo učni Svatoslavovho strýka, ktorý bol kníhtlačiarom. Iba cez víkend mu nosili obed členovia rodiny. V nedeľu 17. mája 1936 mu niesla obed jeho sesternica, dvadsaťročná Jiřina Šťastná. Štěpánek si vraždu naplánoval do detailov. Bol dokonca tak brutálny, že napísal svojej sestre Dobroslave list na Slovensko, kde popisoval smrť príbuznej. Dobroslave v liste vykresľoval, čo sa doposiaľ o jej zmiznutí vie, no tiež nešetril pikantným opisom toho, čo ešte len malo prísť.
Najväčšia masová streľba v Británii. Vrah zabil 16 prvákov a ich učiteľku
15. februára 2022, 14:30
Keď k nemu Jiřina dorazilo okolo obeda, pozval ju dnu, aby jej dal list prečítať. Podľa neskoršieho svedectva, ktoré bolo spísané v rámci vypočúvania vraha, jej Štěpánek podal dopis s obálkou, na ktorej bola adresa sestry na Slovensko. Nechal ju list prečítať, pričom si vychutnával des, ktorý sa u sesternice stupňoval. Skôr než stihla Jiřina zareagovať k nej pristúpil zozadu a rovnako ako mliekarku ju chcel streliť flobertkou z bezprostrednej blízkosti do hlavy. Jiřina sa otočila na svojho vraha a ten jej vystrelil priamo do tváre. Zasiahol ju do pravého oka a smrť nastala okamžite. Vrah však bodol obeť kuchynským nožom do hrude a potom telo odniesol do vane vo vedľajšej miestnosti. Sadol si k obedu a pokojne sa najedol.
Medzičasom, keď sa Jiřina nevracala, začala mať jej matka o dcéru obavy. Najprv poslala syna, aby zistil, kde sa toľko zdržala. Štěpánek mu odpovedal rovnako, ako pri predchádzajúcej vražde polícii - “Jiřina již dávno odešla”. Matka počkala ešte nejaký čas, no potom sa rozhodla sama prešetriť, kde sa jej dcéra nachádza. V kuchyni u Štěpánkových si všimla tašky, v ktorých jej dcéra niesla obed. Okamžite začala behať po dome a zakrátko našla telo svojej dcéry vo vani. Jiřina mala, okrem smrteľných zranení, ostrihané vlasy, no zatiaľ ju Štěpánek ešte nestihol zohaviť. Matka zburcovala okamžite susedov, tým sa podarilo Svatoslava chytiť a odovzdať polícii.
Telo Jiřiny Šťastnej s ostrihanými vlasmi
Počas výsluchu odpovedal po krátkom zaváhaní na otázku, čo chcel s telom sesternice robiť celkom chladne - rozrezal by ho a zakopal na záhrade. To bola pre kriminalistov indícia, aby dôkladne prekopali celý pozemok. Zakrátko bolo objavené rozrezané telo mliekarky Třískovej, ktoré Štepánek pochoval aj s nádobou na mlieko. Okrem toho bol objavený prázdny hrob. Štěpánek sa napokon priznal, že to je hrob ďalšej jeho obeti. Brutalita činu spočívala v tom, že išlo o 5-ročného Bedřicha Brožovského, ktorého zavraždil ešte v roku 1928 ako 16-ročný mladík. Štěpánek mu rozdrtil lebku kladivom a následne jeho telo niekoľkokrát presúval po celej záhrade. Periodicky ho vykopal, aby ho mohol pochovať na inom mieste. Dieťa zavraždil preto, že mu “liezol na nervy”, keď ho mal strážiť. Brožovskí boli u Štěpánkovcov ubytovaní na konci 20. rokov 20. storočia v podnájme, pretože po smrti Svatoslavovho otca sa výrazne stenčili príjmy rodiny. Svatoslav vtedy tvrdil, že zaspal na verande a Bedřich utiekol z domu. Telo sa nikdy nenašlo, polícia preto usudzovala, že sa utopil v Labe.
Kriminalistov okamžite zaujalo niekoľko skutočností na detailoch. Pri výsluchoch sa Štěpánek k niektorým priznal, resp. ich sám ozrejmil. Podľa vlastných slov nenávidel ženy, čím sa objasnili ciele jeho útokov. Bol vraj posadnutý prsiami, podľa čoho si obete aj vyberal, a preto ich aj svojim obetiam chcel odrezať (podarilo sa mu to iba v prípade mliekarky Třískovej).
Kriminalistami objavené ostatky mliekarky Františky Třískovej (vpravo pod číslom 15 konvica na mlieko)
Okrem toho však vyšetrovatelia nechceli veriť, že vrah udrel po prvýkrát v roku 1928, aby sa potom na 8 rokov odmlčal. Kriminalisti sa preto zaujímali o doterajšie pôsobenie vraha a spájali miesta jeho pobytov s nevyriešenými vraždami. Štěpánek, ktorý sa napokon priznal k trom vraždám (Bedřich Brožovský, Františka Třísková a Jiřina Šťastná) a dvom pokusom o vraždu (Ružena Jebavá a Zdenka Drobná) bol konfrontovaný aj s ďalšími vraždami. Obzvlášť zavraždenie 28-ročnej Márie Zemancovej z Prahy v roku 1932 je dodnes spojené so Štěpánkom ako najväčším podozrivým.
Kostra Bedřicha Brožovského, ktorého Štěpánek zavraždil ešte v roku 1928
Štěpánek sa v tom čase nachádzal v Prahe, dokonca pôsobil neďaleko miesta činu ako záhradnícky pomocník. Vražda sa stala okolo obeda, keď mal Štěpánek čas voľna a jeho zamestnávateľ sa príliš nestaral o to, čo vtedy robí. Mária Zemancová bola brutálne prepadnutá a dobodaná neznámym vrahom. Pritom nezmizlo nič z jej majetku (peňaženka, peniaze, šperky a pod.). Keď vrah zaútočil, i keď v okolí miesta činu sa nachádzalo mnoho svedkov (od vraždy po objavenie tela prešla max. pol hodina), paradoxne, nikto nič nevidel. Vraha sa nepodarilo identifikovať a Štěpánek sa k činu nepriznal, napriek tomu, že poznal mnohé detaily prípadu a bol aj s vraždou Márie Zemancovej konfrontovaný. Rovnako je považovaný za vraha Márie Riganovej, ktorá zmizla v októbri 1932 v okolí alebo priamo na hrade Červený Kameň. Doposiaľ nebolo jej telo nájdené a Štěpánek aj v tomto prípade svoju vinu nepriznal. Napriek tomu, že opäť ho mnohé indície s týmto zmiznutím spájajú - ako napr. skutočnosť, že často chodil k súrodencom do Modry, ktorá je od hradu vzdialená cca 15 km - nikdy sa nepodarilo Štěpánka z tejto vraždy usvedčiť.
Pražská väznica Pankrác, kde skončil život vraha Svatoslava Štěpánka
Svatoslav Štěpánek bol súdený v roku 1937 a aj napriek mnohým neobjasneným vraždám, s ktorými bol a dodnes je spájaný, stačila na jeho odsúdenie trojnásobná brutálna vražda, ktorá bola predmetom pojednávania. Štěpánek dostal trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný v roku 1938 v pražskej väznici Pankrác. Matka, ktorá dokonca života nechcela pripustiť, že jej syn je vrah, zomrela krátko po vynesení rozsudku. Súrodenci dom v Roudnici nad Labem predali, no aj tak oň dlho nikto nejavil vážnejší záujem a aj dlho po Svatoslavovej smrti bol nazývaný ako Roudnický dom hrôzy. Vrahovi prischla takisto desivá prezývka - Roudnický netvor.
