Vojenské mapy Habsburskej monarchie nám ukazujú maličké slovenské mestá
Prvé vojenské mapovanie, nazývané tiež aj Jozefínske mapovanie, bolo prvým komplexným mapovaním na území monarchie. Dôvody boli vyslovene praktické. Mapy mali slúžiť vojenským dôstojníkom na rýchlu a efektívnu orientáciu na území monarchie. Mapy však majú po viac ako 200 rokoch od ich vytvorenia skutočne unikátnu hodnotu, pretože vďaka nim možno sledovať, ako sa vyvíjala aj tá najmenšia dedina na území monarchie. My vám prinášame pohľad na súčasné najväčšie mestá Slovenskej republiky. V merítku monarchie boli zväčša iba provinčnými mestečkami, no za ten čas sa výrazne rozrástli.
Jozefínske mapovanie prebiehalo v rokoch 1763 - 1785. Začalo sa teda hneď po skončení Sedemročnej vojny (1756 - 1763) ešte za vlády Márie Terézie a skončilo už za panovania jej syna, podľa ktorého sa aj neoficiálne nazýva. Mapy boli vytvárané kartografmi a vojenskými dôstojníkmi priamo v teréne, čiže to, čo je v mapách zakreslené, bolo aj priamo na mieste overené konkrétnym úradníkom. Vychádzalo sa tiež zo starších máp (Mullerova mapa v prípade Českých zemí a Moravy), no údaje v mapách sa opierajú hlavne o zistenia in situ. Toto mapovanie bolo zaznamenané na viac ako 900 mapových listoch, z ktorých 270 pokrýva územie dnešného Slovenska. Mapy sa vytvárali v mierke 1 : 28 800 a slovenské územie bolo zmapované v 70. a 80. rokoch 18. storočia. K mapám sa vytvoril aj rozsiahli písomný popis, ktorý bol dlhé roky obchádzaný a ani dodnes nie je dostatočne historicky spracovaný.
Detailne zachytávajú sídla a tiež cestnú sieť, čo je z pohľadu vojenských potrieb, pre ktoré boli mapy primárne vytvárané, absolútne najdôležitejšie. Pomerne slušne sú zachytené aj vodné toky (modrou farbou), no mená k týmto tokom zväčša chýbajú. Objavujú sa iba názvy tých najdôležitejších tokov (Donau Flus alebo Waag Flus). Pri názvoch sa tiež možno pristaviť. Vskutku zaujímavé je, že pri jednotlivých sídlách sa objavujú viaceré zaužívané názvy. V mape sa objavujú nemecký, slovenský a tiež maďarský ekvivalent sídla (ak sa niektorý z nich nepoužíval, tak jednoducho chýba - napr. Bratislava).
Do máp sú zakreslené opevnenia, budovy a všetky sakrálne stavby. Popri cestách (znázornené hnedou farbou) sa objavujú aj tie najmenšie prícestné kríže. Kamenné stavby sú zakreslené červenou farbou, budovy z iných materiálov zasa čiernou farbou. Výnimku tvoria iba mestské opevnenia, ktoré sa zakresľovali rovnako čiernou farbou. V centre miest sa zväčša nachádzajú väčšie červené plochy, ktoré tvorili súvislú zástavbu meštiackych domov a iných typických stavieb. Špeciálne odlíšený bol zväčša iba kostol alebo hrad, zámok alebo kaštieľ. Iba málo budov iného zamerania malo špecifický pôdorys alebo vzhľad, aby im kartograf venoval pozornosť.
Napokon treba povedať, že na mapách sú zobrazené zväčša dnešné centrá miest, teda to, čo sa v súčasnosti označuje ako staré mesto. Priľahlé mestské časti sa na mapách nachádzajú tiež, no v 18. storočí existovali ešte ako malé osady. Pekne to vidno na mape Bratislavy, Košíc, prípadne Žiliny, kde súčasné mestské časti tvorili ešte samostatné dediny. Na mape Bratislavy je Petržalka skutočne malá osada s niekoľkými domami, Rača sa na ukážku ani nezmestila, pretože ju kartograf umiestnil oveľa ďalej od centra, než skutočne je. Takto by sa dalo postupovať pri mestských častiach každého jedného (slovenského) mesta. Pre vytvorenie si správneho obrazu a lepšie predstavenie každého mesta prikladáme aj súčasný družicový snímok mesta.
Bratislava
.
Košice
Banská Bystrica
Prešov
Žilina
Trenčín
Nitra
Poprad
Trnava
Zvolen
Len pre porovnanie, takto vyzerali iné mestá Habsburskej monarchie na konci 18. storočia. Niektoré z nich sa neskôr stali hlavnými mestami nástupníckych štátov.
Viedeň
Praha
Záhreb
Ľubľana
Budapešť
Brno
Ľvov
