Ak plánujete spať s chrápajúcim v jednej izbe... veľa šťastia.
Každý si tým už prešiel. Človek si v pokoji zaspáva a v tom momente to príde. Chrrrr. Nežiadúci zvuk môže pokaziť akúkoľvek situáciu. Chrápanie je dokonca považované až za poruchu spánku a má svoje miesto aj v Medzinárodnej klasifikácii ochorení.
V noci týmto spôsobom svoje okolie obšťastňuje vyše 40 percent ľudí. Tí majú v hrdle uvoľnené rôzne mäkké štruktúry, zväčša v okolí nosohltanu (horné dýchacie cesty). Keď ležíme, pri dýchaní sa nám pohybuje jazyk a ak sme vydýchnutý, jazyk blokuje dýchacie cesty. A keď sa chrápajúci po prestávke nadýchne, mäkké časti v nosohltane sa rozvibrujú a spolubývajúci začne pravdepodobne veľmi intenzívne nadávať. Teda bežné vysvetlenie "málo kyslíku" je v podstate správne.
Odborníci majú odsledované aj jednotlivé intenzity chrápania, ktoré delia na tri (občasné, časté, denné). V spánkových laboratóriach sa pozorujú aj poruchy dýchania počas spánku. Napríklad ak má dotyčný pár desiatok sekúnd prestávku (spánkové apnoe), no potom zahrmí desivo intenzívny výbuch chrapotu, telo sa jednoducho snaží dohnať zameškané.
Ešte nepríjemnejšou skúsenosťou je spánkové apnoe. Počas neho jazyk úplne blokuje dýchacie cesty a telu sa nedostáva vzduch v pravidelných intervaloch. Jazyk sa tak vyráža z dutiny, aby sa zabezpečil prísun kyslíku, čo ústi do trhaného a veľmi silného chrápania s dlhšími prestávkami. Aj napriek tomu, že má v názve "spánok", apnoe sa môže prejavovať aj počas bdelého stavu, napríklad počas rečnenia. Dochádza ku veľmi krátkemu zlyhaniu svalov, kedy jazyk nečakane vpadne do dýchacích ciest a postihnutý zabľaboce a takpovediac zachrápe počas bieleho dňa.
Na uvoľnenie prinášame aj pár zaujímavých faktov - naozaj poriadny chrapot, ktorý až oknami trasie, môže dosiahnuť aj 70 decibelov. To je ako keby ste sa postavili doprostred rušnej križovatky. No oproti najhlasnejšiemu chrapotu to nie je nič - neuveriteľných 94 dB - niečo ako dať televízor na najvyššiu hlasitosť a priložiť ucho k výstupu. Nedokážeme si predstaviť lepšie prostredie na oddych po náročnom dni.
Muži majú užšie hrdlo a tak je šanca na chrápajúceho omnoho väčšia. Na druhú stranu, žien trpiacich obezitou chrápe viac ako mužov, ktorí sú pri sebe. Väčší objem tuku totiž dopĺňa aj extra plocha tkaniva. Chrápanie je veľmi pravdepodobné aj po konzumácii alkoholu - ten spôsobuje uvoľnenie svalov a tak je ich vibrovanie očakávateľné. Na druhú stranu, nad uvoľnenými svalmi získate kontrolu napríklad hlasným spievaním - ak však bývate v paneláku, veľmi neodporúčame.
Chrápanie sa dá aj liečiť. Babky by asi doporučili mätu alebo opražené maslo, ale doteraz je jedinou overenou metódou proces so zábavným názvom uvulopalatofaryngoplastika. Pri ňom sa chudákovi na lôžku vyoperujú mandle a s nimi aj drsná a lepkavá časť podnebia. Miesto neho sa voperuje vyhladené tkanivo.
Ak však náhodou chrápe váš dedko, ktorý o žiadnej plastickej operácii nechce počuť, zato vy jeho chrápanie počujete až príliš, skrátka ho usmernite, aby spal na boku, kedže gravitácia funguje a jazyk zablokuje dýchacie cesty radšej vtedy, ak to zároveň znamená, že klesne dolu. Rovnako, ak netrpíte bolesťami krku alebo chrbta, pomáha aj väčší počet vankúšov. Ak máte hlavu vyššie, tkanivá sa skôr prilepia o spodnú časť nosohltanu a okolia, kde nebudú ničomu prekážať.
No ak ste tým chrápajúcim vy, naozaj vám odporúčame niečo s tým robiť. Okrem postupného úpadku lásky od vášho okolia ruší chrápanie aj vás a váš spánok sa stáva nekvalitným. Pri extrémnejších prípadoch ako napríklad bolesti hlavy, celodenná nervozita alebo dokonca strata libida (chuť na sex) sa odporúča návšteva lekára. Či už ste teda zdrojom tejto ohavnosti alebo ju musíte každú noc počúvať, skrátka: veľa šťastia!