Výnimočný atlét si vďaka nezlomnej vôli a charizme získal tisícky priaznivcov. Z behu sa snažil robiť umenie.
Športovec, ktorý prekonáva samého seba a posúva limity za hranice svojich možností sa stane šampiónom. Takým bol Steve Prefontaine, prezývaný "Pre". Menil dejiny behu v 70. rokoch a jeho odkaz sa nezmazateľne zapísal do dejín tohto športu. Zásluhou neho je dnes behanie celosvetový fenomén a populárny trend. Jeho slová boli často vzrušujúce ako agresívny štýl, ktorý ho preslávil. Divoký spôsob života sa mu však stal osudným.
"Niektorí ľudia tvoria so slovami, hudbou alebo štetcom a farbami. Ja rád vyrábam niečo krásne počas behu. Mám rád, keď sa ľudia pristavia a hovoria, 'nikdy som nevidela nikoho bežať takto.' Je to viac než len závod, je to životný štýl. Robiť niečo lepšie než hocikto ďalší. Znamená to byť kreatívny."
Steve Prefontaine sa narodil v roku 1951 v americkom štáte Oregon. Už od detstva bol veľmi aktívny a mal rád šport. Najprv chcel hrať futbal ako všetci v jeho veku. Nanešťastie jeho výška nebola pre tento šport zrovna ideálna. Trénoval s mužstvom, ale príležitosť v zápasoch nikdy nedostal. Bol predurčený k inému športu. Jedného dňa pozoroval tréning cezpoľného behu okolo futbalového ihriska a zapáčilo sa mu to. Objavil jogging a v ďalších dvoch rokoch sa stal neporaziteľný. Vďaka behu sa z plachého chlapca stala sebavedomá osobnosť.
Po strednej škole bol o Stevea veľký záujem. Každý ho chcel získať do svojich radov. Denne mu chodilo množstvo korešpondencie s ponukami. Po tom, čomu však napísal legendárny tréner Bill Bowerman so slovami, že z neho urobí najlepšieho bežca na diaľkové behy v USA, nebolo nad čím váhať. Mohla sa tak začať písať kapitola, ktorá mala za následok nielen úspešnú spoluprácu medzi trénerom a bežcom na dráhe, ale aj mimo nej. Ako je dnes dobre známe, Bill Bowerman vytvoril spolu s Philom Knightom renomovanú značku Nike. Práve Steve Prefontaine bol jedným z prvých, ktorého Nike sponzorovalo. On im to vracal tým, že značku propagoval a na každom rohu sa s jej vecami rád ukazoval. Spojenie "Pre-ho" a Nike bolo nerozlučné.
Počas toho, ako sa pripravoval na blížiace sa olympijske hry v Mníchove, vyhrával na domácej scéne prakticky všetky preteky od 2 000 až do 10 000 metrov. Všetky víťazstva vyzerali rovnako. Od začiatku až do konca bežal najrýchlejším tempom, akým vedel. Na začiatku sa dostal do čela pretekov a prvé miesto už nepustil. Fanúšikovia ho za to milovali. Na preteky nosili transparenty "Legenda" alebo tričká s názvom "Pre". Tak ako mal veľa fanúšikov, mal pre svoje sebavedomé a drzé vyhlásenia množstvo neprajníkov. Tí nosili tričká "Stop Pre". Steve si veril natoľko, že dokonca v takomto tričku prišiel aj na závod.
V roku 1972 sa chystal na svoju prvú olympiádu a v 21 rokoch bol jasnou jednotkou na trať na 5000 metrov. Každý od neho očakával, že sa domov vráti s medailou na krku. Olympiáda sa niesla v duchu predchádzujúcich teroristických útokov na izraelských športovcov. Dopad na psychiku športovcov to malo veľký. Nebol by to ale Steve, keby sa opäť nerozhodol ísť tvrdohlavo za víťazstvom štýlom, aký ho preslávil. Od začiatku udával tempo a snažil sa byť prvý, no taktika, s ktorou bol dominantný v USA, na medzinárodnej scéne neobstála. V závere sa cez neho prehnala trojica bežcov, medzi nimi aj víťaz Fín Lasse Virén. Steve zaostal za svojím osobným maximom až o 7 sekúnd.
"Najlepšie tempo je to samovražedné. A dnešok vyzerá ako dobrý deň pre smrť."
Neúspech na olympiáde ho na dlhú dobu vyradil z hry. Stratil motiváciu, uzavrel sa do seba a prestal trénovať. Prepadol divokému štýlu života. Začal sa venovať iným veciam. Začal piť alkohol a keďže bol veľmi známy športovec s veľkou charizmou, nebolo prekvapením, že mal úspech aj u nežnejšieho pohlavia. A vtedy sa na scéne opäť objavil Bill Bowerman a presvedčil Stevea, aby to znova skúsil na olympiáde v Montreale. Dostával sa do skvelej formy a ako hlavnou skúškou pred olympijskými hrami sa mal stať míting proti fínskej reprezentácii. Na domácej trati v Eugene sa čakal veľký súboj medzi ním a Lasse Virénom. Fín však na samotné preteky nedorazil. Údajne kvôli tomu, že sa obával prehry. Steveovi tak nič nestálo v ceste a pretek jednoznačne ovládol.
Víťazstvo sa muselo po pretekoch patrične osláviť. Potom, čo sa z večierku vracal domov, prudko strhol riadenie svojho kabrioletu a narazil do skaly. "Pre" ešte niekoľko minút žije, ale spopod auta sa už nedokáže dostať a v 24 rokoch umiera. Záver polície je, že nehoda bola zavinená alkoholom. Očiitý svedok však tvrdí, že atléta k nárazu dohnalo vozidlo idúce proti nemu. Na mieste, kde zomrel, je dodnes pamätná tabuľa.
V čase jeho smrti držal všetky americké rekordy od 2 000 do 10 000 metrov. Bojoval s americkou atletickou úniou, ktorá ho aj napriek tomu, že patril medzi úzku špičku najlepších bežcov na svete, radila medzi amatérov. Preto sa mu nikdy nedostalo finančného ocenenia, ako by si zaslúžil. Pomery sa podarilo zmeniť až po jeho smrti aj zásluhou jeho pričinenia. Steve mal celý život problémy s peniazmi. Žil v prívese so psom a keď práve nebehal, pracoval ako príležitostný barman.
Nebol to len bežec, bol aj mentorom. Prednášal na univerzitách, vytvoril bežecký klub v oregonskej štátnej väznici a dával väzňom nádej urobiť niečo so životom. Pohodový chlapík s hippies vzhľadom bol bežeckým fenoménom 70. rokov. Meno Steveho Prefontaine si dokázalo udržať kredit aj po 40 rokoch. Pomenoval sa po ňom pretek a natočilo sa o ňom niekoľko filmov. Filmy Za hranicami možností a Zázračný bežec, kde Prefontaina stvárnil Jared Leto. Steve Prefontaine bol bezpochyby chlapík s nezlomnou vôľou. Práve on má výraznú zásluhu na tom, že dnes môžeme beh označovať ako celosvetový fenomén a nový trend života.
