Prvý rok na výške nie je len o hodinách a skúškach. Čakajú ťa noví kamaráti, financie, láska aj prvé veľké výzvy samostatného života. Zozbierala som veci, ktoré mi mal niekto povedať pred prvým rokom na univerzite.
Kamarátov si nemusíš nájsť hneď v prvom týždni
Prví ľudia, s ktorými sa stretneš na úvodnom sústredení alebo v prvých dňoch na univerzite, nemusia byť nevyhnutne tvojimi najbližšími priateľmi v nasledujúcich rokoch. Zoznámenia z prvých dní a týždňov sú väčšinou kamarátstva medzi dosť odlišnými osobnosťami, ktoré spája najmä pocit, že sa kamarátiť MUSÍME.
Podobné scenáre som videla neraz. Hoci som sa s mnohými priateľmi stretla hneď na začiatku štúdia, práve preto, že v tom nebol žiadny tlak, sa priateľstvo prehĺbilo. Niekto si napríklad sadol vedľa mňa na prvej prednáške alebo mi pomohol nájsť učebňu, lebo sa v budove už lepšie vyznal.
V prvých dňoch sa zdá, akoby každý už našiel svoju partiu. V skutočnosti sa veľa priateľstiev vytvára neskôr a je úplne normálne, ak v prvom semestri ešte hľadáš ľudí, pri ktorých sa cítiš dobre.
Tvoj profesor nie je gymplový učiteľ, pred ktorým treba schovávať mobil
Každý profesor má svoj vlastný štýl, no na začiatku výšky zistíš, že vzťah medzi vyučujúcim a študentom tu funguje úplne inak. Si plne autonómny dospelý človek, nie dieťa, ktoré vychováva učiteľ.
Spočiatku to znie skvele, no táto autonómia so sebou prináša aj to, že zmizne ten osobný, kontinuálny vzťah, na ktorý si bol zvyknutý zo strednej školy. Aj na to si treba zvyknúť. Čo pre teba profesor môže urobiť a čo nie, a čo môžeš urobiť ty pre neho.
Vzťah je zároveň bližší, pretože tu spolupracujú dvaja dospelí na spoločnom cieli, a zároveň vzdialenejší. Nie ste spolu niekoľko hodín denne.
S profesorom sa môže vyvinúť vzájomný profesionálny vzťah, ak dobre zahráš svoje karty. Môže ťa podporovať a mentorovať, ak v tebe uvidí ten druh otvorenosti a zvedavosti, ktorý je kľúčový v akomkoľvek kariérnom smerovaní.
Peniaze miznú oveľa rýchlejšie, ako by si čakal/-a
V prvých mesiacoch som si so svojimi kamarátmi vymenila nejeden uplakaný telefonát o tom, že každý z nás mal prvýkrát v živote zobrať svoje financie do vlastných rúk. Mesačné výdavky, odkladanie peňazí, zostatok nula na konci mesiaca...
Mala som pocit, že mi peniaze pretekajú prstami aj vtedy, keď nič nekupujem. Riešenie účtov a poistení nebolo bez bolesti.
Nevyhneš sa tomu – raz ráno s opicou po prebdenej noci uvidíš vyprázdnený bankový účet a chytí ťa panika. Nič sa nedeje, nabudúce neutratíš toľko.
Tieto skúsenosti musíme zbierať cestou pokusov a omylov. Nakoniec sa vzdáme a založíme si Excel tabuľku na sledovanie výdavkov.
Nie vždy sa budeš učiť to, čo ťa zaujíma
Mala som v sebe mylnú predstavu, že keďže som si sama vybrala svoj odbor a našla smer čo najďalej od všetkého matematicko-technického, bude ma zaujímať všetko, čo budem študovať. Čo sa vôbec nestalo, a nebola som v tom sama.
Hoci u nás na humanitnom odbore matematika nebola, objavilo sa napríklad archívnictvo ako predmet, ktorý u študentov vzbudzoval vážny nezáujem. Otvorene povedané: bol nudný. Na iných odboroch som počúvala podobné veci. U právnikov je to napríklad právna filozofia, u psychológov zase štatistika – obľúbencami nie sú ani u jedných.
Toto je mýtus, ktorý radšej uvádzam hneď teraz ako varovanie. Ak existuje nejaký liek, je to zvedavosť. Vôľa nájsť aj v tom najnudnejšom alebo najnenávidenejšom predmete zaujímavý detail, ktorý sa môže stať záchrannou vestou.
Láska na univerzite
Začiatok univerzity pre mnohých z vás bude znamenať aj lásku a to, že sex zaujme stabilnejšie miesto vo vašom živote. Aj tu sa oplatí stanovovať si vlastné hranice, zbierať skúsenosti a áno, niekedy robiť chyby. Univerzita a toto obdobie sú akýmsi vákuom, v ktorom tieto chyby môžeme robiť.
