Dielo Sama Levinsona, ktoré pred niekoľkými rokmi redefinovalo televíznu estetiku a stalo sa kultúrnym fenoménom Generácie Z, v tretej sérii prechádza radikálnou a nekompromisnou transformáciou.
Po štyroch dlhých rokoch produkčných odkladov a neutíchajúcich špekulácií sa na obrazovky HBO vracia Euphoria. Z trblietavých, neónom zaliatych stredoškolských chodieb nás tvorcovia vrhajú priamo do drsnej, nehostinnej dospelosti.
Výsledkom je dielo, ktoré pôsobí skôr ako autorský experiment bez jasného smerovania než organické pokračovanie príbehu.
Absencia Labrintha
Po technickej a vizuálnej stránke je Euphoria stále majstrovským dielom. Kinematografia zostáva absolútnou špičkou, no celková atmosféra je drasticky odlišná.
Najciteľnejšou stratou je neprítomnosť Labrintha, ktorého unikátny zvuk bol doslova pulzujúcim srdcom a dušou prvých dvoch sérií. Jeho hypnotické beaty nahradili epické, no chladnejšie kompozície Hansa Zimmera, ktoré sú síce fenomenálne, no do príbehu jednoducho nezapadajú.
Zendaya ako jediný pevný bod v mori chaosu
Jedinou istotou, ktorá drží rozpadajúcu sa naratívnu štruktúru nad vodou, je Zendaya. Jej stvárnenie Rue (teraz zúfalej drogovej kuriérky pašujúcej fentanylové kapsuly) je mrazivé.
Zendaya opäť dokazuje svoj generačný talent a dodáva postave surovú, zraniteľnú ľudskosť. Je tým pomyselným kotviacim bodom, ktorý pri pozeraní vzbudzuje nostalgiu a pripomína predošlé série. Núti tak diváka aspoň čiastočne sa zaujímať o dianie na obrazovke uprostred čoraz bizarnejších kreatívnych rozhodnutí.
Deštrukcia charakterov
Zvyšok hereckého obsadenia bohužiaľ zrejme dopláca na Levinsonov nekonzistentný prístup k vývoju postáv. Z komplexných antagonistov sa stávajú ploché karikatúry.
Jacob Elordi očividne zabudol, ako hrať Natea Jacobsa, pretože pri pozeraní človek nedokáže prehliadnuť, že jeho hlas a prevedenie je diametrálne odlišné od toho, kvôli ktorému sme Natea nenávideli. A nie je to len chyba scenára (hoci aj ten určite hrá svoju rolu, pretože ako sa z Halloweenskej inspo stal jediný senzibilný charakter v seriáli?).
Ukážkovým príkladom je aj dynamika medzi Nateom a Cassie (Sydney Sweeney). Predstava, že by patologicky kontrolujúci sociopat posadnutý patriarchálnou dominanciou toleroval Cassiinu novú kariéru na platforme OnlyFans, absolútne popiera samotné základy jeho psychológie.
Nie je to tak dávno, čo Nate vynadal Maddy kvôli jej oblečeniu a bol k nej násilný. Táto dejová línia tak na diváka pôsobí skôr ako lacná snaha šokovať než ako premyslený scenáristický ťah.
Stratený potenciál všetkých postáv
Seriál navyše nepochopiteľne odsúva do úzadia postavy, ktoré kedysi tvorili jeho emocionálne jadro. Jules (Hunter Schafer), kedysi jedna z najkomplexnejších queer postáv, ktorá posúvala dej predošlých sérií, je zredukovaná na „sugar baby“, čím stratila svoju esenciu a stala sa len prázdnym plátnom pre rôzne formy mužskej perverzie. V prvej epizóde sa navyše vôbec neobjaví, čo je obrovským sklamaním.
Prekvapením je aj línia Maddy (Alexa Demie). Obľúbená postava sa ocitá v predstieraní luxusného života na sociálnych sieťach, zatiaľ čo v skutočnosti je na mizine. Nápad nie je zlý, no jej screen-time sa nedostal nad tri minúty, čo opäť popiera jej dôležitosť a vyznieva banálne.
Bezcieľne pôsobí aj príbeh Lexi (Maude Apatow), čo je len umocnené frustrujúcim faktom, že po tragickom uväznení Feza na 30 rokov (pocta zosnulému Angusovi Cloudovi) s ním prerušila akýkoľvek kontakt.
Od drámy k bezhumornému „torture porn“
Najzávažnejším problémom tretej série je jej tón. Pôvodná Euphoria dokázala byť temná a zakrádať sa divákovi pod kožu, no vždy si zachovávala istú dávku cynického humoru a najmä empatie voči svojim chybujúcim hrdinom, s ktorými bolo jednoduché sa stotožniť. Nové epizódy túto rovnováhu úplne stratili. Ako sa zhodujú viacerí zahraniční kritici, seriál sa transformoval do pochmúrneho, bezhumorného „torture porn“.
Levinsonova snaha inšpirovať sa tvorbou Vincea Gilligana a priniesť drsnú výpoveď o odvrátenej strane amerického sna a drogovej kríze vyznieva silene. Ešte znepokojujúcejšia je až fetišistická fixácia na sexualizáciu ženských postáv a ich degradáciu prostredníctvom sexbiznisu. Scéna, kde je Cassie oblečená ako bábätko, pôsobí extrémne znepokojujúco.
New Look at Sydney Sweeney as Cassie for '#EUPHORIA' season 3 pic.twitter.com/pOwuc1GExc
— Spider🕸️ (@Kajarajh2026) April 12, 2026
Sedem šancí na záchranu
Ak chceme byť optimistickejší, môžeme si povedať, že je pred nami ešte sedem častí, ktoré azda majú šancu osud seriálu zvrátiť. Tak či onak, tretia séria Euphorie je technicky briliantná a herecky (najmä vďaka Zendayi) kvalitná. Vo svojej zúfalej snahe dospieť a za každú cenu provokovať však stratila to najcennejšie. Svoju dušu.
Seriál, ktorý kedysi definoval celú jednu generáciu, sa premenil na vizuálne nádhernú, no obsahovo prázdnu a deprimujúcu pripomienku toho, že nie každý odklon od pôvodného konceptu znamená krok vpred. Párty sa skončila a ranná opica je neznesiteľná.
