Pobyt v zahraničí je nenahraditeľná skúsenosť. Občas sa s ním však spájajú aj nepríjemné situácie a zážitky. Prečítaj si, čo zažili naši čitatelia.
Vyskúšať si život v zahraničí je snom mnohých študentov. Mladí ľudia majú v dnešnej dobe takmer neobmedzené možnosti, ako výhodne vycestovať do zahraničia. Vybrať si môžu zo škály rôznych vzdelávacích či pracovných pobytov v zahraničí. O takejto skúsenosti sa hovorí, že je na celý život. No nie vždy v tom najlepšom zmysle slova...
Aj napriek tomu, že je pobyt v zahraničí mimoriadne hodnotnou a nezameniteľnou skúsenosťou, nemusí byť vždy úplne bez chýb. Tak ako všetko, aj výmenné pobyty sa môžu skončiť fiaskom a nepríjemným zážitkom. Niektorí naši čitatelia o tom vedia svoje, a preto sa s nami podelili o poriadne bizarné príbehy.
Zuzana dostávala pokazené jedlo
Zuzka ešte na strednej škole vycestovala na krátkodobý pracovno-vzdelávací pobyt do Viedne. Jeho cieľom bolo vyskúšať si dospelácky život v zahraničí. Ako nám prezradila, spolu s ostatnými študentami si vyskúšali, aké je to mať skutočnú prácu. Každému z nich pridelili v nejakej firme pracovnú pozíciu.
„Pracovala som ako recepčná. Práca ma veľmi bavila a veľa ma naučila,“ opisuje Zuzka svoju pracovnú skúsenosť.
Problém však mala s ubytovaním a so stravovaním. „Bývala som na malom byte s deviatimi dievčatami. Mali sme malú kuchynku a jednu kúpeľňu. Najväčším problémom však bola malá chladnička,“ spomína.
Ako nám priblížila, jedlo im z hotela nosili približne každé dva dni. V krabičkách dostávali obedy aj večere. Išlo o polotovary, ktoré sa zohrievaním dovarili. „Pred dverami nám pravidelne pristálo približne 40 krabičiek, ktoré sa mali zmestiť do malej hotelovej chladničky,“ hovorí. Na pobyt vycestovali v júni, a byt bol teda, prirodzene, veľmi horúci.
Jedlo nemali šancu skladovať v chlade kvôli veľkosti chladničky. Báli sa ho teda konzumovať, a keď prišla o pár dní nová várka krabičiek, tie staré odovzdali naspäť agentúre.
Jedlo, ktoré dostávali, však nebolo v poriadku. To, že je pokazené, zistili už v druhý deň. Po konzumácii prvého menu bolo mnohým nevoľno. Väčšina ľudí prestala jedlo konzumovať, no tí, ktorí ho jedli pravidelne, sa sťažovali na zažívacie problémy.
Niektorí spolužiaci dostali prácu v spomínanej agentúre, ktorá sprostredkovávala pobyt. Informácie mali teda z prvej ruky. Počas toho, ako pracovali, sa im podarilo zistiť, že krabičky rotujú jednotlivými turnusmi pobytov. To, čo sa nezjedlo v predošlom turnuse a je stále trvanlivé, posunú tým ďalším.
Na tom by nebolo nič zlé, ak by bolo jedlo kde skladovať. „Predošlé turnusy mali s chladničkou logicky rovnaký problém ako my a jedlo sa im do nej nezmestilo. Nechali ho teda vonku a o dva dni ho vrátili agentúre, keď priniesli novú várku krabičiek. Agentúra následne o týždeň/dva posunula už pokazené jedlo novým študentom,“ vysvetľuje Zuzka problém.
Marii zamestnávateľ nevyplácal mzdu a prišla o vyše tisíc eur
Marie vycestovala do Ameriky ešte v roku 2014. Svoju skúsenosť má však stále v živej pamäti. Vycestovala v rámci známeho programu Work and Travel.
Dostala prácu ako chyžná v hoteli Hilton na Floride. Mimoriadne si pochvaľovala kolektív. Pracovala totiž so študentami z rôznych krajín a mohla spoznať jednotlivé kultúry. Zároveň k nim podľa jej slov nadriadení neboli vôbec povýšeneckí a chovali sa k nim milo a ústretovo. Problém bol v tom, že ich nezamestnával priamo hotel, ale miestny podnikateľ, ktorý prevádzkoval agentúru.
„V praxi to znamenalo, že sme mali nižšiu hodinovú mzdu ako normálni zamestnanci, pretože si majiteľ agentúry za sprostredkovanie bral podiel z našej mzdy,“ vysvetľuje Marie.
Okrem toho, že všeobecne zarábali málo, ich podľa jej slov sprostredkovateľ postupne okrádal o peniaze. „Sem-tam sa stalo, že šéf urobil ‚chybu‘ vo výpočtoch a poslal nám menej peňazí. Nestávalo sa to len mne. Vždy, keď sme ho konfrontovali, tvrdil, že ide o strašné nedopatrenie,“ spomína na svoju negatívnu skúsenosť.
Marie dodáva, že aj napriek tomu, že sa tváril, že ho situácia mrzí, dlh nikdy spätne nedoplatil. „Poslednú výplatu za záverečné týždne mi neposlal už vôbec. Bola som v tom čase už mimo USA a mohla som mu akurát volať a písať e-maily. Aj napriek tomu mi peniaze neposlal. Dlžná suma bola viac ako tisíc dolárov, čo bolo pre mňa ako pre študentku naozaj veľa peňazí,“ uzatvára. Marie do USA vycestovala aj so svojou sestrou, ktorá má podobný zážitok a výplatu taktiež nedostala.
Okrem toho sa jej nepáčilo, že platili na americké pomery vysokú sumu za dopravu a ubytovanie. Ich kvalita však podľa jej slov ani zďaleka nezodpovedala nadmerne vysokej cene.
„Keď som zbadala svoju izbu, bolo mi do plaču,“ spomína Viki
Respondentka Viki bola na výmennom pobyte v Amerike ešte počas strednej školy. U náhradnej rodiny strávila až 10 mesiacov. Od pobytu mala vysoké očakávania, no po príchode bola sklamaná. Rodinu, u ktorej bude žiť, si nemohla vybrať ona, no náhradná rodina si vybrala ju.
„Dostala som sa do rodiny, ktorá bola naozaj silne kresťansky založená,“ začína Viki svoje rozprávanie, pričom poznamenala, že s vierou nemá absolútne problém, no problémy súviseli aj s ich životným štýlom.
Keď jej prišli papiere s informáciami o náhradnej rodine, písali v nich, že majú štyri deti. „Neskôr som zistila, že tých detí mali dvanásť,“ hovorí. Boli v rôznych vekových kategóriách a v rodinnom dome v tom čase bývalo ešte šesť z nich.
Práve to, že sa Viki dostala do mnohopočetnej rodiny, ovplyvňovalo jej pobyt. „Prirodzene to ovplyvňovalo finančnú situáciu celej rodiny. Boli dosť chudobní. Keď som prvýkrát vkročila do izby, bolo mi do plaču. Dom bol vo veľmi zlom stave,“ približuje.
Trenčianska univerzita už v septembri otvorí nový študijný program
19. februára 2025 o 11:30
Ako spomína, prvé mesiace chcela ísť domov. Neskôr sa rozhodla izbu poriadne poupratovať a prispôsobiť si ju podľa svojich predstáv. To jej veľmi pomohlo a napokon sa rozhodla zostať. „Druhý polrok som si užila oveľa viac a vôbec neľutujem, že som tam išla,“ hovorí.
Ako na záver uzatvára, jej nespokojnosť nepramenila priamo zo skúsenosti s rodinou, ale s danou agentúrou. Vysvetľuje, že zájazd bol pomerne drahý na to, aké služby poskytovali. „Za tie peniaze by som čakala lepšiu starostlivosť,“ myslí si.
Rodina sa k nej správala pekne a na celý pobyt má dobré skúsenosti, no myslí si, že by mala agentúra viac finančne podporovať rodiny, ktoré cez ne poskytujú ubytovanie zahraničným študentom.
Čítaj, zisťuj, pýtaj sa. Čím viac informácií budeš mať, tým je istejšie, že ťa v zahraničí nič neprekvapí a odnesieš si len krásne zážitky, ktoré ti už nikto nevezme.
