V praveku boli nepríjemné zvuky varovaním pred nebezpečenstvom. Čiže ostražitosť k nim máme v génoch. Čo však robiť v prípade, keď ťa irituje takmer hocijaký ľudský zvuk a súčasne nechceš pôsobiť ako precitlivený neurotik?
„Keď niekto v mojom okolí nahlas prežúva, chytí ma panika a hnev. Niekedy si predstavujem, ako po ňom nahlas nakričím, že je nechutný. Alebo že k nemu prídem a silou mu zatvorím ústa.
Veľakrát sa mi už v živote stalo, že keď niekto vedľa mňa jedol, musela som opustiť miestnosť a ísť sa upokojiť do ticha, lebo som cítila nekontrolovateľný nával negatívnych emócií.
Hovorí respondentka Júlia, ktorá trpí mizofóniou približne od svojich 13 rokov.
Mnoho ľudí o nej nikdy nepočulo a tí, ktorí ňou trpia, sa za svoje myšlienky často hanbia, pretože si pripadajú divní. Alebo sú zmätení z nepríjemných pocitov, ktoré zažívajú.
Ľudia, ktorým už mizofonik niekedy v živote vytkol, že hlasno dýchajú alebo jedia, si možno mylne myslia, že bol násilný, nezdvorilý či duševne chorý. Nie je to však pravda. Má skrátka diagnózu, hoci možno menej známu.
Na našom webe nájdeš články na tie najrôznejšie témy. Prečítaš si napríklad o zdraví, gastre, ale aj o cestovaní. Okrem toho na teba čakajú aj nadupané rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi. Obsah môžeme tvoriť najmä vďaka našim predplatiteľom, preto ak by si chcel podporiť našu redakciu, staň sa aj ty členom klubu Refresher+.
V článku sa dozvieš viac o tom, čo vlastne mizofónia je, aké sú jej príznaky a či sa dá liečiť. Na názor sme sa pýtali aj neurologičky Alžbety Hlucháňovej a psychiatričky Danice Caisovej.
„Normálni ľudia“ si ich ani nevšimnú
Napriek tomu, že mizofónia je v súčasnosti málo preskúmaná, trápi množstvo ľudí po celom svete. Podľa vydavateľstva Harvard Health Publishing ide o poruchu, ktorá skutočne ohrozuje fungovanie, socializáciu a duševné zdravie pacientov. Zvyčajne sa objavuje v ranej puberte. O čo vlastne ide?
„Normálni ľudia“ si nejaké hlasné dýchanie či mľaskanie ani nevšimnú. Taký mizofonik však doslova trpí a chce sa niekam schovať, najlepšie s hlavou do piesku, ak by to bolo možné. Proste má neukojiteľnú túžbu uniknúť od zdroja nepríjemného zvuku.
Podľa neurologičky Alžbety Hlucháňovej je doslovný preklad mizofónie nenávisť voči zvukom.
Na základe funkčnej magnetickej rezonancie sa predpokladá porucha nervových prenosov v oblasti mozgu. Ide o dysfunkciu medzi limbickým systémom, kde sa spracovávajú emócie, a sluchovým centrom.
Spôsobuje stres a ovplyvňuje emócie
Harvard Health Publishing uvádza dáta, v ktorom britský výskumný tím riešil 20 dospelých ľudí s mizofóniou a 22 ľudí bez nej, aby mohol identifikovať príčiny. Účastníci počas trvania výskumu hodnotili rôzne zvuky vrátane bežných „spúšťačov“, ako napríklad prežúvanie potravy či dýchanie, všeobecne rušivých zvukov, akými sú plač detí či krik, a neutrálnych ako dážď.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké prejavy môže spôsobiť mizofónia.
- Aké psychiatrické ochorenia sa k nej často pridružujú.
- Čo môže „mizofonikom“ pomôcť žiť život bez stresu.
- Čo hovoria odborníčky psychiatrička a neurologička.
