Masívna antiporno kampaň v uplynulých rokoch viedla k takým zmenám zákonov a pravidiel, že herci a herečky sa obávajú o svoje živobytie. Je Pornhub platformou na zarábanie, alebo živnou pôdou pre nelegálny obsah?
Netflix uviedol nový dokumentárny film Money Shot: A Pornhub Story. Režisérka Suzanne Hilinger v ňom mapuje príbeh najpopulárnejšieho webu pre dospelých: ako normalizoval pornografiu, ako sa stal jedným z najnavštevovanejších webov na svete a ako firme MindGeek, ktorá portál vlastní, vzrástli tržby na úroveň desiatok miliárd dolárov.
Nechýba pohľad na škandál s detskou pornografiou a s videami, ktoré zobrazujú skutočné sexuálne násilie a znásilnenie. Tvorcovia dokumentu vyspovedali aj pornoherečky a pornohercov, „protipornových“ aktivistov a bývalé zamestnankyne pornogiganta.
Na jednej strane tak počujeme príbehy úspešných ľudí, ktorí si svojím obsahom na Pornhube dobre zarobili, na druhej strane zaznievajú príbehy obetí, ktorým firma prakticky zničila život svojou nečinnosťou. To, kde je pravda, necháva dokument najmä na tvojom posúdení.
Navonok klasická tech firma, pod povrchom živná pôda pre detskú pornografiu
Luxemburská firma MindGeek, ktorá vlastní Pornhub a má centrálu v kanadskom Montreale, navonok vyzerá ako každá iná tech firma. Open space kancelárie v moderných priestoroch, s HR oddelením a klasickými manažérskymi pozíciami. Výkonní riaditelia firmy sa asi vidia ako šéfovia tech firmy a nie porno firmy, zaznie z úst jednej z bývalých zamestnankýň.
Pornhub dnes navštevuje 3,5 miliardy ľudí mesačne. Bannerové reklamy na webe vidia denne miliardy ľudí a tieto peniaze tvoria drvivú väčšinu tržieb. Firma sa však nechváli len finančnými úspechmi, ale aj spoločenskou zmenou, za ktorú nesie veľkú časť zodpovednosti.
Pornhub je ekvivalentom online pornografie, hoci takých stránok existuje nespočetne veľa. Každý vie, čo to je, a prakticky každý už na tej stránke bol. Firma si mohla dovoliť obrovskú reklamu na Times Square, prispieva na rôzne kampane, a ich výročné správy o trendoch vo vyhľadávaní preberajú všetky veľké svetové médiá.
Pornoherečky a pornoherci si vďaka Model Hubu môžu skvele privyrobiť: o distribúciu videí sa postará Pornhub, oni len musia natáčať a nahrávať obsah. Idylický príbeh o fenomenálnom úspechu firmy a o emancipovaných tvorkyniach však má temnú stránku.
Problém je s neovereným obsahom od neoverených používateľov, ktorý môže porušovať mnohé zákony. Na Pornhub kedysi mohol nahrať obsah ktokoľvek, a ak na tom nechceli zarobiť, nemuseli absolvovať žiadnu autorizáciu. V priebehu rokov sa tak ozvalo veľké množstvo ľudí, ktorí sa našli v pornovideách na webe, hoci s nahrávaním nikdy nesúhlasili. Časť z nich sú obete znásilnení, sexuálneho násilia a vykorisťovania. A časť dokonca bola v čase natáčania maloletá.
Overenie totožnosti ľudí, ktorí video nahrávajú, dlho nebolo povinné, hoci podľa dokumentu to žiadali aj samotní zamestnanci firmy. Dohnala ich k tomu až masívna kampaň s názvom Trafficking Hub, ktorá portál vykreslila ako dokonalú živnú pôdu pre obchodovanie s bielym mäsom.
Olej do ohňa prilial aj článok Nicka Kristofa oceneného aj Pulitzerovou cenou. Pre New York Times opísal výsledky svojho pátrania, podľa ktorého v Pornhube nielenže po celý čas vedeli, že na ich stránkach sú nelegálne videá, ale tento obsah vedome propagovali na hlavnej stránke, aby zvýšili počet videní a tým aj tržby z bannerovej reklamy.
Kauza s detskou pornografiou
Počas pandémie sa MindGeek stal terčom organizácie Exodus Cry, kde sa združujú aktivisti bojujúci proti „obchodovaniu s bielym mäsom“ na internetových stránkach. Organizácia natočila video o tom, ako Pornhub nehľadí na bezpečnosť či legálnosť nahrávaných videí, ale záleží mu výlučne na finančnom profite, ktorý dokáže generovať pomocou reklám na webe.
Aj za cenu videí, na ktorých sú neplnoleté dievčatá, ako napríklad Rose Kalemba. Jej dvanásťhodinové utrpenie ostávalo online aj po opakovaných žiadostiach o stiahnutie – viac o prípade si prečítaš v našom článku.
Detská pornografia však nie je všetko, na Pornhube nájdeš aj videá zobrazujúce skutočné znásilnenie či sexuálne násilie. V roku 2020 firmu žalovali desiatky žien, pretože napriek ich žiadostiam takéto videá ostávali online. V žalobe tvrdia, že firma vedela, že videá sú výsledkom vykorisťovania, celé roky, no nič s tým neurobila. Ženy žiadali odškodné, podľa dokumentu napokon ostala len jedna obeť, pretože súd odmietol prípad riešiť ako hromadnú žalobu. O žalobe si prečítaš viac tu.
Popri súdnych sporoch rástla aj kampaň Trafficking Hub. Tá viedla k množstvu negatívnych článkov o pornografii samotnej, útoky „protipornových“ aktivistov sa stupňovali a z online priestoru napokon prešli aj do offline sveta. Niekto podpálil dom dnes už bývalého výkonného riaditeľa Ferasa Antoona (dom bol len vo výstavbe, nikto v budove v čase požiaru nebol).
Firma sa spočiatku bránila tým, že majú moderátorov, ktorí ručne kontrolujú každé video na stránke. V praxi to znamená, že jeden človek denne videl aj 700 videí. Jeden bývalý moderátor anonymne v dokumente priznáva, že obsahu bolo extrémne veľa a prechádzali ho strašne rýchlo. Podľa jeho slov sa stávalo, že si nelegálne video nevšimli. Okrem toho je moderovanie zložité: niekedy z videa nevedeli určiť, či má dievča 14 alebo 18 rokov.
Nátlak zo strany aktivistov a aj širšej spoločnosti (najmä v reakcii na článok v NYT) napokon firmu donútil k ráznemu kroku. Zmazali všetok obsah, ktorý nahrali neoverení používatelia: išlo o zhruba 10 miliónov videí.
Dokument však ukazuje, že video je síce nedostupné, ale URL adresa funguje naďalej. Firma teda dodnes profituje z vybudovaných výsledkov vo vyhľadávaní, nestratili SEO, nestratili pozíciu v Google vyhľadávaní, neprišli ani o počet videní konkrétnej stránky, ani o súvisiace zárobky z reklám na tej stránke. Natíska sa tak ďalšia otázka: Naozaj Pornhub vedel o tom, že tie videá sú nelegálne, ale nechal ich online len pre zárobky? Jednoznačnú odpoveď dokument neponúka.
Zmeny pravidiel ubližujú tvorcom, nie šéfom firmy
Pribúdajúce škandály napokon viedli k tomu, že Paypal, Mastercard a Visa stopli spracovanie platieb zo stránky. Cielený boj proti Pornhubu sa premietol aj do zmien pravidiel a zákonov, ktoré sa dotkli tvorcov erotického obsahu aj na iných portáloch.
Z Redditu zmizli vlákna o sexuálnej práci, na Instagrame majú pornoherečky zvyčajne shadowban (nenájdeš ich obsah tak ľahko) a mnohé ich príspevky sú opakovane zmazané. Onlyfans takmer zakázal sexuálny obsah na stránke, napokon ho povolil, ale zakázal desiatky kľúčových slov, bez ktorých je sexuálny obsah ťažšie propagovať.
Pornoherečky v dokumente však argumentujú, že sexuálna práca (sex work) a sexuálne vykorisťovanie (trafficking) nie sú to isté.
Sexuálnu prácu ľudia robia so súhlasom a plošný odchod spoločností, ktoré umožňovali platbu na Pornhube, ohrozil akurát tak ľudí, ktorí si pornom zarábajú na živobytie. Dokument pomerne výrazne argumentuje tým, že tieto straty majiteľov firmy prakticky nič nestoja, pretože väčšinu peňazí si Pornhub zarobí cez reklamu na stránke.
No sú to práve herečky a herci, ktorí prichádzajú o platiacich fanúšikov, a viacerých počas pandémie táto zmena donútila prejsť na Onlyfans. Alternatívou by bolo pracovať v neoverených štúdiách, kde paradoxne k vykorisťovaniu dochádza tiež.
Jedna z pornoherečiek v dokumente dokonca povedala, že v minulosti prežila sexuálne zneužívanie. Odkedy robí porno, nič také sa jej nestalo a vo svojej kariére sa cíti pohodlne a bezpečne. Podľa jej slov sú útoky na porno útokmi na ženskú a queer sexualitu a na možnosť byť otvorene sama sebou na internete.
Mal by Pornhub niesť zodpovednosť za nelegálny obsah?
Film skáče medzi dvoma argumentačnými líniami. Jedna hovorí o pornografii ako o oslobodzujúcej práci, ktorú tvorcovia a tvorkyne chcú robiť. Druhá línia sleduje opakované žaloby a sťažnosti na Pornhub ako na platformu, na ktorej sa beztrestne šíri detská pornografia a videá s ľuďmi, ktorí s publikáciou nikdy nesúhlasili.
Je Pornhub v prvom rade vydavateľstvom, alebo je „len“ platformou? A ak stránka na nelegálnom obsahu, ktorému poskytli priestor, zarába (hoci nepriamo, cez bannerovú reklamu), mala by za daný obsah niesť zodpovednosť? Dokument necháva tieto dve dôležité otázky nezodpovedané.
