Mučiteľom pritom do tváre nikto nevidel, boli totiž oblečení v čiernom a na hlavách mali kukly.
Po tom, čo sa ruské jednotky stiahli z Chersonu, na povrch vyplávali podrobnosti z čias ich pôsobenia na juhu Ukrajiny, píše The Guardian. Ukrajinskí vyšetrovatelia tvrdia, že Rusi obsadili záchytné centrum pre maloletých.
Budovu Rusi obsadili približne v polovici marca. Následne ju premenili na mužské väzenie, kde začali zvážať nepohodlných civilistov obvinených z partizánstva či neochoty spolupracovať s okupantmi. Toto centrum následne začali využívať ako mučiareň, v ktorom Ukrajincov mučili, bili, ale aj zabíjali.
Viacero miestnych obyvateľov, ktorých príbytky sa nachádzajú v bezprostrednom okolí väznice, potvrdili, že z budovy bolo počuť výkriky. Tie sa začali približne 6 týždňov po obsadení budovy.
Rusi mali Ukrajincov do centra nosiť s vrecami na hlavách, neskôr odtiaľ vynášali telá. Mykola Ivanovych má z balkóna výhľad priamo na zadný dvor obsadenej budovy. Ako sám opísal, videl, ako Rusi nesú dve telá do priľahlej garáže. Tie časom bez stopy zmizli.
Obyvateľka Chersonu Ira, ktorá má pred budovou stánok, povedala, že ľudia odtiaľ vychádzali zbití a zmätení. „Pýtali sa na cestu domov, tak sme im dali peniaze a poslali ich na autobus,“ povedala Ira.
Ukrajinci nikdy nevideli Rusom do tváre, tí mali na sebe čierne oblečenie a kukly. Mučili aj Vitalija Serdiuka, ktorého syn je ukrajinským vojakom. Podľa Vitalijineho manželky Eleny sa po návrate domov bál dva mesiace vyjsť z domu.
Zheni Dremo sa do väzenia dostal po tom, ako na kontrolnom bode nedokázal Rusom odovzdať cigarety, ktoré v tom čase nemal. Vojaci ho udreli do hlavy a zajali. „Našťastie ma bili len trochu, no ďalší, ktorí boli so mnou na cele, to šťastie nemali. Rusi pripojili jednu časť elektrického drôtu spolubývajúcemu na semenník a druhý na penis. Potom som už iba dve hodiny počúval, ako kričí,“ povedal Zheni s tým, že ani po dlhšom čase nedokáže v noci zaspať.
V jednej cele bolo podľa Zheniho 8 ľudí, pričom v budove ich je dovedna 23. Dá sa predpokladať, že v budove bolo dokopy väznených 180 ľudí, z čoho dve cely boli ženské. „Jednu z mojich kamarátok takisto zajali, neznásilnili ju, no oholili jej hlavu.“
