Článok 4 a 5 NATO: Čo znamená výbuch rakiet v Poľsku pre Severoatlantickú alianciu

Severoatlantická aliancia sa zaoberá nepotvrdenými správami o dvoch ruských raketách, ktoré v utorok dopadli na územie Poľska a usmrtili dve osoby. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ NATO. Podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti úzko spolupracuje s Varšavou.

Podľa medializovaných informácií zrejme ruské rakety dopadli v utorok do areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva v Przewodówe na východe Poľska. Poľské orgány preverujú rôzne verzie incidentu vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety. Vrcholní predstavitelia Poľska sa zišli na mimoriadnom zasadnutí, jeho závery zatiaľ nie sú známe. 

Poľsko je členským štátom NATO, preto sa začali diskusie o tom, či by aliancia nemala zareagovať podľa článkov 4 a 5. Vysvetľujeme, čo to znamená. 

Severoatlantická zmluva

Všetky krajiny, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, sú viazané Severoatlantickou zmluvou zo 4. apríla 1949 spísanou v hlavnom meste USA vo Washingtone D.C. Skladá sa zo 14 článkov, ktoré sú záväzné pre všetkých členov od momentu, keď je ich vstup schválený. V prípade útoku na člena aliancie zmluva explicitne uvádza, akým spôsobom budú reagovať ostatné štáty.

Čo je myslené útokom upravuje článok 6 Severoatlantickej zmluvy. Ten hovorí, že útokom na alianciu je myslený útok „na území ktorejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske departementy Francúzska, na území Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou ktorejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka.“

To platí aj pre útok „na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ktoré sa nachádzajú na alebo nad ich územím, alebo na akúkoľvek oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská akejkoľvek zmluvnej strany po dátume, keď Severoatlantická zmluva nadobudla platnosť“.

Keď sa útok potvrdí, zasadne Rada, ktorá diskutuje o plnení. V Rade má zastúpenie každý členský štát. 

Články 4 a 5

Článok 4 obsahuje ubezpečenie sa, že zmluvné strany, teda štáty NATO, budú situáciu spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru ktoréhokoľvek z nich bude ohrozená ich územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť.

Naopak, článok 5 rieši reakciu, ktorá nastane zo strany Aliancie, keď bude nejaký člen napadnutý. „(...) Ak dôjde k takému ozbrojenému útoku, každá (zo zmluvných strán) uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti,“ píše sa vo Washingtonskej zmluve.

Každý podobný útok musí byť ohlásený Bezpečnostnej rade. „Tieto opatrenia sa ukončia, keď Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,“ píše sa v závere článku.

Jaroslav Naď: Slovenská republika bude určite stáť pri našich poľských spojencoch  

Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď bezodkladne po prijatí správy o udalostiach v Poľsku informoval o situácii najvyšších ústavných činiteľov, ktorí sú v intenzívnom kontakte, a takisto ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Nateraz predpokladáme, že Poľsko požiada v zmysle čl. 4 Washingtonskej zmluvy konzultácie medzi spojencami, ale nepredpokladáme, že bude požadovať reakciu v zmysle článku 5. Logickým krokom by bola požiadavka na ďalšie posilnenie ochrany spojeneckých krajín na východnom krídle NATO. Slovenská republika bude určite stáť pri našich poľských spojencoch a bude požadovať adekvátne konanie aj zo strany Ruskej federácie tak, aby sa takéto niečo už nikdy neopakovalo,“ uviedol J. Naď.

Zároveň avizoval posilnenie bezpečnosti slovenských hraníc a vzdušného priestoru, pričom zdôraznil dôležitosť členstva v Severoatlantickej aliancii.

Situáciu už komentoval aj slovenský predseda vlády Eduard Heger. „So znepokojením sledujem aktuálnu situáciu v Poľsku. Kontaktoval som poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. Som takisto v intenzívnej komunikácii s ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Slovensko vyjadruje plnú podporu Poľsku. Sme pripravení byť zodpovedným spojencom.“

Predseda parlamentu Boris Kollár vyhlásil, že ak sa potvrdí, že na územie Poľska dopadli ruské rakety, ide o incident voči členskému štátu NATO.

„Pevne veríme, že Poľsko bude v tomto prípade reagovať rozvážne a vo všetkých krokoch by malo mať plnú podporu Slovenskej republiky,“ uviedol Kollár.

Minister vnútra Roman Mikulec odsúdil možný útok na Poľsko, pri ktorom zomreli dvaja ľudia. „Dopad rakety, ktorú mal potvrdiť predstaviteľ amerických tajných služieb, sa nesmie v žiadnej krajine mimo vojnového konfliktu opakovať a želám si, aby nezabíjala nikde. Počkám si na definitívne potvrdenie informácií od renomovaných zdrojov,“ povedal Mikulec, ktorý momentálne na konferencii v Bukurešti o situácii diskutuje s ministrami vnútra ďalších štátov.