„Radikalizovaní ľudia, ktorí sú ovplyvnení nejakými konšpiračnými teóriami ultrapravicovej filozofie, útočia v Európe často. Ešte pred pár rokmi to bol najčastejší typ verejného masového útoku. Proces odhodlania a plánovania útoku netrvá týždeň, ale skôr mesiace či roky,“ vysvetľuje v rozhovore kriminológ.

Pavel Houdek je český odborník na modernú sebaobranu, právnik a kriminológ. Vzhľadom na aktuálnu úkladnú dvojnásobnú vraždu pred kaviarňou Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave sme sa s ním rozprávali aj o tom, čo robiť a ako postupovať v prípade nebezpečenstva pri útoku strelnou zbraňou.

V článku sa dozvieš, ako by kriminológ opísal povahu útočníka v centre Bratislavy, čo chcel dosiahnuť tým, že po vražde komunikoval cez Twitter, či je možné, že prípad by mohol inšpirovať k podobnému útoku ďalších ľudí, a prečo by v takýchto prípadoch podľa neho nepomohlo odzbrojenie spoločnosti.

 
Čo robiť v prípade ozbrojeného útoku, akého sme boli svedkami včera v centre Bratislavy?

V takýchto situáciách, keď už vieme, že útočník je ozbrojený a strieľa, telo človeka zaplaví adrenalín a jeho inteligencia a schopnosť racionálne uvažovať sa znížia pokojne aj na úroveň 10-ročného dieťaťa. V takomto momente je premýšľať už neskoro. Preto je potrebné, aby ľudia vedeli dopredu, ako postupovať.

Čítaj tiež

Punkáč, ktorý zažil neonacistov z čias vraždy Tupého: Keby bol vtedy Erasmus, v Bratislave by bolo každý týždeň niekoľko mŕtvychPunkáč, ktorý zažil neonacistov z čias vraždy Tupého: Keby bol vtedy Erasmus, v Bratislave by bolo každý týždeň niekoľko mŕtvych

Prvé pravidlo je, aby ste sa na pár sekúnd zastavili. Samozrejme, vtedy, ak útočník nestojí vo vašej bezprostrednej blízkosti a nemieri na vás zbraňou. A to preto, aby ste si urobili nejakú evaluáciu situácie; zistili, čo sa vôbec deje, odkiaľ to ide, kde sa nachádza útočník, a zorientovali sa.

Často pripomínate aj tri základné pravidlá, ktoré radia aj ozbrojené zložky: Utekaj! Schovaj sa! Bojuj!

Áno, to je vo všeobecnosti veľmi dobrá rada. Ja by som to pokojne prehodil a ako prvé dal Schovaj sa!, pretože utekať v momente, keď nevidíme útočníka a nevieme, kde sa nachádza, môže znamenať, že mu vlastne môžeme utekať oproti. Útočník zároveň nemusí byť len jeden, čo nie je žiadna výnimka. Jeden vás môže vyplašiť a bežať môžete k druhému. Schovať by ste sa mali za nejakú prekážku alebo dvere, ktoré je dobré zabarikádovať napríklad nábytkom.

Pri úkryte je potrebné vziať si telefón, vypnúť zvonenia, a ak je to možné, zavolať pomoc, políciu a riadiť sa pokynmi. Dôležité je neopustiť miesto úkrytu, kým vás na to nevyzve operátor linky 158, pretože v zahraničí bolo množstvo prípadov, keď páchatelia chodili po budove, klopali na dvere a tvárili sa, že sú policajti. Ľudia vyliezli a boli zastrelení.

Utekaj! platí v momente, keď vidím útočníka a on vidí mňa. V tomto prípade sa oplatí utekať nie rovno od útočníka, pretože vtedy sme statický terč, ktorý sa len zmenšuje, ale radšej do strany, pretože trafiť pohyblivý terč je náročné aj pre priemerne trénovaného strelca. 

Čítaj tiež

Išli sme po stopách tínedžerskej bandy z Miloslavova: v areáli družstva útočia pravidelne, bývalý člen nám opísal, ako fungujúIšli sme po stopách tínedžerskej bandy z Miloslavova: v areáli družstva útočia pravidelne, bývalý člen nám opísal, ako fungujú

V akých prípadoch treba bojovať?

Vtedy, keď sa schováte, ale páchateľ sa k vám aj tak dostane alebo sa nemôžete schovať ani utiecť. V takom prípade je potrebné držať sa oficiálnych odporúčaní ozbrojených zložiek a polície, a teda vziať do rúk nejaký predmet, ktorý máte poruke – hasiaci prístroj, stoličku, skrutkovač, skrátka čokoľvek, čím sa dokážete brániť, a ideálne zo zálohy zozadu zaútočiť. Hoci to môže znieť akokoľvek nechutne a brutálne, ale ide o situáciu „kto z koho“. 

Môže pomôcť aj hra na mŕtveho alebo komunikácia s útočníkom v snahe dostať sa mu do hlavy a vyhovoriť mu útok?

Hra na mŕtveho sa nemusí vyplatiť, pretože veľmi často pri takýchto incidentoch páchatelia chodia po mieste činu a do ležiacich tiel strieľajú tzv. „ranu istoty“. Nie je to ideálna taktika, pretože si tým znižujete šancu na prežitie.

Čo sa týka komunikácie s útočníkom, to vo všeobecnosti skôr neodporúčam, pretože človek, ktorý sa už odhodlal k takémuto útoku a začal so streľbou, psychicky vôbec nie je v stave, keď by bol schopný vnímať reč. Komunikácia by mohla potenciálne pomôcť v prípade, že je páchateľ ozbrojený, ale ide zatiaľ len o vyhrážky.

Kto najčastejšie strieľa?