Dôsledky šetrenia na kvalitnom jedle sa môžu prejaviť vo forme zvýšenej chorobnosti a zníženej výkonnosti ľudí.
Vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave a potravinách aj na úkor kvality. Vyplynulo to z dotazníkového prieskumu spoločnosti Edenred, ktorý sa uskutočnil v septembri na vzorke 1 042 respondentov starších ako 18 rokov.
„Dôsledky šetrenia na kvalitnom jedle sa môžu prejaviť vo forme dominového efektu, a to od zvýšenej chorobnosti a zníženej výkonnosti ľudí po zvýšené náklady zamestnávateľov aj štátu,“ uviedla riaditeľka pre Public Affairs Lívia Bachratá.
Viac ako tretina opýtaných (38 percent) v prieskume hovorí, že sa radšej uskromní v iných oblastiach, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných 7,1 percenta respondentov kvalita stravy podľa odpovedí nie je rozhodujúca.
Zároveň takmer tri štvrtiny opýtaných (73 percent) priznali, že ak im momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v reštaurácii, je ich druhou voľbou domáca príprava jedla. Suchú stravu ako sendvič či šalát radšej uprednostní 12 percent respondentov a 9 percent si zabezpečí obed z bufetu či pumpy.
Veľká väčšina opýtaných je takisto presvedčená, že súčasný príspevok zamestnávateľa na stravu nestačí napriek tomu, že od septembra došlo k jeho ďalšiemu zvýšeniu. Minimálne stravné je aktuálne na úrovni 4,5 eura na deň a optimálna výška stravného je 6,4 eura. Ako nedostatočné to vníma 35,5 percenta opýtaných a len čiastočne dostatočné to je pre ďalších 36,8 percenta. Aktuálna výška stravného vyhovuje 27,7 percenta účastníkov prieskumu.
„Z našich skúseností vyplýva, že zamestnávatelia vedia výškou príspevku do veľkej miery ovplyvňovať kvalitu stravy, a teda aj kvalitu života svojich zamestnancov, ale sme presvedčení, že celá záťaž spojená s riešením rastu cien potravín by nemala spočívať iba na ich pleciach,“ uzatvára Bachratá.
