Hovorí sa „viac žien v politike a novinárky sú super“. Lenže jedna vec je úspešné ženy chváliť – druhá vec je s nimi žiť. Viem o tom svoje.
Slovo „konkubinát“ som po prvý raz v živote počula v roku 2009. Vikár Spišskej diecézy vtedy upozorňoval, že prezidentská kandidátka Iveta Radičová nie je so svojím partnerom zosobášená. „Život vo verejnom konkubináte“ bol podľa vikára dôvodom, prečo by ju katolíci nemali voliť za hlavu štátu.
O päť rokov neskôr kandidoval na rovnakú funkciu iný súčasný expremiér. O jeho mladých mimomanželských brunetkách sa vedelo, no cirkevný funkcionár nedal voličom žiadne odporúčanie.
Slovo konkubinát tak poznám vyše dekády. Už som si myslela, že ho nikdy nezačujem znova, ale ženy okolo prezidentského úradu ho proste priťahujú.
Zuzana Čaputová sa nedávno zúčastnila na pohrebe britskej kráľovnej. Pozvánka znela +1, a tak do Londýna išla so svojím partnerom. Normálna vec, poviete si, lenže nie pre každého. Internety totiž označili prezidentkinho partnera za „gigola“, „konkubína“ či „nelegitímneho milenca“. K hodnoteniu prispeli muži, ktorým sa funkciu (prezidenta ani partnera) získať nepodarilo.
Prešlo dva a pol roka, odkedy bulvár nafotil Juraja Rizmana po boku Zuzany Čaputovej na prechádzke vo vinici. Navonok pôsobia stabilne a harmonicky. Flirt za finančnú odplatu si skutočne predstavujem inak.
Skôr než by sa Zuzana Čaputová s chvatom rozbehla pred oltár, aby naplnila nároky svojich menej úspešných politických kolegov, tému prekryla iná kauza – bitka dvoch poslankýň v nočnom klube. Jedna z prvých reakcií, ktorú som (z úst politika) počula, znela takto:
„Obe sú matky, majú sedieť doma s deťmi, nie sa opíjať po diskotékach.“
Milí zástupcovia ľudu, ak sa budete nabudúce pýtať, prečo toľko žien odkladá materstvo, popremýšľajte, ako o životných perspektívach matiek komunikujete vy sami. Lezúňa zvládne postrážiť aj otec. A stačí, ak sa ľudia nebudú mlátiť.
Poďme teda k otcom.
Do parlamentného mikrofónu prehovorí niekto z OĽaNO: „Chcem pogratulovať poslancovi Šipošovi, ktorý sa pred chvíľou stal otcom.“ Michal Šipoš sa z prvého bábätka úprimne teší a všetkým ukazuje fotky. Gratuláciu spestrí predseda parlamentu: „Pre mňa je toto rutina,“ zavtipkuje. Plénom sa ozve hurónsky smiech a potlesk.
Potlesk znie tento týždeň opäť. Igor Matovič totiž v pléne tvrdí, že na Slovensku je 100-tisíc lepších žien, ktoré by mohli byť prezidentkou. „Tie ženy žijú poctivý život a sú verné svojim manželom.“ Zaujímavé kritérium na výkon politickej funkcie. Tlieska aj poslanec Šipoš.
Prečo sa dvanásť neúplných rodín predsedu považuje za vtip hodný aplauzu, ale stabilný vzťah rozvedenej ženy je konkubinát? Svet na hradnom kopci je svetom dvoch rôznych metrov.
Premýšľam však o inej veci. Premýšľam o manželoch a partneroch exponovaných žien, ktorí toto všetko musia počúvať.
Hovorí sa „viac žien v politike a novinárky sú super“. Lenže jedna vec je úspešné ženy chváliť – druhá vec je s nimi žiť. Viem o tom svoje.
„Za každou úspešnou ženou stojí jeden vykastrovaný muž,“ hovorí v seriáli Intimidad manžel hlavnej postavy – političky. Hovorí to s humorom. Pravda však je, že partneri exponovaných žien idú stále proti spoločenskej norme. Pre mňa sú to stokrát väčší chlapi než tí, čo vyžadujú reprezentatívnu gazdinku, aby predviedli svoj status.
Chodiť s novinárkou, političkou, top manažérkou atď. nie je vždy jednoduché. Je mýtus, že chceme mužov pod papučou. Chceme seberovných partnerov, ktorí netlieskajú dvojakému metru. Netlačia nás, aby sme sa vzdali svojej práce, a vyžehlené košele nepovažujú za kritérium kvality vzťahu.
Sama sa učím, aké to je.
Neskoro večer odomykám dvere s telefónom na uchu a previnilým výrazom. Meliem z posledného. Ospravedlňujem sa. On však úprimne nechápe za čo. Začínam chápať, že niečo je po prvý raz inak. Kým ťukám do počítača, rýchlo uvarí večeru, naleje mi drink, chvíľu počúva výklad o vládnej kríze a potom povie: „Ľúbim ťa aj zaneprázdnenú.“
Žien vo verejnom živote by bolo viac, ak by mali pri sebe viac takýchto mužov.
