Invázia vojsk Varšavskej zmluvy zastavila akékoľvek demokratizačné procesy, ktoré v Československu v roku 1968 odštartovali.
Slovensko si dnes pripomína 54. výročie invázie sovietskych vojsk a armád Varšavskej zmluvy. Obyvatelia Československa sa 21. augusta 1968 zobudili do okupácie, ktorú nariadila Moskva, aby zastavila demokratizačný proces označovaný ako Pražská jar.
Československo chcelo občianske práva aj slobodu tlačePražská jar mala zvrátiť politický režim v Československu smerom k demokracii. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
Už v apríli 1968 hlásal akčný program KSČ snahu o reformy na posilnenie slobody tlače, rozšírenie občianskych práv, ekonomické zmeny a pripúšťal aj možnosť vlády viacerých strán. Tieto procesy sa lídri Sovietskeho zväzu rozhodli zastaviť silou.
O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom boli podpísaní predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Prvé okupačné jednotky vnikli do ČSSR už pred polnocouNa invázii do Československa sa podieľali vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky. Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prvé jednotky okupačných vojsk vstúpili na územie Československej socialistickej republiky už pred polnocou v utorok 20. augusta, pričom o druhej ráno pristávali na Ruzynskom letisku v Prahe prvé výsadkové jednotky.
Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400. Na invázii s krycím názvom operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700-tisíc vojakov s 800 lietadlami, so 6 300 tankmi a s 2 000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začal sa proces normalizácie. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989.
Politici vidia paralely s ukrajinskou inváziou
„Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy si odrazu nepripomíname ako historickú udalosť, ktorá definitívne patrí do minulosti, ale ako znovu aktuálnu a ožívajúcu hrozbu. Opäť zomierajú nevinní ľudia iba preto, že si slobodne vybrali svoju budúcnosť,“ vyhlásila v reakcii na výročie okupácie prezidentka Zuzana Čaputová.
Prezidentka v statuse na Facebooku napísala, že dnes je „našou povinnosťou zabrániť, aby nás ohrozila vlastná strata viery v slobodu a demokraciu, v hodnoty, po ktorých túžili naši rodičia a starí rodičia pred päťdesiatimi štyrmi rokmi“.
„Niekto chcel socializmus s ľudskejšou tvárou, iní hovorili o návrate pluralitného systému a trhového hospodárstva. Čo však spájalo takmer všetkých, bol pocit eufórie, vedomie jednoty – a predovšetkým nádej. Tú však 21. augusta 1968 zastavili tanky vojsk Varšavskej zmluvy,“ napísala Zuzana Čaputová v statuse z dnešného rána.
Premiér Eduard Heger na spomienke pred Univerzitou Komenského na Šafárikovom námestí skonštatoval, že „Pražská jar reprezentovala túžbu našich občanov po slobode, po lepšom živote“. Heger pripomenul paralelu so súčasnou situáciu na Ukrajine, kde podľa neho ľudia túžia po tom istom, ako obyvatelia Československa v roku 1968.
„Moskva nedopriala slobodu občanom iného štátu,“ vyhlásil so slovami, že Kremeľ vtedy potrestal Československo, zatiaľ čo teraz trestá Ukrajinu. Heger poukázal aj na krehkosť mieru i slobody. „Sloboda je dnes napádaná nielen na Ukrajine. Sloboda je napádaná aj u nás. Dovolím si povedať, že Moskva dnes vedie hybridnú vojnu s Európou,“ uzavrel.
„Aj keď o krivdách a zverstvách minulosti sa rozpráva len ťažko, napriek tomu o tom hovoriť musíme. A ako vyspelý demokratický národ si minulosť musíme neustále pripomínať, pretože demokracia nie je darom, ktorý sme získali a už ju natrvalo máme, je to niečo, čo musíme neustále udržiavať,“ vyhlásil na spomienke predseda parlamentu Boris Kollár.
