Poslanec Kristián Čekovský sa zatiaľ nechystá odísť z OĽaNO. Podľa svojich slov čaká na kompromis medzi Matovičom a Sulíkom. V rozhovore pre Refresher prvýkrát do hĺbky vysvetľuje, prečo hlasoval s fašistami za prelomenie veta.
Poslanec Kristián Čekovský je členom liberálneho krídla hnutia OĽaNO. Tvrdí, že je stále čas na kompromis, ústupky však musí urobiť Igor Matovič aj Richard Sulík. Ak by menšinovú vládu podporovali fašisti, odišiel by z OĽaNO.
„Pre mňa je fašista každý, kto prišiel do parlamentu na kandidátke ĽSNS a tým súhlasil s ich ideológiou, programom a zároveň im pomohol dosiahnuť lepší volebný výsledok,“ hovorí v čase najväčšej koaličnej krízy poslanec Čekovský, ktorý sa momentálne na odchod od Igora Matoviča nechystá.
Bývalý novinár Čekovský nevylučuje, že ak by sa nenašiel kompromis a boli by predčasné voľby, hrozí návrat Roberta Fica. Myslí si, že strana SaS ide v požiadavkách príliš na hranu a zahráva sa s budúcnosťou Slovenska.
Počas posledného mesiaca ste na Facebook neprispievali a k aktuálnej politickej situácii ste sa nevyjadrovali ani iným spôsobom. Čo ste robili?
Na sociálnych sieťach som aktívny najmä počas parlamentných schôdzí, keď sa napríklad schvaľujú zákony a chcem ľudí informovať o svojej práci. Nezvyknem na Facebooku analyzovať politickú situáciu, takže som to nerobil ani teraz. Okrem toho som dovolenkoval, čo bolo po uplynulých mesiacoch nevyhnutné.
Ako vnímate koaličnú krízu?
Mňa osobne najviac mrzí, že koaličné spory prekrývajú dobré výsledky, ktoré táto vláda robí. Celý dojem je potom taký, že politici sa iba hádajú. Prešli dôležité reformy, aké sa tu 12 rokov nerobili, prebieha najväčšia očista od korupcie od vzniku samostatného Slovenska – desiatky ľudí už odsúdili, ďalší vypovedajú o úplatkoch na najvyšších miestach za minulých vlád, napriek pandémii a vojne máme dobré ekonomické výsledky, jasné proeurópske smerovanie a z plánu obnovy prichádzajú prvé stámilióny na „opravu“ Slovenska. Žiaľ, veľmi rýchlo zabúdame, že môže byť horšie. V mnohých ľuďoch i niektorých politikoch prevláda pocit, že je čas zabaliť to. Považujem to za obrovský hazard.
Vy tvrdíte, že môže byť horšie, a Richard Sulík, že lepšie, ak Igor Matovič ustúpi. Myslíte si, že je odborník na svojom mieste a je nenahraditeľný?
Ak si niekto myslí, že tu budem nekriticky obhajovať Igora Matoviča, tak sa mýli. Myslím si, že urobil viacero chýb a aj preto sa teraz musí vyrovnať s tým, že vláda pod taktovkou OĽaNO je opäť v kríze. Na druhej strane vidím množstvo krokov, ktoré proti vlastnej vláde podnikol Richard Sulík so svojou stranou. Obzvlášť v čase pandémie. Spor medzi oboma lídrami je dlhodobý a myslím, že obaja nesú svoj podiel zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Je preto na nich, aby to teraz vyriešili v prospech Slovenska. Buď tak, že sa dohodnú, alebo budú musieť obaja ustúpiť zo svojich pozícií.
Prečo by nemohol ustúpiť práve človek, ktorého ako problém pomenúva aj premiér Eduard Heger? Sám hovorí, že nič nevyrieši, keď pôjde Igor Matovič do parlamentu, lebo bude robiť „neplechu“ aj tam.
Myslím, že som odpovedal pri predchádzajúcej otázke.
Schyľuje sa k menšinovej vláde? Čoraz viac to vyzerá tak, že SaS zo svojich podmienok neustúpi.V tejto chvíli sú otvorené asi všetky možnosti a o budúcnosti vlády rozhodnú rokovania lídrov koaličných strán. Nepredpokladal by som, že SaS neustúpi. Ak budú vrcholní predstavitelia oboch táborov hľadieť na záujmy Slovenska, mali by nájsť kompromis. Ten vyžaduje, aby obe strany do určitej miery urobili nejaký ústupok.
Aký ústupok je podľa vás ochotný urobiť Igor Matovič?Netuším. Nie som súčasťou rokovaní, takže neviem, aké sú scenáre a možnosti. Za seba ako radového poslanca OĽaNO vám však môžem povedať, že aj hnutie OĽaNO by malo urobiť nejaký ústupok a pristúpiť na kompromis.
Na mieste je logicky otázka, či zvažujete odchod z hnutia OĽaNO.
V tejto chvíli nezvažujem, pretože som za toto hnutie kandidoval. Samozrejme, aj ja mám určité hranice, ktoré ak by sa prekročili, tak nebudem môcť ďalej fungovať v hnutí OĽaNO.
Aké to sú?
Jednou z nich je spolupráca s fašistami.
Kto je pre vás fašista?
Pre mňa je fašista každý, kto prišiel do parlamentu na kandidátke ĽSNS a tým súhlasil s jej ideológiou, programom a zároveň jej pomohol dosiahnuť lepší volebný výsledok.
Máte informácie o tom, či by váš odchod zavážil napríklad pri rozhodovaní premiéra Eduarda Hegera, ktorý má právomoc odvolať ministra financií?To ja neviem, ale predpokladám, že pre premiéra je dôležitý každý jeden hlas, o ktorý by sa jeho vláda mohla oprieť.
Richard Sulík tvrdí, že keď sa zbavíte Matoviča, vláda do riadnych volieb ešte naberie dôveryhodnosť. Keď to padne teraz, Robert Fico sa môže hneď ujať moci.
Súhlasím s tým, že keď vláda padne, Fico sa môže ujať moci. Preto problém, ktorý vidím, je, že SaS postavila svoje požiadavky až príliš na hranu a ťažkým spôsobom hazarduje s budúcnosťou tejto krajiny.
Oni, mimochodom, otvorene priznávajú, že riskujú, len hovoria, že sa už ďalej takto nedá. Igor Matovič by po odchode vás a prípadne ďalších poslancov mal menej podporovateľov, s ktorých hlasmi by teoreticky mohol hýbať. Zároveň by to bol od vás veľmi dôrazný signál, že s vašimi hlasmi naozaj pri skladaní menšinovej vlády rátať nemôžu.Trochu predbiehate situáciu, pretože rokovania o budúcnosti koalície naďalej pokračujú a strana SaS je ešte stále jej súčasťou. Menšinová vláda nemusí byť hneď problém, preto považujem za predčasné odchádzať v tomto momente tak, ako to napríklad urobil kolega Juraj Krúpa. Problém je, na akých hlasoch by takáto koalícia stála a od koho by ešte bola závislá. Odmietam akékoľvek úvahy o menšinovej vláde s podporou ĽSNS a jej odídencov. Takáto koalícia opierajúca sa o hlasy opozičných, nezaradených či fašistických poslancov by nemala dlhú trvanlivosť.
Richard Sulík tvrdí, že jeho strana SaS nie je súčasťou koalície, menšinová vláda by teda mohla byť len s podporou nezaradených poslancov. Tam to bez ľudí z ĽSNS takmer určite nevychádza na 76. Strana SaS je stále súčasťou koalície, keďže jej ministri naďalej sedia v tejto vláde a berú za to plat. Kým to tak je, nebudem si predstavovať fungovanie menšinovej vlády.
Sám v tom vyjadrení k odchodu pána poslanca Juraja Krúpu hovoríte, že s fašistami hlasovať nebudete. Dá sa to dnes ešte poskladať nejako inak?
Premiér Eduard Heger jasne hovorí o snahe zachovať štvorkoalíciu a v tomto má moju plnú podporu. Ja naďalej verím, že dôjde k ústupkom, dohode, kompromisu a koalícia bude fungovať ďalej. Verím, že nik z aktérov nechce, aby krajinu opäť riadila organizovaná zločinecká skupina.
Ako by mal vyzerať kompromis?
Môže to byť prekopanie koaličnej zmluvy, očista vzťahov, ale aj zmeny v obsadení ministerských postov.
Ak by vám niekto podal pomocnú ruku, záchranné koleso alebo čokoľvek iné ako napríklad pánovi Jurajovi Krúpovi, rozhodovalo by sa vám o prípadnom rozchode ľahšie?
Nepotrebujem pomocnú ruku ani záchranné koleso. Ja v politike neriešim vlastné záujmy. Hľadím na verejný záujem a snažím sa rozhodovať najlepšie, ako viem.
Juraj Krúpa pomenoval viacero dôvodov, pre ktoré odišiel z hnutia OĽaNO, mňa zaujímajú dva konkrétne. Tým prvým je, že sa podľa neho z OĽaNO stala ultrakonzervatívna strana, ktorá momentálne bojuje už len proti „liberálnemu peklu“. Vnímate to tak aj vy?
Rôzne diskusie o hodnotových otázkach prebiehajú vnútri OĽaNO prakticky od volieb v roku 2020. Nebudem klamať, že už to viackrát bolo mimo rámca, ktorý dokážem pochopiť. Dôležité však je, že doposiaľ žiadny z „ultrakonzervatívnych“ návrhov, ktoré sa v parlamente objavili, nikdy neprešiel. A to aj vďaka tomu, že sme s niekoľkými kolegami zakaždým aktívne zabojovali vnútri klubu aj parlamentu. Naopak – predložením uznesenia na podporu menšín a komunít sme ukázali, že v parlamente sú poslanci, ktorí sa ich dokážu zastať. Zároveň sa nám podarilo presadiť návrh na zníženie trestov za držbu marihuany. Je pravda, že všetky hodnotové debaty stoja vždy veľa času, síl, a nečudujem sa, že kolega Krúpa už z tohto zrejme cítil frustráciu a vyčerpanie.
Snahu často prekryjú také „ultrakonzervatívne lastovičky“ ako napríklad iniciatíva pána poslanca Gyimesiho, ktorý sa rozhodol zakázať dúhové vlajky. Pritom zjavne rieši problém, ktorý neexistuje. Ide o sólo aktivitu poslanca Gyimesiho, ktorá neprešla poslaneckým klubom, a z toho, čo viem, tak väčšina nášho klubu s tým nesúhlasí. Ja som svoj odmietavý postoj vyjadril vyvesením dúhovej vlajky z mojej kancelárie a verím, že tento návrh pôjde do koša, kam aj patrí.
Podľa Juraja Krúpu začali v poslaneckom klube OĽaNO „tolerovať prvky orbánovského nacionalizmu a koketovať so spoluprácou s extrémistami“. Toto je kľúčové, vy osobne ste hlasovali za prelomenie veta prezidentky s Mizíkom, Medveckým aj bratom Mariana Kotlebu. Prečo?Pri spomínanom návrhu z dielne OĽaNO som najprv ako jeden z mála poslancov hnutia podporil pripomienky pani prezidentky, čím som vyjadril vôľu, aby sa prijala iba časť zákona a zvyšok bol prijatý v riadnom legislatívnom procese. Tieto pripomienky však tesne neprešli. V nasledujúcom hlasovaní som sa tak musel rozhodnúť, či zahlasujem za balík ako celok a či ľudia dostanú pomoc alebo nie.
Ak by som sa rozhodoval iba sám za seba, možno to urobím inak, no v momente hlasovania som cítil zodpovednosť aj za ľudí, ktorých v parlamente zastupujem. A tí očakávajú, že im vláda v čase inflácie a rastúcich cien pomôže. Povedal som si, že státisíce ľudí čakajú na pomoc od vlády a bolo by nezodpovedné zahodiť návrh do koša s tým, že sa rozbehnú ďalšie politické prekáračky, ktoré budú trvať aj pol roka, a ľudia by za ten čas nedostali nič.
Hovorilo sa, že ste tak urobili aj preto, že vám Igor Matovič sľúbil, že OĽaNO nepodporí ako kandidáta na šéfa RTVS pána Rezníka. Je to pravda?Schvaľovaniu rodinného balíčka predchádzali dlhé rokovania s premiérom Edom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom. Na týchto stretnutiach sme riešili najmä obsah balíčka, ale aj pripomienky, ktoré k nemu sú, či spôsob komunikácie. Keďže sa na júnovej schôdzi volil aj riaditeľ RTVS, prirodzene som otvoril aj túto tému. Potreboval som sa uistiť, či sa voľba vyvíja dobrým smerom. Nebola to teda žiadna výmena, keďže pri balíčku sme toho potrebovali počuť oveľa viac. Navyše tému voľby riaditeľa som posledné dva roky otváral na všetkých dôležitých rokovaniach na najvyššej úrovni. Dlhodobo som riešil, aby sa situácia v RTVS zmenila k lepšiemu.
Záleží Igorovi Matovičovi na tom, kto je šéfom RTVS? Myslím, že to bral tak ako každú jednu vrcholovú funkciu v štátnej správe – chce, aby v nej sedel čestný človek, ktorý tam nebude kradnúť a zlepší fungovanie inštitúcie.
Vy ste to nakoniec odbili takým všeobecným vyjadrením: „Na konci dňa sme stáli pred rozhodnutím, či rodiny dostanú pomoc.“ Dostanú teda vlastne pomoc? Hlasovali ste za zákon, ktorý je podľa mnohých prijatý veľmi sporným spôsobom a už ho posudzuje Ústavný súd SR.
Súhlasím, že spôsob prijímania bol kontroverzný, čo do značnej miery vytvorilo negatívnu emóciu okolo celého balíka pomoci. V zrýchlenom konaní sa však prijímali aj iné zákony z dielne ministerky Kolíkovej alebo ministra Sulíka. Napriek tomu, že na zrýchlené konanie takisto neboli dôvody, prezidentka ich na Ústavnom súde SR nenapadla. V každom prípade – akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu bude treba rešpektovať. Rodiny už pomoc dostávajú a postupne sa bude zvyšovať. Čím menej zarábajú, tým bude pre ne pomoc citeľnejšia. Rodinný balík zásadne zníži ohrozenie chudobou, najmä u detí. To je proste fakt.
Peniaze dostanú aj bohatí.
Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tí, čo zarábajú viac, dostanú v pomere k svojim príjmom menej. Rodinám s najnižšími príjmami sa rodinné rozpočty zvýšia v priemere až o pätinu.
Do zákona Igor Matovič nakoniec po rokovaní s poslancami ĽSNS zakomponoval aj ich pripomienky. Je to v poriadku?
V podstate sa vrátil k svojej pôvodnej myšlienke, a teda že prídavok a krúžkovné nebudú v pomere 50 : 50 eur, ale 40 : 60 eur, čo hovoril aj na začiatku.
Odborníci hovoria, že krúžkovné je nevykonateľné, potrebujeme k nemu nový úrad s 500 zamestnancami a ktovie, ako sa to skončí. Za toto ste naozaj hlasovali preto, lebo to ľuďom pomôže pri akútnom zdražovaní?
Tak ako som uviedol – súčasťou pripomienok prezidentky bolo aj vypustenie krúžkovného, preto som za jej pripomienky hlasoval. Keďže neprešli, rozhodol som sa balík podporiť ako celok kvôli pomoci rodinám. To, aby sa projekt zrealizoval, majú na starosti príslušné ministerstvá.
Hlasovaním s poslancami extrémistickej strany ĽSNS ste si určite minimálne trochu pokazili povesť. Ako plánujete verejnosť presvedčiť, že to to bola „jednorazovka“?Vedel som, že mi časť ľudí bude môj postoj vyčítať, no musel som vnímať aj to, že státisíce ľudí čakajú na to, či im štát v čase extrémne rastúcich cien pomôže. Aj preto išlo o najťažšie hlasovanie, aké som doposiaľ absolvoval. Ako som už spomenul, predchádzali mu stretnutia s premiérom aj predsedom hnutia. Ak dovtedy neboli jasne namaľované červené čiary, tak tam sme si ich povedali a zazneli aj určité garancie. Myslím si, že naši lídri vtedy pochopili, že opakovanie podobných situácií by mohlo viesť k odchodom poslancov. Za seba tak môžem povedať jasné „nie“ menšinovej vláde s podporou ĽSNS.
Budete v takom prípade hlasovať za pád vlády?
Nie.
Ste bývalý novinár. Asi vnímate, že sa prostredie vo všeobecnosti pre novinárov nezlepšuje, dokonca tu zažívame verbálne útoky, ktoré sú často tvrdšie ako tie za Roberta Fica. Politická kultúra sa zjavne nemení a ani táto vláda nechápe, že našou prácou nie je len vás chváliť. Za vlády Roberta Fica bol zavraždený novinár a ďalšie desiatky žurnalistov sledovalo Bödörovo komando. Ak na toto niekto zabúda, tak má mimoriadne krátku pamäť. Od nástupu tejto vlády skončili v rukách polície ľudia, ktorí tu systematicky zbierali informácie o novinároch a ich rodinách a odovzdávali ich ďalej. Bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky NAKA Pavol Vorobjov sa už k takejto činnosti priznal, odsedí si dva roky a prepadne mu majetok. Okrem toho opísal aj fungovanie zločineckej skupiny Norberta Bödöra. Ľudia, ktorí sa takto spreneverili svojmu poslaniu v bezpečnostných zložkách, postupne poznajú svoje tresty.
Aj vďaka tomu môžu novinári pracovať slobodnejšie a bez strachu o svoj život. Pozrime sa aj na hodnotenie nezávislých inštitúcií, ktoré dlhodobo sledujú mediálne prostredie v jednotlivých krajinách. Keď som nastúpil do funkcie predsedu mediálneho výboru, mojím cieľom bolo, aby sme si po rokoch poklesu zlepšili pozíciu v rebríčku slobody tlače, ktorý vydávajú Reportéri bez hraníc. Tento rok sme sa posunuli o osem priečok k lepšiemu – konkrétne z 35. miesta na 27. miesto. Tento posun odôvodnili napríklad našimi ambíciami prijať nové mediálne zákony, čo sa už aj podarilo.
Verbálne ataky na novinárov spomínajú vo svojom hodnotení aj Reportéri bez hraníc, no zdôrazňujú v nich práve Roberta Fica, ktorý ako opozičný politik ohavne kriminalizuje investigatívnych novinárov. Vládnych predstaviteľov hodnotí nezávislá inštitúcia lepšie. Pozitívne vníma mediálny priestor na Slovensku aj Európska komisia, ktorá pred pár dňami vyzdvihla vo svojej správe viaceré kroky súčasnej vlády. Jedným z nich je prijatie nového mediálneho zákona. Ja sa riadim faktmi, ktoré hovoria jasne, nie pojmami a dojmami. Ako exnovinár teda vnímam, že celková klíma na výkon novinárskeho povolania sa výrazne zlepšila, ale, samozrejme, stále sa máme kam posúvať.
Povedzte viac o reforme mediálneho prostredia, na ktorej ste spolupracovali.
Doteraz na Slovensku platili mediálne zákony ešte z čias, keď u nás začínal internet a používali sme tlačidlové telefóny. Prijatím nového mediálneho zákona sme sa presunuli do 21. storočia. V praxi to napríklad znamená, že kým doteraz štát chránil iba novinárov pracujúcich v televízii, rozhlase alebo printových médiách, po novom sa to bude týkať aj redaktorov, ktorí pracujú pre digitálne médiá, napríklad Refresher. Môžete sa tak oprieť napríklad o zákonnú ochranu zdrojov, ktorá sa v novej legislatíve ešte viac posilnila. Zvýši sa regulácia doteraz divokého prostredia internetových médií. Cieľom je napríklad odkrývať dezinformačné portály.
Bude kontrola pozadia médií efektívnejšia?
Zavádzame register médií, v ktorom čitatelia alebo diváci uvidia, kto dané médium vlastní. Zásadným krokom je aj zverejňovanie finančných darov pre jednotlivé médiá. Ľudia tak uvidia, či niektoré médiá nefinancujú zbohatlíci alebo nejaká zahraničná krajina s cieľom šíriť na Slovensku propagandu. Toto sú zásadné kroky k transparentnosti, ktoré vyzdvihla aj Európska komisia, a verím, že výsledkom bude vyššia dôvera ľudí v kvalitné médiá a tým aj menšie podliehanie hoaxom. Do mediálneho zákona som presadil aj zmenu spôsobu voľby riaditeľa RTVS, ktorá je po novom oveľa profesionálnejšia a otvorenejšia. Predchádzajúce vlády volili riaditeľa v tajných voľbách, odteraz už vždy ľudia uvidia, ako poslanci hlasovali.
Zlepší sa naozaj ochrana novinárov aj v praxi? Samozrejme. Tak ako som už naznačil, zásadne sa zvyšuje napríklad ochrana zdrojov. Novinári môžu v ojedinelých prípadoch zverejniť mimoriadne vážnu informáciu aj bez toho, aby uviedli meno človeka, od ktorého ju majú. Môže to byť napríklad štátny zamestnanec, ktorý poukáže na korupciu. Doteraz sa stávalo, že sa polícia alebo súdy snažili od novinárov zistiť, kde informáciu získali. Po novom už nebudú môcť štátne orgány vyvíjať nátlak na novinárov, aby vyzradili zdroj svojich informácií. To je len jedno zo zlepšení, ktoré mediálny zákon priniesol. Po vražde Jána a Martiny vznikla spoločenská požiadavka viac chrániť novinárov a zlepšiť im pracovné prostredie. Kým minulá vláda neurobila žiadny krok na zlepšenie, my ich postupne robíme.
Aj prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje mediálny zákon, konkrétne časť týkajúcu sa práva politikov na vyjadrenie. Špecificky sa to teda týka hodnotiacich úsudkov novinárov v článkoch.
Všetky reformy, ako napríklad súdna mapa či reforma zdravotníctva, prešli parlamentom až po tom, čo sa do nich premietli pripomienky všetkých koaličných strán. Podobne to bolo aj pri mediálnom zákone. Zmena pri práve na vyjadrenie nespôsobí žiadny významný problém. Sloboda vyslovenia názoru ostáva zachovaná a ani politici nebudú môcť napádať niekoho pre názor. Vyjadriť sa k nemu bude dať iba v prípade, ak je postavený na nesprávnych faktoch.
Ako to bude vyzerať v praxi?
To znamená, že vyslovený názor vyplýva z nepravdivých informácií. Navyše musí zasahovať do niečej cti a to všetko bude treba dokázať. Ani po tom redakcia nebude musieť požadované vyjadrenie zverejniť a dotknutá osoba sa môže obrátiť na súd. Komunikoval som o tejto dodatočnej zmene s ľuďmi z mediálneho prostredia, ktorí ma ubezpečili, že to nespôsobí vážne problémy, a ak je to jediná prekážka v prijatí mediálneho zákona, máme túto zmenu akceptovať. Výsledný návrh mediálneho zákona tak nie je možno úplne sexy, ale je výborný.
Kto presadzoval právo na vyjadrenie pre politikov? Veď majú svoje facebookové profily, kde sa môžu pokojne vyjadriť. Všetky seriózne slovenské médiá vrátane Refresheru sa v prípade chyby transparentne ospravedlnia a chybu opravia.
Predovšetkým hnutie Sme rodina. Súhlasím, že politici majú dostatok možností, ako sa vyjadriť bez toho, aby tým vytvárali tlak na médiá.
Pred niekoľkými dňami odvysielala RTVS reportáž, v ktorej označila na mape územie Ruska červenou farbou a rovnakou červenou farbou vyznačila aj Krym. Takéto niečo sa už za Machaja nestane? Pýtam sa najmä preto, či podľa vás prinesie výmena riaditeľa dynamiku, vďaka ktorej uvidíme profesionálnejší prístup už relatívne skoro.
Toto je obrovský fail a verím, že sa to stávať nebude. Tak ako som posledné dva roky konfrontoval na mediálnom výbore odchádzajúceho riaditeľa Jaroslava Rezníka s každým „prúserom“, tak budem sledovať aj prácu nového riaditeľa pána Machaja. V prípade potreby to buď skritizujem, alebo na výbore navrhneme potrebné opatrenia.
Ako šéfku spravodajstva si pán Machaj vybral Máriu Hlucháňovú, ktorá robila pre Pavla Hrušovského a kandidovala za KDH do parlamentu. Za prácu pre politikov sme kritizovali aj bývalé vedenie. Zvolili si poslanci naozaj dobre?
Som rád, že poslanci vypočuli hlas odborníkov. Poradná komisia, ktorú sme prizvali na verejné vypočutie, vyhodnotila ako najlepších, resp. odporúčaných kandidátov pána Búzu a pána Machaja. Každý z nich mal svoje prednosti. Ja sa stotožňujem s hodnotením komisie, ktorá k pánovi Machajovi uviedla, že je „vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou integritou“. Za každú personálnu nomináciu nesie zodpovednosť generálny riaditeľ. To sme hovorili za pána Rezníka a hovoríme to aj teraz. Meno novej šéfky spravodajstva vzbudilo určité pochybnosti, no situácia je iná v tom, že pani Hlucháňová sa v politike angažovala asi pred desiatimi rokmi a nemá nič spoločné s touto vládou. To je rozdiel od politických hovorcov, ktorých dotiahol Jaroslav Rezník.
Ľudia ako Vahram Chuguryan mali k politikom podobne blízko ako pani Hlucháňová.Ľudia ako Vahram Chuguryan vtedy pracovali pre ministrov SNS alebo Smeru a z týchto pozícií išli priamo šéfovať spravodajstvu. Robili konkrétne politické zásahy do vysielania, čo znamenalo odchody novinárov. Nebudem však nikoho obhajovať, takže to, ako bude verejnoprávne spravodajstvo fungovať za pána Machaja, budeme pozorne sledovať, a ak vzniknú pochybnosti, tak sa na ne budeme pýtať.
Ako zatiaľ funguje vaša novela týkajúca sa znižovania trestov pre užívateľov marihuany v praxi?Novela pomáha každému, koho prichytia s malým množstvom pre osobnú potrebu (t. j. do 10 dávok, cca 5 g). Doteraz im hrozil trest až 5 rokov basy. Okrem toho, že sme tieto tresty znížili na max. 2 roky, zaviedli sme možnosť ochranného liečenia. To znamená, že každý, kto ho absolvuje napríklad ambulantnou formou, vyhne sa trestu a nebude mať ani zápis v registri, ktorý mu skomplikuje štúdium či kariéru. Súčasťou schválenej novely je aj princíp pozitívnej retroaktivity. To znamená, že súdy by mali preskúmať všetky marihuanové prípady a tam, kde to je odôvodnené, by malo automaticky prísť k zníženiu trestov už podľa nového zákona.
Deje sa to už?
Podľa našich informácií sa tak naozaj deje a napríklad na východnom Slovensku dôjde k prehodnoteniu približne osemdesiatich prípadov. Samozrejme, tento proces môže nejaký čas trvať, pretože súdne orgány sa musia každému prípadu venovať osobitne. Toto je konkrétna pomoc všetkým ľuďom, ktorí boli za marihuanu nepodmienečne odsúdení.
Máme tu potom také extrémne prípady ako pána, ktorý vyrábal masti z marihuany a dostal 15 rokov, a oproti tomu napríklad členku strany Vlasť, ktorá dostala za 22 kíl pervitínu, ktorý sama varila, „len“ 12 rokov. Tomu pánovi navyše zhabali dom, na ktorý bol odkázaný zvyšok rodiny. Len na doplnenie poviem, že rozsudok ešte nie je právoplatný. Ale predsa – s týmto sa nedá nič robiť?
Toto je otázka pre ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Môžem tento konkrétny rozsudok označiť za nespravodlivý a neprimeraný, ale je to v prvom rade pani ministerka, kto má možnosti a právomoci na to, aby s tým niečo urobila. My sme aj potom, ako prešlo naše zníženie trestov za marihuanu, povedali, že privítame a podporíme ucelené riešenie tejto problematiky, o ktorom hovorila Mária Kolíková. Treba sa opýtať jej, v akom štádiu je novela Trestného zákona, ktorá by mohla obsahovať aj vypustenie konfiškácie majetku pri podobných trestných činoch. Novelu trestných sadzieb avizovala už niekoľkokrát, hovorí o tom vyše roka a doteraz sme žiadny jej návrh v parlamente nevideli.
