Nedostatky vidí najmä v právnej kvalifikácii – tá určuje aj trestnú sadzbu.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková poslala list generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi v súvislosti s prípadom kňaza, ktorý sexuálne zneužíval mladé dievča a za tento zločin dostal podmienečný trest. Ministerka prokurátora v liste žiada, „aby vo veci urobil riadny dohľad, tak ako mu náleží v zmysle jeho kompetencií, a rovnako dôsledne sledoval aj ďalšiu kauzu, ktorá je z tohto okolia“.
Trest mal byť iný
Kolíková si vypýtala spis spomínaného prípadu 27. júna, po tom, čo sa časť verejnosti ohradila voči trestu. Ten ľudia podľa komentárov na sociálnych sieťach považujú za nedostatočný. Kňaz dievča zneužíval tri roky, za čo mu hrozilo niekoľko rokov vo väzení. Sudkyňa však prijala návrh prokuratúry a schválila dohodu o vine a treste, napokon ho odsúdili na štyri roky s trojročným podmienečným odkladom.
„Som presvedčená, že sú tu vážne nedostatky ohľadom právnej kvalifikácie,“ hovorí Kolíková vo vyjadrení pre médiá. Podľa nej je zo spisu zrejmé, „že kľúčové okolnosti, ako napríklad to, kto bola osoba páchateľa, že to bol kňaz, že to bol učiteľ, ako aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré nasledovali po tom, čo sa daná osoba stala 15-ročnou, tu jednoducho neboli riadne vyhodnotené“. Vraví, že trest mal dostať iný, a to aj v prípade, že by bol odsúdený na základe dohody o vine a treste.
Pripravuje aj zmenu zákona o znásilnení
Práve fakt, že súd uzavrel prípad dohodou, bráni ministerke spravodlivosti, aby rozhodnutie napadla. „Je, samozrejme, na mieste uvažovať o novej právnej úprave, ktorá by umožnila spätne sa pozrieť aj na takéto rozhodnutia, a osobitne tento prípad ukazuje, že je to potrebné.“ Či a kedy návrh na takúto zmenu predloží, nepovedala.
Pre Refresher však potvrdila, že pripravovanú novelu trestného zákona chce opätovne v parlamente predložiť do konca tohto leta. Verí, že ak o to zabojuje, pre novelu získa dostatočnú podporu.
Súčasťou novely je aj zmena definície znásilnenia tak, aby zahŕňala aj súhlas. Sex bez súhlasu je podľa návrhu nového znenia zákona znásilnením, čo je veľký posun od súčasného nastavenia. „Podmienkou na znásilnenie je prítomnosť určitej formy násilia,“ vysvetlila právnička Beata Jurik. Obeť musí páchateľ k aktivite násilím alebo jeho hrozbou donútiť alebo zneužiť jej bezbrannosť (napríklad spánok, vplyv omamných látok). „Podmienkou teda je, že žena musí vyjadriť nesúhlas, odpor, brániť sa. A mať dostatok dôkazov o tom, že protestovala.“
Obeť by teda teoreticky mala byť aktívna, čo vylučuje rôzne reakcie, ktoré podľa odborníkov ženy počas znásilnenia prejavujú. Obete často napríklad zamrznú a nie sú schopné reagovať, čím „prepadnú cez sito“ zákonov. Podľa rezortu spravodlivosti sa požiadavka, aby pre trestnosť takéhoto konania bolo nevyhnutné použiť násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu, nejaví ako správna.
Odborníci z organizácií za ľudské práva, ako aj medzinárodné dohovory hovoria, že človek môže kedykoľvek rozhodnutie zmeniť a túto zmenu treba rešpektovať. Keďže však takáto definícia „stiahnutia súhlasu so sexom“ v zákone nie je, zostáva na obeti, či protestovala dostatočne zjavne. Odborne sa to nazýva vážne mieneným odporom, ktorý majú aj obete, s ktorými Refresher hovoril, problém dokázať.
Proti rozsudku v prípade kňaza z Oravy sa už spisuje aj verejná petícia. Podpísali ju tisíce ľudí. Podmienečné tresty v prípadoch sexuálneho násilia sú pomerne rozšírené. Podľa odborníčok na sexuálne zločiny, s ktorými Refresher hovoril, ukladajú súdy podmienku až v dvoch tretinách prípadov.
