Slovák Marek fotí svoju modrovlasú babku, ktorá zaujala aj web Bored Panda (Rozhovor)

Marek Pupák sa k foteniu dostal ešte ako malý chlapec, keď v pivnici v rodnej Považskej Bystrici našiel otcov starý fotoaparát Zenit. Nevedel, ako sa s ním pracuje, ale páčil sa mu pohľad cez hľadáčik a zvuk spúšte. Odvtedy bol trikrát nominovaný na cenu Slovak Press Photo, pričom dvakrát si ju odniesol aj domov. 

Fotografovaním sa zatiaľ neživí, no verí, že jeho sen je na dosah. Zachytáva bežnú slovenskú realitu, hľadá bizarnosti okolo seba a veľa času trávi so svojou modrovlasou babkou. Tú fotí tiež, preto z toho vznikol jedinečný projekt Blue Grandma, ktorý rozžiari každého „scrollovača“ Instagramu. Marek chcel do sveta sociálnych sietí jednoducho priniesť niečo reálne, neokukané a úprimné - priateľstvo so svojou babkou. 

Modrovlasá babička si na sociálnych sieťach získala už niekoľko tisíc fanúšikov - medzi nimi aj tvorcov obľúbeného webu Bored Panda.

Vždy sme boli spolu takí „uletení“, ona aj skrz tie vlasy, takže som chcel zachytiť tento jedinečný vzťah. Možno keby sa mladí ľudia trochu viac hlásili k svojím starým rodičom, tak by objavili rovnako pekné chvíle ako ja.

Na akých fotoprojektoch teraz pracuješ? 

Mám ich niekoľko. Najviac ma stále baví práca s mojou babičkou a projekt „Blue Grandma“, ktorý má veľký úspech aj medzi ľuďmi, ktorí sledujú moju prácu. Z obsahu, ktorý som dával na svoj Instagram, boli babkine fotky jednoznačne najpopulárnejšie. 

Rozhodol som sa teda vyčleniť ich z môjho osobného účtu a spraviť z babky akoby reálneho užívateľa Instagramu. S tým, že je, samozrejme, všetkým jasné, že babka tie fotky nepridáva, ale súhlasí s tým. Chcel som „dokonalý“ Instagram, kde ľudia ukazujú len svoje dokonalé životy, trochu rozšíriť o realitu bez akýchkoľvek príkras a komerčného dosahu. Chcel som spraviť niečo úprimné, ukázať, že existuje vzťah medzi babkou a vnukom, ktorý je reálny. Pretože si myslím, že mladí ľudia sa venujú starým rodičom málo, aspoň ja to na sociálnych sieťach nevidím.

Čiže ukázať vzťah teba, teda vnuka, a tvojej babky bol prioritný zámer prečo si začal pracovať na projekte „Blue Grandma“?

Áno, my máme od malička naozaj veľmi dobrý vzťah, vždy som ju bral ako dobrého kamaráta. Keď k nej idem a ona mi otvorí celá vysmiata, tak si vždy dáme „T-čko“. Vždy sme boli spolu takí „uletení“, ona aj skrz tie vlasy, takže som chcel zachytiť tento jedinečný vzťah. Možno keby sa mladí ľudia trochu viac hlásili k svojím starým rodičom, tak by objavili rovnako pekné chvíle ako ja. 

Ďalšia vec, ktorá je asi najdôležitejšia, chcel som si ju uchovať. Je to predsa len najstarší člen našej rodiny, takže verím, že nám aj takto na ňu ostanú spomienky. Myslím, že každý dokumentarista by mal mať v sebe túto vlastnosť zachovať si svoje okolie. 

Chcel som to zachytiť veľmi prirodzene, aby keď sa na tie fotky pozrieme, sme si vždy povedali,  že toto je presne naša babka - vždy v dobrej nálade, vždy veselá, farebná, s mottom „vek je len číslo“. Aj tie modré vlasy sú v podstate znak jej osobnosti. Niekedy mám pocit, že mnohí dôchodcovia sú  „šedí“, akoby boli pripravení už kapitulovať, ale ona je presný opak. Ďakujem za to, že práve ona je moja babka a ja to môžem zdieľať a zachytávať. 

Mala vždy modré vlasy?

Keď si všimneš, na úplne prvej fotke na instagramovom účte Blue Grandma som s ňou ešte ako dieťa a už tam má modré vlasy. Ja si ju takú pamätám od vždy.

Má to nejaký význam?

Už som sa jej na to niekoľkokrát pýtal, aj som jej hovoril, že už má vek na šediny, ale ona len kývla rukou, že 'to by bola taká nuda, bola by som taká šedá'. Ale prečo práve modré, to neviem. Raz si to tak dala a odvtedy ich také asi nosí. Niekedy ich jej farbím aj ja, keď už ich má také „obláčkové“ a dokonca ju od začiatku pandémie aj strihám, keď sa nedalo chodiť ku kaderníčke. Z toho sa veľmi teším, lebo viem, že mi dôveruje.

Myslíš, že práve babkine modré vlasy zaujali aj tvorcov Bored Panda?