Slováci síce separujú, stále však majú chaos v tom, čo vlastne do žltého koša patrí a čo nie.
Triedenie odpadu je v súčasnosti to najmenej, čo môžeme pre našu planétu spraviť. Mnohí z nás ho už berú ako samozrejmosť, keďže nás nestojí veľa energie a zároveň dáva aj zmysel.
Slováci si, zdá sa, separovanie obľúbili, ide však o oveľa komplexnejšiu problematiku, ako by si niekto mohol myslieť. Vo farebných košoch sa totiž celý proces len začína a kľúčom k efektivite v tomto prípade je, aby sme separovali správne.
Pripravili sme si pre teba krátky kvíz, vďaka ktorému môžeš otestovať svoje znalosti a možno sa niečo nové naučíš. A keď si niekedy nebudeš istý, stačí sa riadiť recyklačnými značkami, ktoré nájdeš aj s vysvetlivkami napríklad na stránke ekoton.sk.
- Až 45 % odpadov z domácnosti tvoria plastové obaly, toto číslo stále rastie
- Výroba polystyrénu je 7-násobne náročnejšia na zdroje vody a energie ako porcelán
- Recykláciou odpadového plastu sa ušetrí 97 % energie oproti výrobe z primárnej suroviny
- Plasty sa v prírode rozkladajú 100 až 1000 rokov
,,V rámci hlavného mesta SR, Bratislavy, sa všetky viacvrstvové obaly od nápojov (tetrapak a iné) umiestňujú do žltých zberných nádob určených na plasty. Následne ich pracovníci našej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), odvážajú na dotriedenie a ďalšie spracovanie.“ – Beáta Humeniková, hovorkyňa spoločnosti OLO a.s.
Podľa skúseností zo zahraničia je zavedenie zálohovania overený spôsob, ako zvýšiť množstvo vyzbieraných PET fliaš nad 90 %.
