Asexuálka Kristína na tému sex ako riešenie, osobného života i sociálne trápnych situácií.
Vo svete zmáhanom všemožnými iniciatívami za navýšenie práv homosexuálov sa zabúda na všemožné iné verzie ľudskej sexuality. Ľudí, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, je dnes naozaj veľa, no rozhodne by sa nemalo zabúdať ani na menej bežné prípady. Preto sme sa rozhodli stretnúť s mladou Kristínou, ktorá je študentkou psychológie, no skrýva v sebe jednu významnú nezvyčajnosť.
Povedz najprv niečo o sebe.
Volám sa Kristína, mám 19 rokov, čochvíľa 20 a som študentka na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela, kde študujem psychológiu. Som z okolia Rimavskej Soboty. Hoci pôsobím ako normálny človek, mám jednu veľkú odlišnosť, a to, že som, ako tomu mnohí hovoria, asexuál.
Niekto ten pojem možno nepozná. O čo ide?
Zatiaľ neexistuje stopercentná definícia toho, o čo ide a čím je to zapríčinené, no väčšina ľudí to podáva takto: Asexuál je človekom, ktorý nepociťuje žiadnu sexuálnu príťažlivosť. Ale stále môže a hromada z nich aj cíti romantickú lásku, čiže to, čo pociťuje každý z nás ku svojej polovičke. No bez tej posteľnej časti .
A ako je to v tvojom prípade?
Čo sa mňa týka, tak sa v tomto ohľade skôr ešte hľadám, keďže cítim romantickú lásku ku opačnému pohlaviu, no nie je to nič svetoborné. Ak by som to mala usúdiť podľa mojich vzťahov a podľa porovnania s ostatnými vrátane asexuálov, vyzerá to skôr tak, že som takmer úplne aromantická, čiže necítim ani romantickú lásku. Ale ako hovorím, v tomto nie je nikdy nič úplne jasné.
Mnoho ľudí si myslí, že by to mal človek jednoducho vedieť a nie nad tým neustále filozofovať – väčšinu svojho života som bola zameraná na školu či sebarozvojové aktivity a na niečo ako vzťah som nikdy nemala veľa času. A teraz si viem úprimne povedať, že mi to vyhovovalo a bol za tým aj dôvod.
Ako na to reagujú muži, ktorí majú záujem?
Najprv nechápu, ktorá bije, keďže reálne doteraz žiaden z nich nechápal, čo to znamená byť asexuálkou. Keď im to vysvetlím, na chvíľu stíchnu a premýšľajú. Asi nad tým, z akej planéty som doletela. A následne to hromada z nich vyskúša v štýle: "Nevieš, či sa ti to naozaj nepáči, keď si to nevyskúšala."
Čiže sa ťa snažia presvedčiť a zľahčujú to?
Presne. Nedokážu pochopiť, že existujú aj ľudia ako ja, ktorí proste necítia sexuálnu príťažlivosť. Väčšina z nich hovorí, že je to proti prírode a ľudskej prirodzenosti. Alebo tvrdia, že som nestretla toho pravého, akoby pri mne boli celý čas. A keď som ešte bola panna, ich argument bol, že to nemám ako vedieť, keď som to ešte nikdy nerobila. No to nielen muži, ktorí mali záujem, ale aj väčšina tých, ktorým som sa s tým zdôverila, majú podobný, ak nie rovnaký názor.
Zvláštna filozofia, ale aj keď ťa sex neláka, no vyslovene ťa neodpudzuje, nie je niekedy riešením ho radšej priateľovi poskytnúť, veď, nech má radosť?
Nie je to také jednoduché. Aj keď som sa snažila o kompromis a túto "službu" mu poskytovať, tak to po čase jednoducho nejde. Na začiatku je to skôr okej, nič z toho nemám, ale keď tebe to robí dobre, tak to zvládnem, potom sa to ale človeku začne protiviť a musí sa do toho viac nútiť, dokým nedôjde do extrému, do znechutenia. A potom to už ide veľmi rýchlo dolu vodou.
Pre asexuála je vzťah so sexuálnym človekom vždy neskutočne komplikovaný a keď nedôjde k rozumnému kompromisu, tak vzťah jednoducho, priam zákonite, skončí.
Sex je teda pre asexuála len činnosť, kedy robí pre druhého láskavosť a miesto všetkého toho vzrušenia vníma tú nudnosť toho a všemožné fyzické faktory?
Áno. Aj tak sa to dá nazvať. V mojom prípade je to tak. Ale treba mať na pamäti, že existujú aj výnimky – tým sex nevadí, môžu mať aj celkom príjemné pocity z dotykov. No s mnohými takýmito ľuďmi som sa rozprávala a nikdy to nebolo také silné ako u iných. Žiadne vzrušenie a už vôbec nie orgazmus.
Chápu to Slováci?
Veľa z nich nie. Ak by sme to prerátali, z desiatich by to pochopili traja a aj to by boli moja mama a dve veľmi dobré kamarátky. Mnoho z nich popiera, že asexualita existuje. Takže sa ma skôr snažia "opraviť". Asi si skôr myslia, že klamem alebo že sa snažím byť tou jedinečnou snehovou vločkou.
Myslíš si, že sa Slováci správajú inak než ľudia vo svete? Sú viac nepríjemní a ignorantskí?
Toto neviem presne povedať. Podľa údajov a správ z médií to tak vyzerá, no keďže veľmi necestujem a žiadne zahraničné kontakty nemám, tak nechcem Slovensko úplne odsúdiť. A nakoniec, každý je predsa iný, no nie?
Ako by sa ľudia mali správať, aby sa vaša "komunita" mala lepšie?
Hovorím za mňa a tipujem, že aj za ostatných, jediné, čo treba, je tolerancia. Sme skrátka takí, akí sme, my sme si to nevybrali, narodili sme sa tak. Sami vieme, že to nie je v norme, no nič sa na tom sa nedá zmeniť, život ide ďalej.
Existuje reálne nejaká asexuálna komunita? Fóra, stretnutia... O čom to je, ako sa spoznávate, čo spolu robíte?
Na Slovensku a Česku existuje internetové fórum, kde sa diskutuje na rôzne témy, či už konkrétne problémy s asexualitou a vzťahmi alebo niečo úplne iné, napríklad čo je lepšie, káva alebo čaj. Organizujú sa stretnutia a človek si tam vie nájsť aj ľudí, ako je on sám - možno ako kamaráta alebo pokojne aj niečo viac.
Nedostávaš sa do sociálne trápnych situácií? Ak si s kamoškami vonku a každú z vás si vytipuje jeden muž, čo potom?
Občas sa nepríjemné situácie dejú. No už som sa naučila poradiť si s tým. Nemám problém, keď si zo mňa robia srandu, proste sa zasmejem a ideme ďalej. Čo sa týka večernej zábavy, nie som práve ten typ, ktorý by chodil po kluboch alebo niečo podobné.
Priala si si niekedy byť ako ostatní?
Ak myslíš byť normálnym heterosexuálom, tak áno, veľmi rýchlo by som to brala. Nie kvôli tomu, že chcem vedieť a zažiť orgazmus, vášeň alebo podobne. Je to kvôli tomu, že by sa tým život stal omnoho jednoduchším a nemusela by som riešiť reči ako: "Veď je nemožné, aby si bola asexuál!" a podobne. No na druhej strane by som bola možno úplne iná a úplne inde ako "normálna". Preto je lepšie prijať to, čím sme, naučiť sa s tým žiť a vidieť aj nejaké tie pozitíva.
