Dunkerque: Vieš, ktoré civilné lode zachránili tisíce životov a ktoré sa nikdy nevrátili?

Máloktorá porážka sa do dejín zapísala zároveň aj tučnými písmenami v kolónke víťazstva. Dunkerque predstavuje presne tento precedens. Na jednej strane mu predchádzala rýchla a potupná porážka spojencov, ktorá zaručila kontrolu nacistov na celou západnou Európou, samozrejme s výnimkou samotných ostrovov, a na druhej strane tu bol Dunkerque, čoby víťazstvom odhodlania, vôle a odvahy, ktoré zachránili tisíce životov a udržali Veľkú Britániu vo vojne. Pred nedávnom uvedený film Christophera Nolana zachytáva túto udalosť strhujúcim a hodnoverným spôsobom. Nolan vyhradil civilným plavidlám priestor hlavne na konci filmu, keď lode húfne prichádzajú k pláži Dunkerqueu. Civilné lode sa však zúčastnili evakuácie od samého počiatku, teda od prvého dňa operácie. No a ktoré civilné lode patrili medzi tie, čo si zasluhujú obzvlášť pozornosť?

Medway Queen

Parník, ktorý je známy aj ako “hrdinka Dunkerqueu”, bol spustený na vodu v roku 1924. Bola to výletná loď, ktorá prevážala hostí po rieke Temži a Medway. Patrila spoločnosti Medway Company a vyrobená bola v Škótsku. Niekoľko rokov po spustení na vodu bola Medway Queen takmer vyradená z prevádzky. V roku 1929 došlo počas manévrov v ústí Temže ku kolízii s mólom Southend Pier. Trup lode bol výrazne poškodený a Medway Queen skončila na niekoľko rokov v dokoch. Viackrát hrozilo, že už nebude ani opravená, no napokon sa na ňu usmialo šťastie. Vynovená Medway Queen sa vrátila na vodnú hladinu v roku 1937. V tom čase bol parný motor nahradený klasickým spaľovacím motorom, čo zvýšilo rýchlosť lode a tiež komfort plavby.

Z vypuknutím druhej svetovej vojny bola Medway Queen zaradená do Kráľovského námorníctva a preregistrovaná na číslo 48. Bola zaradená medzi mínolovky, ktoré chránili britské pobrežie. Zo začiatku vojny sa plavila hlavne v oblasti Doveru, no už v tomto období sa zúčastnila jednej menšej evakuácie. Išlo o deti z Kentu, ktoré boli evakuované do bezpečnejších oblastí východného Anglicka. Medway Queen bola aj vyzbrojená pre službu v armáde. Získala jedno protilietadlové delo na hlavnú palubu a viacero ťažkých guľometov. Loď tak bola vybavená pre udalosti, ktoré ju mali skutočne presláviť. V máji 1940 bola zapojená spolu s ostatnými menšími plavidlami do evakuácie spojencov. Celkovo absolvovala sedem ciest do Dunkerqueu.

Jej plavby boli skutočne dramatické a nebezpečné. Hneď počas prvej, keď sa vracala s evakuantmi do Doveru, mesto zasiahol nálet nemeckých lietadiel. Medway Queen dokázala odolať útoku niekoľkým náletom a napokon ešte stihla zachrániť posádku ďalšej lode, ktorá sa potápala po zásahu nemeckej stíhačky. Posádka tejto lode bola zachránená do posledného muža. Medway Queen sa cez trosky a výrazne preťažená dostala do Doveru v celku, kde vyložila svoj drahocenný náklad, aby sa vydala naspäť do Dunkerqueu. Už v nasledujúcej výprave sa snažila urýchliť evakuáciu tým, že prirazila ku kamennému mólu. Evakuovaní vojaci tak mohli nastupovať priamo na loď a nemuseli byť z pobrežia prevážaní na člnoch. Aj v nasledujúcich turnusoch dokázala prejsť cez nemecké ohrozenia a nalodiť evakuantov na cestu domov. Za sedem plavieb, ktoré absolvovala, dokázala táto loď previesť viac ako 7 tisíc vojakov spať do Británie. Počas operácie Dynamo zostrelila jej posádka tri nemecké stíhačky.

Po evakuácii sa príbeh tejto lode stal hotovým hitom po celých ostrovoch. Ospevovaná a oslavovaná bola ako skutočný hrdina. Označenie “hrdinka Dunkerqueu” jej však pridelili až francúzske jednotky, ktoré sa jej podarilo zachrániť. Do ďalších vážnejších operácií sa viac nezapojila a vojnu prečkala v relatívnom pokoji britského pobrežia. Po vojne sa vrátila k svojej predchádzajúcej úlohe a vozila výletníkov po rieke Temža a Medway. Poslednú plavbu uskutočnila v roku 1963 a následné mala byť rozobraná v Belgicku. Verejnosť však za výraznej podpory médií spustila záchrannú akciu, aby si uctili “hrdinku operácie Dynamo”. Od roku 1966 slúžila ako nočný bar na ostrove Marina, kde bola odstavená v miestnom prístave. Po ďalšej vlne spoločenskej iniciatívy bola pred niekoľkými rokmi opäť rekonštruovaná a umiestnená v suchom doku ako súčasť miestneho múzea.

Royal Daffodil

Táto loď bola spustená po kompletnej rekonštrukcii na vodu začiatkom roku 1939. Jej predchodkyňa s rovnakým menom pracovala pre tú istú spoločnosť ako Medway Queen. Royal Daffodil však vozil výletníkov z ústia Temže cez kanál do Francúzska. Po vyhlásení vojny bola loď okamžite zrekvírovaná armádou a stala sa súčasťou Kráľovského námorníctva. Podobne ako Medway Queen, aj Royal Daffodil najprv pracoval na evakuácii detí z juhovýchodu ostrovov do východného Anglicka. Niet divu, bola to naozaj veľká loď s kapacitou prevyšujúcou 2 000 pasažierov.

Práve pre jej kapacitu bola zapojená do transportu britských jednotiek na európsky kontinent. Royal Daffodil sa plavila z Veľkej Británie do Calais, kde prepravila jednotky 30. brigády Britských expedičných zborov. V máji 1940 sa zapojila aj do ich evakuácie. Operácia Dynamo bola jej ozajstnou skúškou. Dovtedy totiž loď obchádzali všetky pohromy. Doterajšie operácie absolvovala bez akejkoľvek ujmy či kontaktu s nepriateľom.

Britské expedičné zbory odchádzajú do vojny (1939)

Dunkerque bol však úplne iná skúsenosť. Royal Daffodil bol dostatočne vyzbrojený a pripravený odolať nepriateľským útokom, napriek tomu neušiel šrámom, ktoré mu spôsobila evakuácia. Do nej sa loď zapojila hneď v prvý deň (27. mája 1940). Dokázala evakuovať viac ako 9 tisíc mužov v priebehu siedmych otočení. Posledná plavba, ktorú absolvovala 2. júna 1940, sa jej takmer stala osudnou. Na otvorenom mori niekoľko námorných míľ od anglického pobrežia na ňu zaútočila nemecká ponorka. Zväzok, v ktorom sa Royal Daffodil plavil, dokázal útok odraziť. Počas toho však jedno z torpéd loď podplávalo a vybuchlo na jej pravoboku. Kapitán lode prikázal, aby poškodený trup utesnili matracmi. Loď sa napokon s problémami dostala do prístavu, kde bezpečne vysadila evakuovaných vojakov. Následne zamierila priamo do dokov na nutné opravy a nestihla tak posledné dni evakuácie. Ktovie, možno ak by aj táto loď bola naďalej k dispozícii, z Dunkerqueu by sa dostalo o niekoľko tisícok viac vojakov.   

Royal Daffodil sa po vojne vrátil k svojmu civilnému poslaniu a prevážala hostí cez kanál do Francúzska. Najmä v 50. rokoch to boli veľmi obľúbené výlety, na ktorých tiekol alkohol doslova prúdom. Na palube vystupovali špičkoví hudobníci a podávali sa exkluzívne špeciality. Vrchol záujmu o tieto plavby nastal v polovici 50. rokov, keď na tieto výlety do Francúzska neplatila pre Britov pasová povinnosť. V 60. rokoch sa však záujem začal vytrácať a spoločnosť, ktorá loď vlastnila, usúdila, že jej služby už nie sú rentabilné. Royal Daffodil sa tak v roku 1966 odobral na svoju poslednú plavbu cez kanál. Jeho cieľom bol belgický Gent, kde bola v nasledujúcom roku rozobraná.

Sundowner

Táto loď zastupuje všetky menšie súkromné jachty, ktoré sa evakuácie zúčastnili. Sundowner bola uvedená na vodu v roku 1930. Plachetnica patrila rodine Lightollerovým, ktorý ju vyskladali z viacerých kusov. Charles a Sylvia získali trup lode, ktorá bola uvedená do prevádzky ešte v roku 1912 a postupne ju vybavili všetkým potrebným, aby spĺňala moderné nároky na plavbu. Okrem iného dostala aj spaľovací motor, ktorý jej dodával rýchlosť približne 15 km/h. Sylvia Lightollerová pochádzala z Austrálie a meno pre ich rodinnú loď sa v Austrálii používa pre označenie tuláka alebo trampa.

Charles Lightoller (vpravo)

Počas evakuácie spojencov z Dunkerqueu mala byť Sundowner zrekvírovaná pre potreby armády. Charles Lightoller však odmietol loď vydať a trval na tom, že do Dunkerqueu bude plávať iba pod jeho osobným velením. V tom čase mal 66 rokov a ako námorník vo výslužbe si užíval dôchodok. Skúseností s plavbou na mori mal viac než dosť. Charles Lightoller bol druhým dôstojníkom na Titanicu a v roku 1912 bol členom posádky s najvyššou hodnosťou, ktorý prežil jeho potopenie. Lightoller sa tak v pokročilom veku dobrovoľne prihlásil k riskantnej účasti na operácii Dynamo. Spolu so svojim synom Rogerom a s jeho kamarátom, námorným skautom, Geraldom Ashcroftom sa 1. júna 1940 doplavili do Dunkerqueu. Počas plavby k európskemu kontinentu zachránili posádku potápajúceho sa krížnika. V Dunkerqueu sa pretlačili cez väčšie plavidlá a napriek obrovským problémom s manévrovaním dokázali dostať na palubu niekoľko desiatok vojakov. Sundowner sa tak obrátil na cestu do Británie so 130 mužmi na palube.

Lightoller musel počas spiatočnej cesty neustále manévrovať, aby sa vyhol útokom nemeckých lietadiel a tiež britským krížnikom, ktoré mali oveľa vyššiu rýchlosť a hrozilo, že Sundowner zaplavia, ak by sa pohyboval v ich blízkosti. Práve zaplavenie od rýchlejších plavidiel predstavovalo pre Sundowner najväčšie nebezpečenstvo na spiatočnej ceste. Plachetnici sa napokon podarilo bezpečne vrátiť do prístavu Ramsgate. Po vyložení “nákladu” sa chceli vrátiť späť do Dunkerqueu, no zastavilo ich nariadenie Kráľovského námorníctva, ktoré v posledných dňoch evakuácie umožnilo plavbu iba lodiam, ktoré dosahovali rýchlosť 20 uzlov a viac. Sundowner sa tak do evakuácie zapojil iba jednou plavbou, no vyše stovky mužov mu vďačí za svoje životy. Charles Lightoller zomrel v roku 1952. Jeho manželka používala plachetnicu aj po jeho smrti. Odvtedy viackrát zmenil majiteľov, ktorí si však vždy pripomenuli jej účasť na evakuácii. Sundowner sa zúčastnil viacerých spomienkových plavieb na výročia operácie Dynamo.

Massey Shaw

Súčasťou evakuácie medzi malými plavidlami bol aj tento unikátny kus. Massey Shaw bola postavená v roku 1935 ako hasičské plavidlo pre mesto Londýn. Meno dostala po významnom veliteľovi londýnskych hasičov, ktorý v 19. storočí vybudoval profesionálnu požiarnu službu v hlavnom meste Veľkej Británie. Jej výstavba stála 18 000 libier a bola vybavená najmodernejšími technológiami. Massey Shaw bola služobná loď a nikdy nepatrila do kategórie civilných plavidiel. V otázke evakuácie spojencov z Dunkerqueu je však radená do tejto kategórie, keďže nešlo o skutočné bojové plavidlo. My ju uvádzame v zozname hlavne preto, aby sme dokumentovali pestrosť plavidiel, ktoré sa na evakuácii zúčastnili. Massey Shaw bola do Dunkerqueu poslaná približne v polovici evakuácie. Jej posádku tvorili výhradne londýnski požiarnici, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na túto úlohu. Massey Shaw vykonala celkovo tri cesty cez kanál a zachránila približne 500 mužov.

Massey Shaw počas tréningu v Londýne

Aj v ďalších fázach vojny sa aktívne podieľala na boji s nepriateľom. Hliadkovala na Temži a pomáhala pri likvidácii požiarov po celom pobreží rieky. Tie dosahovali najväčšiu intenzitu práve po operácii Dynamo, keď sa naplno rozhorela Bitka o Britániu. Nemecké bombardéry zosielali na Londýn a ostatné anglické mestá tony bômb a Massey Shaw pomáhala hasiť požiare, ktoré spôsobili. V službe zostala aj po vojne a vydržala v nej až do 70. rokov, keď odišla do výsluhového dôchodku. Chátrala v londýnskych dokoch a takmer s na ňu zabudlo. Nadšencom, ktorí vytvorili nadáciu na jej záchranu sa ju napokon podarilo zrekonštruovať a v roku 2013 bola obnovená Massey Shaw znovu spustená na Temžu, aby fungovala ako živé múzeum.

Záchranné člny a najmenšie lode

V tejto kategórii bolo použitých množstvo plavidiel, ktoré zväčša pomáhali s prepravou vojakov z pobrežia na paluby lodí. Pobrežie pri Dunkerqueu je príliš plytké a tiahne sa ďaleko od pevniny. Evakuačné plavidlá preto nemohli priraziť až k pevnine, s výnimkou móla. Evakuácia tak bola urýchlená tým, že malé lode a člny prevážali vojakov z pláží na väčšie plavidlá. Ich zásluhy to nijako nemení, ba práve naopak, bez týchto člnov by operácia Dynamo nebola úspešná. Evakuácii je opradená rôznymi legendami a jedným z takých mýtov je aj plavba záchranných člnov s vojakmi cez kanál. Tie však mali vyslovene funkciu prevážať jednotky z pláže na väčšie lode a nie plaviť sa s nimi až do Británie.

Jedným z najmenších plavidiel vôbec bol Tamzin. Rybárska loď, ktorú na vodu po prvý krát spustili v roku 1937. Bol to v podstate otvorený čln so sťažňom. K dispozícii mala aj prívesný motor. Dosahovala dĺžku 4,5 m a počas evakuácie urobila niekoľko stoviek otočení medzi plážou a evakuačnými plavidlami. V súčasnosti je vystavená vo Vojnovom múzeu v Londýne.

Tamzin

Záchranné člny triedy Watson boli vo výraznej miere súčasťou operácie Dynamo. Boli to drevené lode, ktoré hliadkovali pri britskom pobreží v rokoch 1888 - 1991. Patrili pod Kráľovskú národnú záchrannú námornú službu (Royal National Lifeboat Institution), tá vznikla ešte v roku 1824, ako záchranná služba pôsobiaca pri britských brehoch. Kráľovská záchranná služba používala počas 19. storočia rôzne plavidlá, ktoré nie vždy spĺňali čo i len základné normy. Veľmi často prichádzalo k potopeniu takýchto člnov, alebo ich preťaženiu či prevrhnutiu. Koncom 19. storočia prišiel člen spoločnosti a námorný architekt George Lennox Watson s konceptom nových záchranných člnov, ktoré boli svojim prevedením skutočne bezpečné a spoľahlivé a rovnako sa nimi dobre manévrovalo aj v rozbúrenom mori.

Záchranný čln triedy Watson

Postupom času sa trieda Watson rozširovala, bola doplnená o technologické vymoženosti, motorizovaná, dosiahla väčších rozmerov a pod. Tieto člny sa tak stali neodmysliteľnou súčasťou evakuácie v roku 1940. Do operácie ich bolo zapojené nespočetné množstvo a počas prevážania vojakov na väčšie lode si užili naozaj svoje. Väčšina z tých, ktoré sa vrátili do Anglicka, strávila niekoľko týždňov v dokoch, aby sa podrobili nutným opravám. Desiatky člnov sa počas evakuácie potopili na pobreží Dunkerqueu alebo boli zanechané na plážach napospas osudu.  

Lode, ktoré sa nevrátili

Operácia Dynamo je označovaná ako neuveriteľné víťazstvo v čase najväčšej porážky. Skutočne, len vďaka efektívne organizovanej evakuácii bolo možné previesť stotisíce mužov späť na Britské ostrovy. Dunkerque v podstate udržal Veľkú Britániu vo vojne. V opačnom prípade by tieto straty len veľmi ťažko nahrádzala. Operácia Dynamo však nebola žiadna výletná plavba a lode, ktoré smerovali k európskemu pobrežiu, čelili neustálym útokom nemeckých lietadiel a ponoriek. Mnohé lode sa preto nikdy nevrátili.

Nie každá loď mala šťastie a vrátila sa domov

Ako príklad uvádzame osud lodí spoločnosti Isle of Man Steam Packet Company. Dopravná spoločnosť, ktorá existuje dodnes vznikla ešte v prvej polovici 19. storočia. Zaručovala spojenie ostrova Man s Anglickom a Írskom. Man leží medzi týmito ostrovmi a jeho najväčším mestom je Douglas, kde spoločnosť vznikla a sídli tu dodnes. Isle of Man a jej lode sa aktívne zúčastnili na prvej i druhej svetovej vojne. Počas druhej svetovej vojny sa v službách Kráľovského námorníctva objavilo 10 zo 16 plavidiel tejto spoločnosti. Isle of Man prišla počas druhej svetovej vojny o štyri z nich. Mona´s Queen, Fenella a King Orry boli potopené v priebehu jedného dňa 29. mája 1940 počas operácie Dynamo. Lode Isle of Man pritom počas evakuácie zachránili takmer 25 000 mužov, to znamená, že asi každý 14. vojak sa viezol na palube lodí tejto spoločnosti.

Leták spoločnosti Isle of Man

Mona´s Queen bola vlajková loď spoločnosti, ktorá dosahovala úctihodných 103 metrov. Na more bola po prvý krát spustená v roku 1934 a jej kapacita sa blížila k číslu 2 500 hostí, ktorých komfort zabezpečovalo 83 členov posádky. Mona´s Queen bola jedna z prvých lodí, ktorá počas operácie Dynamo úspešne previezla spojeneckých vojakov.

Mona´s Queen 

Večer 27. mája 1940 vyložila v Doveri približne 1 200 mužov. Osudnou sa jej stalo ráno 29. mája 1940, keď Mona´s Queen približne o 5:30 narazila na mínu počas cesty do Dunkerqueu. V priebehu niekoľkých minút sa potopila na dno oceánu a spolu s ňou aj 24 členov posádky. Po vojne bol vrak označený za vojnový hrob.

Horiaca loď pri pobreží Dunkerqueu

Fenella bola jej o čosi mladšia a menšia. Do služby spoločnosti vstúpila v roku 1936. Bola to 94 m dlhá loď s kapacitou pre takmer 2000 hostí a 68 členov posádky. Fenella sa potopila počas svojej prvej plavby do Dunkerqueu.

Fenella

V ten deň bolo mesto a pobrežie výrazne bombardované nemeckými lietadlami, čo evakuáciu výrazne sťažovalo. Napriek tomu sa lodi podarilo priraziť k mólu a začať nakladať vojakov. V čase, keď sa na palube nachádzalo približne 650 z nich, prišiel ďalší útok lietadiel. Fenella bola v krátkom slede zasiahnutá tromi bombami a pomerne rýchlo sa porúčala pod morskú hladinu. Obdobnú scénu zachytáva aj Nolanov film, kde sa loď potopí tesne pred odchodom od móla.

Fenella pri móle v Dunkerqueu

Najstaršia z potopených lodí bol King Orry, ktorá brázdila moria od roku 1913. King Orry bola 95 m dlhá loď s kapacitou pre približne 1 600 hostí a 50 členov posádky. Loď sa aktívne zapojila už do námorných operácií na konci prvej svetovej vojny, takže v roku 1940 bola jedna z mála lodí spoločnosti Isle of Man, ktorá sa mohla hrdiť vojenskými skúsenosťami. Bola to už druhá plavba tejto lode počas operácie Dynamo.

King Orry

Predtým sa King Orrymu podarilo evakuovať približne 1 100 mužov do Doveru. Počas prvej plavby bol napadnutý, čo si vyžiadalo aj straty na životoch, no nebol poškodený natoľko, aby nemohol pokračovať v evakuácii. King Orry prišiel k Dunkerqueu 29. mája popoludní. Zakotvený neďaleko pobrežia čakal na prísun evakuantov. Počas toho bol viac krát bombardovaný nemeckými lietadlami. Po zotmení sa ukázalo, že škody sú natoľko výrazné, že King Orry nebude schopný dôjsť do Anglicka. Posádka prestala s opravnými prácami a bola evakuovaná. Kapitán vyviezol loď mimo vstup do Dunkerqueského prístavu, kde sa krátko po polnoci potopila.

Loď Tynwald pláva do prístavu okolo potopeného King Orryho

Osud týchto troch lodí dokumentuje, že nie všetky plavidlá, ktoré do Dunkerqueu vyplávali, sa aj dokázali vrátiť. Vo Veľkej Británii si ich pamiatku a účasť na najrozsiahlejšej evakuácii druhej svetovej vojny neustále pripomínajú a Nolanov film je toho jasným dôkazom.