Pripravili sme si pre vás ďalší rozhovor s talentovaným umelcom, ktorý zároveň má čo svetu povedať nielen cez svoju tvorbu.
Z času na čas sa vraciame aj k formátu rozhovorov s talentovanými slovenskými umelcami, ktorých sa v našich končinách, našťastie, nachádza naozaj nespočetné množstvo. Snažíme sa vyberať tých najzaujímavejších, a to nielen prácami, ale aj názormi. Inak tomu nebude ani dnes, keďže našu ponuku prijal šikovný Jozef Stančík, ktorého práce ste už mali na našej stránke možnosť vidieť. Porozprávali sme sa nielen o jeho tvorbe, ale aj o zaujímavých umeleckých postojoch a myšlienkach. Sledovať ho môžeš aj na jeho oficiálnej Facebook stránke a tiež na Instagrame @jozefstancik. Teraz sa už ale pohodlne usaď a vychutnaj si Jozefove slová prepletené prácami z jeho dielne.
Kedy a akou cestou si sa dostal k umeniu?
Myslím, že už v detstve som cítil, že som šťastný, keď kreslím a keď niečo vytváram. Síce mi to nešlo úplne od ruky, ale mal som z toho radosť. Bavila ma takmer každá manuálna činnosť. Keď človek skúša, zistí veľa vecí. A medzi nimi aj to, čo ho najviac baví a na čo má talent. Myslím si však, že aj keď máte na niečo talent, neznamená to, že od prvej chvíle vám to pôjde skvele.
Zohráva podľa teba v umení podstatnú rolu talent?
Áno, talent zohráva veľkú rolu pri každej tvorivej činnosti, ale talent je možno 10 percent úspechu. Ostatných 90 percent je snaha, vytrvalosť a vôla ísť ďalej, aj keď sa nedarí. Tiež je to ochota sa zrieknuť veľa vecí a pôžitkov, zážitkov, len aby ste získali ten skill a ten pocit, že sa zlepšujete. Na tom pocite som závislý.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Inšpirácia je všade. V dnešnej dobe je jej až prebytok. Napríklad v porovnaní s minulosťou, keď nebol internet, človek čerpal len z prostredia, prírody, kníh či zážitkov. A to platí aj dnes, no teraz máme turbo, a to je internet, tlač, televízia, aj rádio. Sme zavalení inšpiráciou až tak, že nám už máločo príde zaujímavé. U mňa je to skôr o tom, že sa snažím filtrovať informácie a nechávam sa inšpirovať len niečím, čo má hodnotu a v čom vidím potenciál.
Potrebuje podľa teba umelec ku svojej práci aj kvalitné vzdelanie v tomto obore?
Myslím, že áno. Je to nástroj, ktorý pomáha v tvorbe, ale keď umelec nemá zápal pre danú vec, tak mu je aj tak nanič. Čiže je podľa mňa dôležitejšia skôr vášeň. Nástroj si už človek nájde sám. Aj keď priznám sa, chýba mi to, lebo ja odborné vzdelanie nemám, takže ja sa neustále učím novým veciam po svojom. Musím sa učiť, lebo akonáhle človek príde do štádia, keď si myslí, že všetko vie, tak vtedy to môže podľa mňa zabaliť.
Vedel by si nám popísať, ako vznikajú tvoje diela a približne koľko času ťa stoja?
Je to pomerne monotónna činnosť, keď sa na to pozriete zvonku, ale to, čo sa vo mne odohráva, to je hotová búrka. Je vlastne ťažké to popísať. Kreatívny proces vás vtiahne a spamätáte sa až vtedy, keď ste hladní alebo zvoní telefón.
Akú métu by si chcel vo svojej práci dosiahnuť?
Viem, že človek by mal mať veľké ciele a ďaleké méty, ale u mňa je to skôr o tom, že chcem tvoriť pekné veci, ktoré vyvolajú v ľuďoch pekné emócie. Chcem mať okolo seba partu kreatívnych ľudí, ktorí dajú zo seba von svoj potenciál a spolu sa pokúsime urobiť z nášho sveta o trošku krajšie miesto.
Tvoje práce sa od toho klasického umenia dosť líšia. Ako by si svoj “žáner” definoval?
Ťažko povedať. Ja si myslím, že zas až tak sa nelíšia. Možno posledný rok už ľudia cítia môj rukopis, ale stále to okresávam a stále sa to kryštalizuje. Kým nájde umelec svoj štýl, prejde veľa času. Ja som v štádiu hľadania a chcem, aby to tak ostalo aj naďalej. Je to asi nejaká popartovonovorealistická kolotočárska všehozmeska.
Máš aj nejaké idoly?
Áno, mám ich mnoho - Andy Warhol, Michelangelo, Damien Hirst, Oldrich Kulhanek, Gerhard Richter, Jeffkoons, Karl Lagerfeld... sú ich však doslova desiatky. Som vďačný, že žijem v dnešnej dobe a že som ich mohol toľko spoznať.
S akými reakciami sa stretávaš, keď niekomu ukazuješ svoju tvorbu?
Reakcie sú rôzne, no samozrejme ľudia radšej povedia chválu ako negatívnu reakciu. Ku mne sa dostal väčšinou pozitívny feedback a negatívne reči o mne a mojej tvorbe by ste skôr počuli niekde v bare pri pive.
Maľuješ aj tváre známych osobností. Mal si už niektorej z nich možnosť ukázať samotný výsledok? Ak áno, čo na to povedala.
Naposledy som maľoval Mareka Hamšíka a údajne sa mu to veľmi páčilo.
Prípadne máš aj nejaký sen, ku komu by si chcel tvoju prácu dostať?
Nerozmýšľal som o tom, ale možno by bolo fajn dať do parlamentu obrovský obraz s nápisom: Karma je zdarma, tak nebuď...
Má podľa teba slovenský umelec šancu uživiť sa svojou tvorbou?
Myslím si, že áno a myslím, že do budúcna to bude ešte lepšie. Čím je populácia na vyššej intelektuálnej úrovni,
tak začína investovať aj do iných vecí ako sú kabelky, handry a autá.
Čo robíš, keď práve netvoríš?
Keď netvorím, tak rozmýšľam o tom, čo budem tvoriť zajtra a ako to urobím. Ale nie, to už preháňam:). Keď som úplne grogy, tak si čítam knihu, chodím do kina, prechádzam sa so psom. Teda vlastne stojím a čakám, kým sa pohne. Voľakedy som aj dosť športoval, ale tu je už toľko pekných, namakaných a vyšportovaných ľudí, že som sa na to už...
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Takže. Zajtra mám nejaké stretká s klientmi, potom pôjdem za mojou grafičkou a večer skúsim vymyslieť, ako spravím ďalšiu zákazku. Ostatné nechávam tak. Som toho názoru, že budúcnosť si vytváram dnes a práve preto sa na dnešok sústredím najviac. Ale rozbiehame viac kreatívnych projektov, čiže ak by sa niečo z toho podarilo, nebol by som proti. Ide o nábytok a módu.
Aký je podľa teba cieľ umenia?
Cieľ umenia je možno zasiahnuť diváka, dať mu otázku na zamyslenie, trošku s ním pohnúť, aby niečo robil inak. Niečo, čo bude mať zmysel a prospech pre jeho život alebo pre život ostatných. Možno je zmysel potešiť diváka, možno je zmysel byť tak škaredé, že keď ho divák zhliadne, bude sa tešiť domov z galérie:). Zmysel si nájde každý sám.
Má podľa teba ešte umenie schopnosť ľudí zasiahnuť a priniesť im šťastie, radosť alebo dokonca meniť ich k lepšiemu?
Áno, určite. Keď to neurobia umelci, tak kto iný?
Aký je podľa teba najlepší spôsob porozumieť umeniu?
Najlepší spôsob je podľa mňa to len precítiť. Ak chce niekto ísť do väčšej hĺbky, musí o tom čítať, mať všeobecný prehľad a vidieť súvislosti v kontexte s dobou, v ktorej umelec žil. V dnešnej dobe umeniu rozumejú viac kritici umenia ako samotní umelci. Netreba sa trápiť s tým, že niečomu nerozumieme. Možno by sme sa čudovali, keby nám Picasso vysvetľoval čo namaľoval - bolo by to zrejme stručnejšie ako popis v galérii.
Dnes sa umelci často snažia šokovať. Snažíš sa o to aj ty?
Nesnažím sa šokovať, lebo keď chcete šokovať len preto, aby ste šokovali, tak to je póza. A prečo vlastne? Ja som šokovaný každý deň a verte mi, niekedy na to nemám ani chuť. Nechodím ani na horory do kina, aby som nemusel byť šokovaný. Ja chcem, aby keď ľudia uvidia môj obraz, nemuseli veľmi rozmýšľať a aby sa upokojili, usmiali a šli dajme tomu domov s úsmevom variť praženicu.
Mal si niekedy ako umelec krízu, v ktorej si spochybňoval napríklad sám seba?
Ja mam krízu každý druhý deň. Alebo každú druhú hodinu. Áno, samozrejme, hovorím si, je to gýč - nie je to gýč - prehnal som to - neprehnal som to. Je to uťahané - nie je? Stále človek váha a prílišná sebaistota nie vždy praje kreativite.
Ďakujem za rozhovor. Na záver ešte priestor pre teba na pár slov našim čitateľom.
Ja ďakujem za rozhovor vám. Držím vám palce, nech motivujete ľudí tým správnym smerom a čitateľom chcem zaželať pekný deň. A neberte sa tak vážne. Každý sem tam uspeje a spadne, o nič až tak nejde. Hlavne sa nesprávajte k sebe zle. Je to primitívne, buďte k sebe dobrí:).
Jozefovi ešte raz ďakujeme za to, že si na nás našiel čas a vám všetkým samozrejme ďakujeme za pozornosť. Ak si myslíte, že poznáte vo vašom okolí umelca, ktorý má čo povedať (a ukázať), určite neváhajte ozvať sa nám na [email protected] a spoločne niečo vymyslíme. To je pre dnešok všetko, dovidenia!
