Dnes už sa Sam Thompson vzchopil a je z neho úspešný DJ.
Sam Thompson má dnes 22 rokov, no život už má podľa jeho vlastných slov dávno zničený. Dvaja cudzinci ho ako mladého znásilnili v hotelovej izbe. Sam tvrdí, že podobné udalosti sú v dnešnom svete čoraz bežnejšie. On seriózne uvažoval nad samovraždou a nejaký čas nevedel, čo so sebou, a tak sa o nepríjemnej skúsenosti rozhodol prehovoriť na internete a dúfa, že jeho smutný príbeh inšpiruje aj ďalších, aby len tak nezahadzovali príležitosť, ktorú získali narodením sa na tento svet.
Sam bol s kamarátom vonku v meste. V Manchestri bol úplne nový a prisťahoval sa sem s priateľkou. S kamarátom pobehali cez noc niekoľko barov i klubov a nakoniec sa v meste rozdelili. Sam nemal telefón a z ulice naňho zakričalo niekoľko mužov, ktorí ho pozývali na pivo. Súhlasil. Upozorňuje však, že preňho nešlo o nič podozrivé a väčšinu jeho kamarátov spoznal vďaka podobným momentom. Jednoducho sa stretli. Nakoniec šiel s nimi a po chvíli sa ocitol v hotelovej izbe.
Mal niekoľko drinkov a po čase takmer všetci odišli a v izbe ostal len Sam a dvaja muži. Tí sa po čase rozhodli, že ho znásilnia. Sam sa v opojení dokázal len veľmi chabo brániť a voči dvojici mužov nemal žiadnu šancu. Ďalej si Sam takmer na nič nespomína a tvrdí, že jeho spomienky sú veľmi roztrieštené. Ráno sa zobudil v neznámej izbe a netušil, čo sa stalo. Takmer na žiadne momenty z uplynulého večera si nepamätal. Vymotal sa z hotela, vyšiel na parkovisko a tam si uvedomil, čo sa stalo. Okamžite sa rozhodol, že nechce žiť so spomienkou, v ktorej bol znásilnený a uvažoval o tom, že spácha samovraždu skokom z mosta, po ktorom práve prechádzal. Spomenul si však na zdevastované výrazy, ktoré by nadobudli tváre jeho rodinných príslušníkov, ak by naozaj zomrel a rozhodol sa žiť ďalej. Aspoň ďalších pár minút.
Prišiel domov a v dome našiel svojho najlepšieho kamaráta i priateľku. Rozplakal sa a povedal im, čo sa stalo. Odporúčali, aby neodkladne zašiel na políciu. Sam odmietal a jediné, po čom túžil, bola horúca sprcha, aby zo seba dostal smrad tých ľudí. Nakoniec však zašiel na forenzné oddelenie a tvrdí, že jediné, čo mu zachránilo život, bol prístup policajtov. Zaujali mimoriadne ústretový a chápavý prístup, pátranie po páchateľoch však na Samov podnet zastavili.
Vtedy však upadol do depresie, z ktorej sa nedokázal vyhrabať vyše mesiaca. Vôbec nevychádzal z domu. Celú tú dobu sa cítil ako vyhorený a späť do nálady ho dostali až terapie občianskeho združenia, ktoré podporuje znásilnených ľudí. Dnes Sam pracuje ako úspešný DJ a vo voľnom čase sa snaží práve pomáhať obetiam znásilnenia. Podľa odhadov sa až 78 000 Britov stalo súčasťou znásilnenia (či už ako obeť alebo páchateľ), čo je mimoriadne alarmujúca štatistika, voči ktorej sa Sam snaží bojovať.
