25. ročník Art Film Festu vniesol do hlavného mesta východu atmosféru, ktorá príjemne odštartovala letnú sezónu. A my sme boli pri tom.
V júni sme sa s Refresherom vybrali do Košíc, kde prebiehal 25. ročník Art Film Festu, najväčšieho filmového festivalu na Slovensku. Dve baby, plné očakávania, sme sa vybrali na bratislavskú hlavnú stanicu s kuframi zabalenými na týždeň a s lístkami na vlak smerujúcim do hlavného mesta východu. Aké boli naše dojmy z celého týždňa a či sa oplatí budúci rok navštíviť tento festival si môžeš prečítať v nasledujúcich riadkoch.
Kinovozeň
Je nad slnko jasnejšie, že cesta z Bratislavy do Košíc, či už idete autom, autobusom alebo vlakom, nie je jedna z vecí, na ktoré sa úprimne tešíte. Útrapné, niekoľko hodinové cestovanie v spotených vlakoch bolo asi najväčším strašiakom cesty na slovenský východ. Mali sme síce informáciu, že k vlaku je pripojený vagón s pohodlnými tulivakmi a premietacím plátnom, čo by nám tento päťhodinový presun mohlo relatívne spríjemniť, ale nejak som si to nevedala predstaviť. Na naše úprimné prekvapenie nás hneď z posledného vagónu vítali dve príjemné slečny, tématicky oblečené v tričkách s logom Art Film Festu a ochotne nás zaviedli dnu, do kinovozňa.
Vonku bolo asi 30 stupňov, tak vám môžem povedať, že klimatizáciou v tomto vagóne si ma okamžite získali. Našli sme si svoje dva tulivaky a už nás obskakovali sympatické sprievodkyňe s popcornom a nápojom. Veď sme predsa v kine, tvrdili. Keď vlak vyštartoval, okná sa zastreli a vozeň sa razom zmenil na serióznu kinosálu. Stačili dva dlhšie filmy, ľahké občerstvenie a ani sme sa nenazdali a už sa s nami baby lúčili na košickej hlavnej stanici s tipmi na dobrú východniarsku párty a s programom na nasledujúce dni festivalu. Bodaj by takýto vlak jazdil po celý rok a všade po Slovensku.
Centrum plné podnikov a reštaurácií
Už od príchodu na hlavnú stanicu, ktorá sa od tej bratislavskej líši asi tak, ako štvorhviezdičkový hotel od toho najlacnejšieho motela, sme boli príjemne naladené. Vzali sme si taxík, ktorý stojí 3 Eurá po celých Košiciach a ten nás priviezol do butikového hotela vzdialeného päť minút chôdze na Hlavnú ulicu. Neviem, či to bolo našim šarmom alebo dobrou náladou, no všetci nám prišli hneď od začiatku veľmi milí a ochotní. Nevídané. Obdržali sme akreditáciu na Art Film Fest, čo znamená, že si môžeš podľa programu rezervovať filmy, ktoré chceš vidieť a so zľavou sa ísť najesť do reštaurácií a podnikov, ktoré s festivalom spolupracujú.
Centrum sa môže pochváliť škálou rôznorodých bistier, reštaurácií či kaviarní. Večer si spravíš program na nasledujúci deň. Väčší filmový nadšenci sa môžu počas dňa presúvať medzi siedmymi kinosálami rozmiestnenými po centre Košíc a tí, ktorým si stačí pozrieť jeden film denne si môžu posedieť napríklad v príjemnej Carpano kaviarni, kde okrem iného trávili čas aj známi herci. Dostali sme skvelý tip na obed, ktorý by podľa nás mal každý návštevník Košíc ísť navštíviť. Chutné a pritom zdravé jedlá, zaujímavé krémové polievky, lahodné raw dezerty či kvalitná káva nás očarili v Dobrom Bistre. Názov sa vôbec nevymyká konceptu. Top bol, že jedlá v dennom menu niesli názvy známych filmov. Napríklad Což takhle dát si spenát alebo krevety z Forresta Gumpa. Okrem iného je samozrejme centrum Košíc krásne a keď stúpne teplota nad 30 stupňov, prechádzka po hlavnom korze medzi kaviarničkami a terasami obklopenými kvetináčmi nápadne pripomína prímorské mestečko. Už len to more, no. Zemepisnú šírku si moc nevyberieš.
Nočný život
Čo by to bolo za cestu na východ, kedy sme nezažili pravú východniarsku zábavu? Podarilo sa nám to v tretí večer. Čistou náhodou, keď sme sedeli na bare v spomínanej Tabáčke a stalkovali známych hercov, objavil sa za nami pohľadný urastený mladík, ktorý už mal asi aj čo to "nakúpené". Keďže sme, ako sa hovorí, baby do partie, nič sme nenechali na náhodu. Schmatli sme ho a nakázali doniesť aj kamarátov. Veď snáď tam nebol sám. A veru nebol. Za pár minút sa okolo nás vynorila partia nebezpečne veselých chalanov, ktorí rozhodne nevyzerali, že sú v Košiciach prvýkrát.
Z Tabáčky sme sa presunuli hlbšie do centra mesta, priamo do vychýreného Košického podniku Jazz Club Café, v ktorom sme už na ceste ku vchodu badali zjavnú plnku. Tri podniky pod jednou strechou, kaviareň, reštaurácia a v neposlednom rade diskotéka, sú už dlhé roky orientačným bodom na mape Košíc. Bar sa prehýbal pod objednanými poldecákmi. Jedna rada z východu: Tunajším nikdy nehovorte, že niečomu neveríte. Otočí sa to potom proti vám a môžete to ľahko oľutovať. Čiže vety typu, neverím, že toto všetko vypijete, určite nepoužívajte. Silné ego košických chlapcov vám razom ukáže opak. Takže, ak natrafíte na ochotnú partiu ľudí, ktorá vám ukáže, kde sa dá v Košiciach zabaviť, garantujem vám, že bolehlavu sa ráno nevyhnete. Ale stálo to za to.
Ľudia
Ako som už spomínala, ochota ľudí nás tu veľmi milo prekvapila. Od sympatických sprievodkýň v kinovozni cez recepčného v hoteli, tety z Art Film Festu, ktoré nám zadovážili na presun vlastných šoférov festivalu, policajtov, ktorí nás z neznámeho dôvodu odprevádzali z Tabáčky a to sme nenarúšali ani nočný kľud, chorvátskeho kebabára na hlavnej až po, ako sme ich samy nazvali, našich osobných zabávačov. Chalani sa nás ujali aj po zvyšok týždňa a zobrali to naozaj zodpovedne. Na druhý deň nám ukázali plážový podnik pri Auparku, kde si môžeš v horúce dni posedieť v tulivakoch na piesku a osviežiť sa aj v bazéne. Odtiaľ na vychýrené najlepšie espresso v Košiciach a keď sme pišťali, že sme hladné, pohotovo reagovali.
Vzali nás najesť na salaš, na slovenskú klasiku halušky a pirohy. Odtiaľ, asi aby nám lepšie vytrávilo, sme išli na okružnú výpravu Luníkom 9. Áno, mysleli sme si, že to bude sranda, ale keď sme sa autom dostali do epicentra a kolesá sa nachvíľu zastavili, nakoľko nám cez cestu preletelo asi trojročné dieťa, trochu sme na zadných sedadlách zbledli. Aby nás domáci nerozobrali na súčiastky, pálili sme odtiaľ ako strela. Ďalšej zastávky tohto výletu som sa začala trocha obávať, ale hovorím si, že nič horšie asi nenastane. Našťastie ani nenastalo. Vybrali sme sa na vyhliadku do lesa nad Košice, odkiaľ sme videli celé mesto. Krásne počasie tento celý deň len spríjemnili.
Festival
Od prvého dňa, až po skoré sobotné ráno, kedy sme sa zobudili mierne s opicou a skoro nestihli vlak, sme si to náramne užili. Festival priniesol do mesta príjemnú atmosféru, ktorá naštartovala letnú sezónu. Organizátori festu si dali naozaj záležať a od samotnej cesty z Bratislavy sa o návštevníkov príkladne starali. V centre bolo niekoľko stanovíšť, kinosál a podnikov, v ktorých si si počas dňa mohol spokojne chillovať. Na výber si mal z niekoľkých sprievodných programov od módnej prehliadky až po samotné odovzdávanie cien. Na červenom koberci sa vystriedalo nespočetne veľa umelcov či už slovenských ale aj zahraničných, ktorých si mal tú možnosť stretnúť na živo alebo ich vidieť na filmových plátnach. Tvárou celého festivalu a samotným prezidentom bola legenda slovenskej hereckej scény pán Milan Lasica. Mali sme to šťastie odchytiť ho spolu s manželkou na námestí a užiť si jeho šarm a povestný humor. Takže, ak chceš od nás tip, kam vycestovať za kultúrou, vychutnať si atmosféru mesta, stretnúť príjemných ľudí a zažiť neviazanú zábavu, Art Film Fest by si mal mať jednoznačne zaznačený vo svojom dovolenkovom kalendári.
Viac informácii o tom, ako prebiehal Art Film Feste 2017 si môžeš pozrieť na ich webe.
