Zasiahnuté mestské časti varujú svojich obyvateľov, aby sa vyhýbali akémukoľvek kontaktu s vodou zo studní.
Už veľmi veľa rokov sa v našom hlavnom meste v tichosti hovorí o viac než zlej situácií týkajúcej sa znečisťovania životného prostredia niektorých častí. Nikdy však obyvatelia Bratislavy nemali rukolapné dôkazy a prakticky vždy to bolo len o tom, čo by tam mohlo a nemuselo byť. Len málokto by však pochyboval, že podzemná skládka vo Vrakúni nie je nebezpečná, keďže sa v nej nachádza chemický odpad z bývalého závodu Dimitrovka. Samozrejme sa však čakalo na oficiálne správy z Ministerstva životného prostredia, ktoré sa po veľmi dlhej dobe konečne dostalo k výsledkom. Žiaľ až zarážajúcim.
V prieskume sa totiž zistilo, že odpad z výroby chemikálií je skutočne toxický a nebezpečné látky sa do dnešného dňa šíria do okolitých podzemných vôd a sú potenciálnou hrozbou nielen pre životné prostredie, ale dokonca aj pre životy obyvateľov postihnutých mestských častí. Ide o najväčšiu toxickú skládku na Slovensku, ktorá ovplyvňuje značný kus územia Bratislavy vrátane Vrakune, Podunajských Biskupíc a Ružinova. Ide o jedovaté látky ako benzén, arzén, toluén, etylbenzén či xylény, pričom všetky majú vplyv na nervovú sústavu a časom by mohli spôsobovať obrovské zdravotné problémy. Ministerstvo aj samotné mestské časti vydávajú oficiálne varovania, aby sa obyvatelia vyhýbali akémukoľvek styku s vodou zo studní a jedným dychom dodávajú, že sa kontaminácia môže šíriť aj ďalej.
Hovorí sa aj o kontakte toxickej podzemnej vody so zeminou, z čoho vyplývajú ďalšie nebezpečenstvá týkajúce sa konzumácie domácej zeleniny a podobne. Našťastie, voda z vodární je vraj mimo nebezpečenstva, čo je veľmi dôležité. Ak však kompetentné osoby nezačnú v dohľadnej dobe konať, môže to mať katastrofické následky aj pre ďalšie okolité časti mesta. Dnes sa predpokladá, že sa jedovaté látky šíria v rádiuse desiatich kilometrov.
Denník N informoval, že odborníci už údajne prišli aj s možným riešením, ktorým by malo byť uzavretie tejto skládky do špeciálnej kapsuly, čo si síce zatiaľ nevieme predstaviť v praxi, no ako nápad to znie minimálne moderne. Aj keď skôr ako dočasné riešenie. Obvod tejto kapsuly by mal byť približne 2 kilometre a hĺbka až 22 metrov. Čo sa týka nákladov, tie sa vyšplhajú aj až 30 miliónov eur. Nájdu sa však aj odporcovia tohto nápadu, ktorí tvrdia, že toto nie je riešenie.
