Ak si o nich doteraz nevedel, potom si prichádzal o veľa.
Mnohé svetoznáme pamiatky v sebe ukrývajú detaily a tajomstvá, o ktorých by sa bežný turista ani len nemusel dozvedieť. Ak si o nich doteraz nevedel, potom si prichádzal o množstvo zaujímavých informácií a vďaka novej perspektíve sa môžeš na svetoznáme miesta pozrieť opäť s trochu rozhľadenejším pohľadom.
Eiffelova veža
Na samotnom vrchole Eiffelovej veže sa nachádza špeciálny apartmán, ktorý sám pre seba navrhol jej dizajnér Gustave Eiffel. V minulosti ho aj pravidelne používal a dokonca doň pozýval aj hromadu hostí, aby si s ním mohli užiť fenomenálny výhľad na celý Paríž a ešte sa aj pozhovárať o tom, čo momentálne trápilo nielen ich, ale aj celú spoločnosť. V apartmáne by si našiel všetko potrebné na život, ako napríklad kuchyňu, kúpeľňu, dve spálne, obývačku a dnes môžeš dovnútra nazrieť vďaka tomu, že apartmán postupne premenili na múzeum. A nechýbajú v ňom ani voskové figuríny Eiffela a Thomasa Edisona, ktorý tam s dizajnérom strávil niekoľko podnetných chvíľ.
Socha slobody
Určite si už na hodinách dejepisu počul, že americká Socha slobody bola darom od Francúzska. Jedna z najikonickejších pamiatok v americkom New Yorku mala od Francúzov, ktorí si sami prešli vlastnou revolúciou, Američanom pripomínať ich boj za nezávislosť, slobodu a demokraciu. Okrem toho mala socha symbolizovať aj fakt, že Američania chceli zbaviť svoju krajinu inštitútu otroctva a oslobodiť tak tisíce ľudí, ktorí museli nedobrovoľne slúžiť svojim vlastníkom. Aby na to Socha slobody upozornila, pri jej nohách leží nenápadná pretrhnutá reťaz a aj keď o nej množstvo turistov ani len netuší, v skutočnosti je to krásny detail symbolizujúci to, za čo bolo treba bojovať pred zopár stovkami rokov.
Mona Lisa
Návšteva francúzskeho mesta Paríž by nebola stopercentná, keby turisti nezavítali aj do jedného z najznámejších múzeí na svete, a teda Louvre. Visí v ňom okrem ďalších známych umeleckých diel aj samotná Mona Lisa od legendárneho Leonarda da Vinciho, ale tušil si, že na svete existuje ešte ďalšia verzia ikonického obrazu? Mnohí ľudia veria, že da Vinci v skutočnosti namaľoval Monu Lisu aspoň z dvoch perspektív, a tak druhý, takmer rovnaký, obraz mohla byť zrejme prvotná verzia diela, ktorá sa mu ale nemusela páčiť, a tak Monu Lisu namaľoval ešte raz, z čoho vznikol finálny produkt. Ďalšie teórie však hovoria o tom, že nemuselo ísť o verziu namaľovanú da Vincim, ale pokus o napodobeninu zo strany jedného či viacerých iných umelcov.
Americký Mount Rushmore
Mount Rushmore predstavuje pre hrdých Američanov jedno z najpozoruhodnejších miest v krajine, keďže na skalnom brale tam zostávajú vytesané tváre ikonických amerických prezidentov. Architekt pamiatky Gutzon Borglum veril, že je potrebné uchovať dôležité informácie o americkej histórii aj priamo v skalnom brale, a tak za hlavou Abrahama Lincolna nechal vykopať menšiu jaskyňu. Mala slúžiť ako Hall of Chronicles, kde by budúce generácie mohli nájsť dokumenty a presné správy o tom, ako sa Spojené štáty americké vyvíjali, lenže Borglum zomrel a jeho plán dlho zostal visieť vo vzduchu. Napokon sa ho podarilo splniť až v roku 1998, keď jaskyňu zaplnili dôležité dokumenty a stala sa z nej zapečatená časová kapsula.
Matterhorn v Disneylande
Jeden z najkrajších vrcholov Álp je nepochybne Matterhorn, ale jeho zmenšenú verziu by si mohol nájsť aj v Disneylande. Samozrejme, Matterhorn v tomto zábavnom parku nie je žiadna masa horniny, ale nachádza sa na ňom okrem iného húsenková dráha. Na druhej strane, tesne pod jeho vrcholom by si mohol nájsť tajnú miestnosť, o ktorej žiadny bežný návštevník parku zrejme ani netuší. Nachádza sa v nej basketbalový kôš a dostatok miesta pre niekoľko ľudí, pričom miestnosť využívali a využívajú najmä horolezci, ktorí chceli zdolať aj umelý Matterhorn, alebo zamestnanci Disneylandu, keď vonku zúrilo zlé počasie a Matterhorn nemohol byť v plnej prevádzke.
Veľká sfinga v Egypte
Veľká sfinga bola vybudovaná ešte pred tisíckami rokov, keď bola situácia na našej planéte diametrálne odlišná, ale aj napriek tomu veľká časť z nej zostáva v relatívnej dobrej kondícii. Skutočnosť je však taká, že pôvodný výzor sfingy sa od toho aktuálneho o dosť líšil. Veľká časť z nej bola pokrytá dekoratívnou maľbou a aj keď to na nej dnes neuvidíš, za jej uchom zostávajú posledné kúsky z tohto náteru. Sfinga mala aj výrazný nos či ceremoniálnu bradu, avšak tie postupom rokov prirodzene či ľudskou činnosťou začali opadávať. Niektoré súčasti pôvodnej sfingy by si dnes mohol nájsť v britských či egyptských múzeách a zaujímavá je nepochybne aj teória o tom, že sfinga mohla mať pôvodne hlavu leva, čo by vysvetľovalo proporčný nesúlad celej stavby.
Šikmá veža v Pise
Talianske mesto Pisa sa vo svete stalo známym najmä vďaka svojej šikmej veži, ale je celkom zaujímavé, že o tejto svetoznámej pamiatke až tak veľa informácií nemáme. Najmä jej história je celkom zahalená tajomstvami, pretože odborníci ani dnes nevedia so stopercentnou istotou povedať, kto celú vežu v skutočnosti navrhol. Stavba veže pritom trvala takmer 200 rokov, takže sa pri nej muselo vystriedať viacero architektov aj návrhárov, a tak je jej návrh najčastejšie prisudzovaný Diotisalviovi, ktorý sa koniec koncov postaral aj o dizajn baptistéria stojaceho hned vedľa veže. V minulosti však historici spájali vežu a vytvorenie jej stavebných plánov najmä s Bonannom Pizanom.
Rembrandtova Danaë
Rembrandt začal pracovať na svojom obraze Danaë krátko po tom, čo sa zosobášil so Saskiou van Uylenburgh, avšak odborníci dlho rozmýšľali nad tým, prečo tento konkrétny obraz až tak veľmi jeho manželku nepripomína. Zaujímalo ich to najmä kvôli tomu, že Rembrandt v mnohých svojich dielach zobrazoval svoju manželku s takmer dokonalou presnosťou, avšak aj keď Danaë vznikla len 2 roky po ich sobáši, štýl maľby bol o dosť rozdielny. Až detailná analýza obrazu odhalila, že Rembradnt zrejme svoje dielo premaľoval po tom, čo jeho manželka zomrela a on sa zamiloval do Geertje Dircx, a tak chcel zo svojho obrazu spraviť dokonalú kombináciu oboch týchto žien.
Londýnsky Big Ben
Ak sa vyberieš do Londýna, bolo by nepochopiteľné, keby si vynechal oblasť pri britskom parlamente a samozrejme aj Big Ben. Množstvo turistov však dodnes nevie, že Big Ben v skutočnosti nie je názov celej veže, ale iba zvonu, ktorý sa ukrýva v jej vrchole. Až do roku 2012 sa samotná veža volala The Bell Tower of the Palace of Westminster, avšak napokon ju premenovali len na The Elizabeth Tower na počesť kráľovnej. Zaujímavosťou je aj fakt, že dodnes nikto nevie s určitosťou povedať, prečo vlastne zvon dostal meno Big Ben. Existuje niekoľko teórií, ktoré by mohli dávať zmysel, a jedna z nich hovorí o tom, že Ben bolo meno chlapíka pracujúceho na výrobe zvonu. Druhá zase tvrdí, že zvon dostal svoje pomenovanie po boxerovi Benjaminovi Countovi.
Most Golden Gate
V zátoke pri americkom meste San Francisco sa pýši ikonický most Golden Gate Bridge, ale iba málo turistov si uvedomuje, aké zložité boli vyjednávanie architektov a ľudí podporujúcich výstavbu mosta s americkým vojenským námorníctvom. Námorníci sa obávali toho, že most zamedzí a skomplikuje lodnú dopravu v oblasti, ale napokon súhlasili pod podmienkou, že most bude pomaľovaný čiernymi a žltými pruhmi, aby ho bolo dobre vidieť aj v hmle a zlých poveternostných podmienkach. Architekt Irving Morrow námorníkov našťastie presvedčil, že tmavá oranžová farba sa na tieto účely hodí ešte viac.
Výkrik od Edvarda Muncha
Svetoznámy obraz Edvarda Muncha The Scream alebo Výkrik obsahuje niekoľko rôznych detailov, o ktorých by človek nemusel vedieť, ale keď sa ich napokon dozvie, celé dielo vyzerá ešte oveľa prepracovanejšie. Munchov obraz sa pôvodne mal volať The Scream of Nature, pretože umelec vo svojom denníku opísal, ako sa nebo odrazu zafarbilo do červenej farby. Odborníci potom otestoval svoju teóriu a prišli na to, že Muncha mohla prekvapiť erupcia sopky Krakatoa v roku 1883, ktorá do atmosféry vychrlila množstvo sopečného prachu spôsobujúceho nezvyčajné sfarbenie oblohy ešte niekoľko mesiacov po výbuchu.
