Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Pozri si naše tipy na darčeky, ktoré by sme si kúpili aj my 🤩
15. mája 2017 o 13:07
Čas čítania 0:00
johnnybravo

Roky dobrovoľne jedli jedy či chemikálie, aby sme my dnes zbytočne nezomierali. Nebojácni chlapíci vedeli, že bez testovania na ľuďoch to nepôjde

ZAUJÍMAVOSTI
Uložiť Uložené

Potraviny boli začiatkom 20. storočia oveľa nebezpečnejšie.

V dnešnej dobe si človek v priebehu niekoľkých sekúnd môže detailne prezrieť etiketu prakticky akéhokoľvek produktu v regáloch našich obchodov a ubezpečiť sa, že náhodou neobsahuje žiadnu nebezpečnú látku či konzervant. Za posledné desaťročia sme sa naučili jesť v mnohých ohľadoch zdravšie a dávať si väčší pozor na to, čo vkladáme do úst, pričom dôležitú úlohu v tom zohrali aj moderné technológie, ale zároveň si musíme uvedomiť, že také jednoduché to ani zďaleka nebolo v minulosti. Na začiatku 20. storočia neexistovali žiadne presné zákony v krajinách po celom svete, ktoré by upravovali ingrediencie, ktoré spoločnosti môžu a nemôžu využívať pri výrobe tých najbežnejších potravín, a tak sa do bežných produktov dostávali chemikálie spôsobujúce po dlhodobom užívaní pokojne aj smrť.

Roky dobrovoľne jedli jedy či chemikálie, aby sme my dnes zbytočne nezomierali. Nebojácni chlapíci vedeli, že bez testovania na ľuďoch to nepôjde
Zdroj: FDA/Public Domain

Do chleba výrobcovia ako konzervant pridávali obyčajnú kriedu a v pive by si mohol nájsť toxický jed strychnín, čo síce nemuselo mať výrazný efekt po jednej konzumácii konkrétnej potraviny, ale ak človek jedol celý súbor potravín plných neotestovaných a neregulovaných konzervantov a aditív, začali sa objavovať prvé príznaky a zdravotné problémy. V tom čase si šéf chemikov v americkej organizácii Bureau of Chemistry Harvey Wiley uvedomil, že by možno úrady mali postupne zisťovať účinky jednotlivých látok na ľudské telo a vďaka tomu povoliť či zabrániť ich používaniu, aby bežné obyvateľstvo zbytočne nezostávalo choré a nezomieralo. Výrobcovia si pri transformácii z poľnohospodárskej spoločnosti na modernú, industriálnu a urbanistickú uvedomili, že ich ešte spočiatku nemá kto kontrolovať, a tak svoje produkty v záujme čo najnižších nákladov a najvyšších ziskov obohacovali čímkoľvek, čo sa im práve hodilo a čo im prišlo pod ruku. Wiley sa preto rozhodol zabojovať za obyvateľstvo a chcel začať rozsiahly výskum zameraný najmä na ingredience v rôznych potravinách, na čo nakoniec použil odvážnych dobrovoľníkov, ktorí sa onedlho stali známi ako Poison Squad. Samozrejme, v dnešných podmienkach by žiadne testovanie jedov a nebezpečných aditív na ľuďoch, ani keby boli dobrovoľníci, nebolo možné, lenže vtedy Wiley rýchlo pochopil, ako získať potrebných mužov. Časť z 12-členného tímu našiel v radoch svojich kolegov a ďalšiu časť zase na vysokej škole, pretože im sľúbil jedlo aj ubytovanie úplne zadarmo, avšak najsmutnejšie na celom experimente bolo to, že dodnes nikto presne nepozná mená samotných členov tímu.

Úlohy legendárneho tímu Poison Squad boli celkom jednoduché. Každý večer sa obliekli do svojich najlepších oblekov, upravili si motýliky a kravaty a potom si posadali za stôl, aby im Wiley so svojimi pomocníkmi naservíroval jedlo obsahujúce nebezpečné látky. Medzi najrozšírenejšie patril napríklad borax, ktorý sa pridáva do pracích práškov, fenol, kyanovodík, ale aj formaldehyd. Možno to vyzerá ako zoznam nebezpečných jedov, s ktorými by sa človek nemal dostávať do styku, ale situácia v potravinárskom priemysle bola na začiatku 20. storočia taká otrasná, že sa tieto látky jednoducho nachádzali v bežných výrobkoch. Samotný experiment začal tak, že Wiley získal grant vo výške 5-tisíc dolárov, vďaka čomu si najal kuchára a nakúpil jedlo, pričom dávkovanie jednotlivých chemikálií zdvíhal každým dňom, aby boli výsledky detailnejšie a presnejšie. Pred konzumáciou pokrmu boli členovia tímu skontrolovaní, výskumníkov zaujímala ich váha, teplota, pulz či stolica s močom a následne Wiley sledoval to, ako chemikálie zapôsobia na ich telá a aké konkrétne príznaky sa objavia. Bolo to síce hrozivé a potenciálne smrteľné, ale v tom čase neexistoval efektívnejší spôsob, ako odfiltrovať nebezpečné látky z trhu.

Roky dobrovoľne jedli jedy či chemikálie, aby sme my dnes zbytočne nezomierali. Nebojácni chlapíci vedeli, že bez testovania na ľuďoch to nepôjde
Zdroj: FDA/Public Domain

Médiá sa o odvážnych mužov v experimente začali zaujímať krátko po jeho vzniku, takže z jeho členov sa onedlho stali národní hrdinovia, ale to im v skutočnom živote nebolo nič platné, pretože dávkovanie chemikálií sa neustále zvyšovalo a muži na sebe pozorovali výrazné zmeny a komplikácie. Ženy boli z experimentu už od začiatku vylúčené, ale to neznamenalo, že práve ženy nespustili masívnu kampaň zameranú na to, aby sa široká verejnosť konečne pustila do boja proti nebezpečným látkam v chutnom jedle. Jednou z najvýraznejších postáv v tomto boji sa po boku Wileyho stala aj Alice Lakey z organizácie General Federation of Women’s Clubs a aj vďaka jej snahe federálna vláda nakoniec súhlasila s vytvorením špeciálnej komisie, ktorá sa mala zaoberať tvorbou legislatívy potrebnej na to, aby mohli Spojené štáty americké zakázať nebezpečné látky z výroby jedla a výrobcov porušujúcich tieto pravidlá aj patrične potrestať. Napriek mnohým prekážkam vstúpil v roku 1906 do platnosti zákon s názvom Pure Food and Drug act, na základe ktorého neskôr vznikla aj dnešná organizácia Správa potravín a liečiv (FDA) kontrolujúca to, čo potraviny obsahujú, čo by obsahovať mali a čo zase nemali.

A ako dopadol ikonický Poison Squad? Už v roku 1903 sa skupina dostala do prvotného štrajku, keď muži odmietali jesť borax aj naďalej, ale po menšej prestávke a nábore nových testovacích objektov nebezpečný projekt pokračoval až do roku 1907, kedy bol nadobro rozpustený aj s mimoriadne dôležitými zisteniami, ktoré za ten čas priniesol. Nebyť teda 12 odvážnych mužov ochotných riskovať vlastné životy za zdravšiu budúcnosť svojej krajiny, ktovie o koľko vyššie by boli vtedajšie obete nezodpovedných výrobcov potravín a ako by naša potravinárska produkcia vyzerala dnes.

Roky dobrovoľne jedli jedy či chemikálie, aby sme my dnes zbytočne nezomierali. Nebojácni chlapíci vedeli, že bez testovania na ľuďoch to nepôjde
Zdroj: FDA/Public Domain
Domov
Zdieľať
Diskusia