Žiadne letenky, ale poriadne dobrodružstvo naprieč Áziou a Európou.
Ľudia zvyknú hovoriť, že žiadny dobrý príbeh sa nezačal tým, keď sa popíjala voda. Je pravdou, že alkohol môže aj z obyčajnej noci spraviť nezabudnuteľný sled udalostí a dlho by si o tom nemusel rozprávať ani Austrálčanovi menom Ty Dalitz. Aj jeho príbeh, ktorý sa konečne pred zopár týždňami skončil, začal v jednu noc, keď sa pred svojimi kamarátmi rozhovoril o pláne dostať sa z Austrálie až do Spojeného kráľovstva bez toho, aby použil lietadlo. Nestálo za tým znechutenie z vysokých cien leteniek, ale skôr túžba cestovať na voľnej nohe a nebyť pripútaný k jedinému miestu. Ty sa pred svojou cestou niekoľko rokov živil ako farmár, ale pred viac než dvomi rokmi konečne nabral dostatok odvahy na to, aby si svoj sen splnil. Odvážne reči, ktoré začali ako hecovanie a stávka po pár pohárikoch alkoholu začali naberať reálne kontúry v lete roku 2014, keď sa Ty podporovaný rodinou a priateľmi vydal na cestu.
Nikdy predtým si svoju cestu detailne nenaplánoval, a tak sa pred ním odrazu otvoril celučičký svet a bolo len na ňom, aby si vybral spôsob cestovania, aký mu bude najviac vyhovovať. Povolené boli všetky dopravné prostriedky, takže Ty zobral takmer 30-tisíc našetrených eur a pustil sa do práce. Ešte nikdy sa neplavil na lodi, čo mu pri ceste z Austrálie do Indonézie spôsobovalo menšie problémy. Na lodi smerujúcej na indonézsky ostrov Bali odrazu prestal fungovať generátor a v ňom sa začala stupňovať panika, pretože nechcel zomrieť uprostred mora len chvíľu po tom, čo konečne vyrazil z Austrálie. Indonézske dobrodružstvo skončilo tak, že Ty aj jeho loď získali palivo na pokračovanie v ceste od obyvateľov na maličkom ostrove a on už vtedy vedel, že lodí má už plné zuby. Keďže chcel vždy navštíviť Čínu, prešiel aj cez ňu, vychutnával si miestnu kultúru a najmä kuchyňu, aby si potom rozmyslel, ako bude pokračovať ďalej. Voľba nakoniec padla na cestu vlakom z Číny cez Rusko, čo nebolo až také náročné, lenže ťažké časy ho čakali v Bielorusku. Kvôli nedorozumeniu nemal v poriadku víza, čo sa Bielorusom veľmi nepáčilo, ale zachránil ho miestny obyvateľ, u ktorého mal bývať a z maléru ho dostal len s neveľkou pokutou.
Ďalšia fáza cesty po vstupe do Európskej únie mala pôvodne prebiehať o čosi rýchlejšie, no Ty si povedal, že si ju chce užiť naplno, a preto strávil približne rok cestovaním krížom krážom zo severu na juh a naopak, kde sa spoznal s mnohými pohostinnými Európanmi a zažil aj niekoľko hororových momentov. V jednej časti Moldavska musel uplatiť colníkov, aby ho pustili z vypočúvacej miestnosti ďalej do sveta, v Bulharsku si potom počas noci stopol na mol opitého šoféra a takmer sa zabil priamo v aute. Našťastie sa mu z neho podarilo vyviaznuť bez ujmy na zdraví, ale také jednoduché to nebolo, keď sa v Taliansku prechádzal cez vlakový tunel, ktorý mal byť podľa jeho domnienok nepoužívaný, lenže odrazu sa z jednej strany prirútil vlak a Ty sa mu vyhol na poslednú chvíľu. Práve rok strávený zažívaním bláznivých zážitkov v Európe spôsobil, že jeho rozpočet sa pomaličky, ale isto scvrkával a z približne 800 eur na mesiac odrazu nezostávalo takmer nič. Ani to koniec koncov nevadilo, pretože autobusy a vlaky Ty vymenil za stopovanie a často prespával v stanoch a na rôznych pofidérnych miestach, aby ušetril a nemusel míňať ďalšie zbytočné peniaze za ubytovanie.
Je jasné, že do Spojeného kráľovstva sa mohol pokojne dostať v priebehu jediného dňa, ale kto mu už dnes zoberie zážitky z 846-dňovej cesty z austrálskeho Sydney až do Londýna? Ty si cestovanie užíval plnými dúškami a ako sám hovorí, verí, že to nebolo jeho posledné bláznivé dobrodružstvo v živote. Zatiaľ presne nevie, kam sa chce vydať z Londýna, ale vraj by rád dal druhú šancu lodnej doprave a jeho novou výzvou teda možno bude Atlantický oceán a Amerika ležiaca na jeho druhej strane.
