Citrusy, pomaranče, melóny, rajčiny či papriky. Stačí sa pozrieť do chladničky na krajinu dovozu.
Dopriať si relatívne čerstvé exotické plody počas celého roka je snom každého z nás a vďaka vysokému rozmachu poľnohospodárstva v niektorých krajinách Európy skutočne môžeme kedykoľvek zájsť do obchodných reťazcov a zaiste narazíme na bohatú ponuku plodov, ktoré by sme na domácej pôde dopestovali len ťažko. Dopyt po týchto potravinách je však vysoký a vyprodukovať dostatok ovocia a zeleniny pre prakticky celú Európu si vyžaduje poriadne veľké políčko. A práve juh Španielska ponúka jedny z najideálnejších podmienok pre pestovanie týchto plodín, čo vyústilo ku vzniku gigantických skleníkových fariem, pričom najväčšiu z nich nájdeme v Provincii Almería. Ako veľmi dokázalo poľnohospodárstvo zmeniť krajinu a čo všetko ste o tomto mieste pravdepodobne nevedeli?
Španielsko je vôbec najväčším výrobcom a vývozcom citrusových plodov, broskýň, marhúľ a jahôd v Európe a pokiaľ sa pozriete do chladničky, pravdepodobne objavíte krajinu pôvodu Španielsko. Agrikultúra však paradoxne v hrubom domácom produkte krajiny tvorí iba niečo nad 2,5 %, pričom v roku 1996 to bolo až 4,8 %, teda takmer dvojnásobok. Napriek tomu sa tento štát radí medzi tie s najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou, a tak pomaly, ale isto spláca svoj hrubý dlh v približnej hodnote 100,9 % HDP. Dopomôže tomu i poľnohospodárstvo?
Provincia Almería s rozlohou ako Trenčiansky a Trnavský kraj dokopy poskytuje domov pre 700 000 obyvateľov a každoročne sa stáva obľúbenou destináciou pre horúce letné dovolenky, avšak dôvody, ktoré túto oblasť zapísali do modernej, zdôrazňujeme modernej histórie, sú na míle ďaleko od opaľovania sa na opustených rozľahlých plážach. Počas 60. rokov, kedy bola táto plocha iba jedna veľká suchá zem, sa tu natočila viac než stovka westernových filmov, z ktorých spomenieme Kleopatru, Lawrenca z Arábie či menej populárneho Kráľa Kráľov. 70. roky prebiehali viac menej totožne, a tak sa Almería na viac než 2 dekády hemžila režisérskymi stoličkami. Aj keď sa na tomto vyprahnutom mieste v súčasnosti natáča podstatne menej filmových scén, nájdete tu takzvaný Oasys MiniHollywood, tematický park a zároveň čosi ako múzeum v podobe drobného westernového mestečka. Nachádza sa na púšti Tabernas alebo tiež tu.
Naoko neúrodná púšť však v sebe skrývala oveľa väčší potenciál než poskytovanie plochy pre kinematografické účely, ktorý neskôr odhalili až poľnohospodári. Približne na začiatku 80. rokov si začali uvedomovať, že pomerne veľký cíp spolu s jeho priľahlým okolím disponuje určitou zaujímavosťou. Meteorologické štatistiky odhalili, že tu v priemere ročne padne iba 228 milimetrov zrážok. Pre porovnanie, na Slovensku táto hodnota kolíše medzi 500 mm v oblasti Galanty, Senca až po 2 000 mm v oblasti Vysokých Tatier. Najteplejším a zároveň najsuchším mesiacom je júl, pri ktorom sa miestni obyvatelia nemusia dočkať ani len jedinej kvapky dažďovej vody. To a fakt, že približne 320 dní v roku je slnečných, spravili z krajiny skvelé miesto na rozvoj hospodárstva.
Už v začiatkoch 80. rokov začali vznikať prvé drobné skleníky a keďže územie disponuje veľmi suchou a neúrodnou pôdou, väčšina sa dovážala z okolitých krajín, prevažne Holandska. K tomu si pripočítajte hydroponické prístroje plus tony chemických hnojív a vybudovanie najväčšej skleníkovej farmy na svete môže začať. Rast podporil aj vstup Španielska do Európskej únie v roku 1986, čím mohla krajina exportovať potravinárske výrobky do členských štátov bez colných poplatkov. Momentálne sa skleníky rozprestierajú na ploche približne 46 000 hektárov, pričom v rámci Európy si drží 2. miesto Taliansko a ich 25 000 hektárov. Najväčšia skleníková farma na svete natoľko expandovala, že sa z tamojších veľkých miest stalo len pár domov na niekoľkých uliciach obkolesených skleníkmi.
Úroveň "bielej farby" reflektujúcej svojím svetlým odtieňom slnečné žiarenie je natoľko vysoká, že zatiaľ čo vo zvyšku krajiny sa priemerná ročná teplota neustále zvyšuje, Almería zaznamenala každú dekádu od roku 1983 priemerný pokles o 0,3 stupňa. Napriek tomu je vo vnútri skleníkov teplota prekračujúca 45°C, a preto tu španielski robotníci odmietajú pracovať. Miesto domácich sa zamestnávajú africkí migranti a imigranti, ktorí sú na tak vysoké teploty zvyknutí a vystačia si s priemerným platom 33 až 36 € na deň. Akokoľvek smiešna sa vám táto suma môže zdať, pol-kila citrónov za 50 centov sa jednoducho musí odzrkadliť na nízkych platových podmienkach. Odhaduje sa, že je tu zamestnaných približne 100 000 pracovníkov.
Odvrátenou stranou mince je znečistenie krajiny odpadom v podobe plastových nádob od pesticídov, ktoré samozrejme ešte stále obsahuje škodlivé chemikálie. V roku 2013 objavili ochranári mŕtveho vorvaňa, ktorý sa plavil blízko pobrežia. Po pitve sa prišlo na to, že požil až 17 kilogramov plastového odpadu plávajúceho na hladine. Okrem toho sú zahltené odpadom aj miestne toky a obsahujú veľmi vysoké percento soli z dovážanej pôdy. Našťatie, situácia sa pomaly stabilizuje a dieru na trhu vykryli i miestne spoločnosti recyklujúce odpadové plasty z toxických látok, hoci priblížiť sa k sto percentám správne zlikvidovaného odpadu potrvá ešte dlho. Hygienická úroveň je na rovnako nízkom leveli a na mnohých farmách chýbajú záchody a ženy sú nútene k prostitúcii. Či už sa teda rozhodnete pre tie najlacnejšie potraviny v pomere cena/gramáž, dbajte na to, odkiaľ pochádzajú a za akých podmienok boli dopestované.
- Skleníky sa rozprestierajú až na 46 000 hektároch pôdy
- Pestujú sa tu prevažne rajčina, paprika, cuketa, uhorka, zelená fazuľka a červený melón
- Ročná výroba potravín tu predstavuje 2,7 milióna ton ovocia a zeleniny
- Za jediný rok vytvoria miestne skleníky až 46 000 ton odpadu
- Ročný príjem z predaja predstavuje 1,4 miliardy eur
- Almería pokrýva až polovicu európskeho dopytu po čerstvom ovocí a zelenine
- Priemerný plat robotníka je 33 až 36 € na deň
