Ďalší z radov zvrátených psychopatov.
Pôvabná tvár, ktorá vo svojom vnútri skrývala temnú pravdu. Adolfo de Jesús Constanzo mal všetky predpoklady stať sa násilným náboženským vrahom a fanatikom. A tak sa aj stalo. V 80. rokoch minulého storočia viedol jeden z najobávanejších a najzvrátenejších kultov, ktorého vyznávači sa nezastavili ani pred bezcitnými vraždami. Narco Satánicos, ako sa kult nazýval, sídlil v neobývanej púštnej oblasti na pomedzí Mexika a Texasu. K ranču, kde sa náboženské rituály vykonávali, viedla len poľná cesta, ktorú na obzore lemovali opustené farmy nechané napospas osudu.
Zakladateľ, vodca a najmä chorobomyseľný čarodej Adolfo de Jesús Constanzo sa narodil roku 1962 v Miami iba pätnásťročnej kubánskej imigrantke. Opantaná slabomyseľnosťou vôkol seba verila, že jej syn má božie schopnosti, a tak ho už od detstva zasväcovala do pochybných náboženských praktík, ktorým sa naučila ešte vo svojej domovine. Výchova to však zrejme nebola ukážková, keďže syn namiesto detských hier prepadol skôr týraniu a zabíjaniu zvierat. Za svoje činy si u rovesníkov vyslúžil prezývku El padrino de Matamoros (Krstný otec z Matamoros). Forenzný psychiater Michael Stone sa neskôr vyjadril, že práve absurdná výchova založená na spôsobovaní bolesti a vernosť vo svoje nadprirodzené sily vybudovali v Adolfovi všetky predpoklady stať sa vodcom krvavej hry. Po smrti otca sa s mamou presťahoval do Portorika, kde aj navzdory navštevovaniu kostola prepadol náboženstvu Palo Mayombe, ktorému sa naučil popri výletoch na Haiti. Náboženstvo, ktoré sa do karibskej oblasti dostalo spolu s otrokmi z Konga a Nigérie.
Všetky obrázky sú použité z filmu Borderland, ktorý vypovedá o činoch Adolfa Constanza
V 70. rokoch sa rodina opäť vrátila do USA. Bývala v štvrti Hialeah, tzv. kolíske kubánskych imigrantov v Miami, kde si Adolfo čoskoro vybudoval povesť šamana a čarodeja. Susedstvo sa domu Constanzových vyhýbalo oblúkom. Prvé policajné opletačky nastali, keď sa úrady dozvedeli, v akých podmienkach Delia, Adolfova mama, svojho syna vychováva. V dome sa mali nachádzať desiatky zvierat a podlaha mala byť posiata krvou, močom a výkalmi. Už tretí otec Adolfa ho mal tentokrát uviesť do sveta zločinu. Na sklonku dospelosti tak začal obchodovať s drogami a náboženskými artefaktmi. Okrem nelegálnej činnosti si však vďaka svojej fotogenickej tvári privyrábal aj ako model. Prvé problémy s políciou mal už počas dospievania, keď bol niekoľkokrát zadržaný kvôli menším krádežiam a vandalizmu. Aj cez rozbehnutú kariéru radového zločinca hrali aj naďalej rituály a náboženské obrady hlavnú úlohu v Adolfovom živote. Za to najcennejšie, čo dostal od mamy považoval „ngangu“ – kotol na vyváranie zvierat.
V roku 1984 rodinu nadobro opustil a odsťahoval sa do Mexika, kde spolu s ďalšími komplicmi naštartoval biznis s čiernou mágiou. Za kúzla šťastia či bezpečia si skupina „čarodejov“ účtovala tisícové honoráre. Aj napriek v našich končinách veľmi pochybným praktikám, mali v tamojšom prostredí bohatú klientelu, ktorá pozostávala z politikov, policajtov, ale aj drogových bossov. Za obete pri náboženských obradoch padali kozy, kurčatá či hady. Postupom času mu však energia vychádzajúca z mŕtvych zvieracích tiel nepostačovala. Skupina mágov teda začala prečesávať miestne cintoríny za účelom nájdenia ľudských pozostatkov. Koncom 80. rokov sa k podivnému kultu pripojila iba 22-ročná Sara Aldretová, ktorá sa onedlho stala pravou rukou Adolfa a vyslúžila si prezývku La Madrina (krstná mama). Sara však na prvý pohľad nebola ten typ prostoduchej, ľahko ovplyvniteľnej dievčiny. Žila totiž dvojaký život. Len niekoľko kilometrov za hranicami navštevovala vysokú školu v Bronswille, kde vystupovala ako úspešná študentka, no v Mexiku mala povesť čarodejnice. Predpokladalo sa, že spolu s Constanzom udržiavajú milenecký pomer, no čarodejníckeho vodcu zaujímali prevažne muži.
Sekta sa po nadviazaní výborných vzťahov s mexickou mafiou usadila na ranči Santa Elena, ktorý okrem obradov slúžil tiež ako krátkodobé skladisko marihuany a kokaínu. Práve tu sa chuť po ľudskej krvi zväčšila natoľko, až sa stali ľudské obete holou realitou. Ako vypovedajú staré dokumenty a záznamy, svoje obete mali niekoľkokrát porcovať aj zaživa, no väčšinou boli dopredu usmrtené. Nasledovalo odobratie dôležitých orgánov (mozog, pľúca, srdce či pohlavné orgány), ktoré následne putovali do obradného kotlíka (ngangy), kde sa vyvárali. Po ich spracovaní si členovia kultu ľudský vývar medzi sebou podávali a popíjali. Verili totiž v zázračné účinky takéhoto nápoja. Vraždy vykonával najmä Constanzo, no na únosoch a mučení sa podieľali aj ďalší fanatici. Obete si nevyberali podľa žiadnych, dopredu pripravených kritérií, ale náhodným výberom. Platilo tu teda pravidlo „v zlom čase na zlom mieste“. Koniec krutým a drastickým praktikám sa však blížil. V roku 1989, keď vyslal Constanzo svojich kumpánov do Matamoros, sa v meste nachádzal veľký počet amerických študentov užívajúcich si jarné prázdniny. Medzi nimi bol aj 21-ročný študent medicíny Mark Kilroy, ktorého obalamutili členovia sekty prezlečení za policajných dôstojníkov v snahe uniesť mladého muža na ranč.
Zatiaľ, čo ho priatelia hľadali po mestských baroch, Mark bojoval o život. Na ranči sa mu dostalo mučenia a znásilňovania, až pokým sa mu nenaskytla príležitosť na útek. Ten sa však skončil neúspechom, keď ho Constanzovi muži dolapili a zabili mačetou. Vrch hlavy mu odťali, vytiahli mozog a uvarili. Po mladom študentovi bolo na druhý deň vyhlásené pátranie, ktorým sa zaoberali polície na oboch stranách. Mexická ani americká polícia nemali akúkoľvek stopu, až pokým nenarazili na Serafina Hermandeza, jedného z členov, ktorý policajtov doviedol až na onen ranč. Tam im následne ukázal hroby asi pätnástich obetí. Policajti na opustenom ranči našli okrem iného aj pripravovaný vývar, v ktorom plávali zbytky zvieracích zdochlín, kozia noha a podobne ladené ingrediencie. Dôstojníci napokon našli aj hrob Marka Kilroya, z ktorého trčal drôt. Narco Satánicos totiž vyrábali zo stavcov svojich obetí „náramky šťastia“. Na mieste boli zadržaní štyria podozriví, avšak Adolfo de Jesús Constanzo medzi nimi nebol. Vodca bol vypátraný o dva týždne neskôr v Mexico City. Policajná akcia sa nanešťastie neskončila dolapením Contanza, keďže ten sa pri policajnej prestrelke rozhodol spáchať samovraždu. K súdu sa dostalo celkom päť členov, ktorí si postupne vypočuli zaslúžené, desiatky rokov trvajúce tresty.
