Vedci nevedia, ako by mohli Diegovi za jeho prácu poďakovať.
Ekvádorské súostrovie Galapágy si určite väčšina z nás spája s Charlesom Darwinom a jeho evolučnými teóriami. Z ostrova Española, ktorý je súčasťou Galapág, však pochádza aj korytnačí samec schopný Darwinovu slávu minimálne dorovnať. Volá sa Diego a patrí do korytnačieho druhu s latinským názvom Chelonoidis hoodensis, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje výlučne na Españole a ešte pred niekoľkými desiatkami rokov mu hrozilo úplne vyhynutie. Pred asi 50 rokmi tam žili len dvaja samci a dvanásť samičiek, čo síce znamenalo reprodukčný potenciál, ale vtedajšej populácii sa do intímnych hrátok veľmi nechcelo. Situáciu teda musel zachraňovať Diego.
40 rokov dozadu svet ani len netušil, že Diego patrí do vlastného druhu korytnačiek. Situácia sa zmenila až po tom, čo vedci oddelili druh Chelonoidis hoodensis od iného druhu vyskytujúceho sa na Galapágach a spustili kampaň na hľadanie takýchto korytnačiek po celom svete. Jeho meno bolo odvodené od toho, že tohto mohutného samca sa podarilo vypátrať až v kalifornskej zoologickej záhrade v San Diegu, kde sa pravdepodobne dostal v prvej polovici 20. storočia prostredníctvom jednej z mnohých vedeckých expedícií. Našťastie, osud a mohutná kampaň to zariadili tak, že Diego dostal druhú šancu vo svojom domove a dalo by sa skonštatovať, že sa činil.
Po príchode späť na Galapágy v roku 1976 bol umiestnený do programu špecificky zameraného na rozmnožovanie jeho druhu a tento sexuálne mimoriadne aktívny samec splnil požiadavky vedcov na jednotku. Štatistiky hovoria jasnou rečou o tom, že Diego je otcom približne 40 percent všetkých vypustených korytnačiek tohto druhu na ostrove, čo by pri počte 2000 vypustených mláďat znamenalo, že Diego splodil viac než 800 potomkov. Situácia nie je ani napriek jeho pomoci stále ružová, pretože v minulosti vraj na ostrove žilo okolo 5000 korytnačiek tohto druhu, ale Diego prakticky sám zachránil svoj druh od vyhynutia. Kto iný môže toto o sebe povedať?
