I keď sú veľké občianske vojny financované diamantmi v podstate minulosťou, ľudia kvôli nim stále trpia.
Pred nedávnom sme sa pozreli na diamanty všeobecne. V nasledujúcom článku sa bližšie budeme zaoberať problematikou krvavých diamantov, ktoré stáli mnoho ľudí životy.
V máji 2012 bol k doživotnému trestu odsúdený libérijský prezident Charles Taylor. Vo svojej krajine rozpútal ako vodca Libérijskej národnej fronty v roku 1989 občiansku vojnu. Bývalého prezidenta Samuela Doea nechal umučiť. V občianskej vojne zahynulo 150 000 ľudí a 1 000 000 ďalších muselo opustiť svoje domovy. V 90. rokoch ako vážený prezident Libérie dotoval a podporoval rebelov bojujúcich v Siera Leone zbraňami a diamantmi. Svoju moc postavil na obchode s krvavými diamantmi a zďaleka to nebol ojedinelý prípad. Celý africký ľud hynie kvôli drahým nerastom na státisíce po desiatky rokov. Za krvavé sa považujú tie vyťažené v bojových zónach alebo v oblastiach pod vedením rebelov, ktorí z ich predaja financujú zbrane. Desiatky rokov vlastne sponzorovali vojny v Angole, Libérii, Siera Leone a ďalších afrických krajinách, v ktorých zomreli milióny obyvateľov. I keď sú veľké občianske vojny financované diamantmi v podstate minulosťou, ľudia kvôli nim stále trpia.
Roky tvorili diamanty v Afrike hnací motor krviprelievania a občianskych vojen. Škrt cez rozpočet mal spraviť Kimberleyský proces. Medzi najviac zasiahnuté krajiny touto problematikou patria Libéria, Pobrežie slonoviny, Kongo, Angola, Zimbabwe. V novodobom svete môžeme stále nájsť oblasti, ktoré nás nútia k zamysleniu. V zimbabwskej oblasti Marange dohliadajú ozbrojenci od rána do večera na ťažbu nerastov. Pracovné podmienky sú na úrovni otroctva v minulom storočí v Spojených štátoch. Často tu pracujú bez jedla a prestávok aj deti. Podmienky afrických baníkov nám sprostredkoval aj sám Hollywood vo filme Krvavé diamanty. Filmové vyobrazenie nemá ďaleko od pravdy.
Prvou diamantovou veľmocou bola India. V roku 1700 sa začali miestne zásoby nerastného bohatstva zmenšovať a bolo nutné vypátrať nové náleziská. Tie sa objavili v Brazílii, ktorá na ďalších 150 rokov dominuje v ťažbe diamantov. Moderná história krvavých diamantov začína práve po využití všetkých zásob v Brazílii. Polovica svetovej produkcie dnes pochádza z Afriky. S ťažbou sa tu začalo pred takmer 150 rokmi, konkrétne v roku 1867, kedy boli objavené neďaleko Kimberley v Juhoafrickej republike. Ctižiadostivý podnikateľ Cecil Rhodes tu o niekoľko rokov neskôr založil svetoznámu spoločnosť De Beers, ktorá už v roku 1900 kontrolovala 90 % svetovej ťažby diamantov a svoj dominantný prístup si drží dodnes. V priebehu 20. storočia sa v dôsledku vstupu nových krajín zásoby zvýšili 50-násobne. V 90. rokoch 20. storočia začali spôsobovať v Afrike občianske vojny a nepokoje až sa z kamienkov, považovaných za symbol lásky, stal zrazu dôvod úmrtia miliónov ľudí. V tomto období tvorili krvavé diamanty zhruba 15 percent svetovej produkcie.
Spoločnosti obchodujúce s diamantmi ako Tiffany alebo De Beers odmietali prepojenie luxusného tovaru s krvavými vojnami. Preto v roku 2003 prišiel na scénu Kimberleyský proces, s cieľom zabrániť povstaleckým armádam využívať diamanty k financovaniu krviprelievania. Kimberleyský proces, medzinárodne označený KPCS, vlastne združuje štáty a zástupcov firiem obchodujúcich s týmto tovarom. Každý diamant tak musí byt opatrený certifikáciou, ktorý zaznamenáva jeho trasu od ťažby až po konečného zákazníka. Dohoda vo veľkej miere pomohla znížiť percentuálny podiel krvavých diamantov na 1 až 4 % svetovej produkcie. Do dnešného dna spája 74 krajín. Aj cez nesmierne zlepšenie má opatrenie stále slabé miesta. Za konfliktné môžu byt označené iba diamanty pochádzajúce z krajín skľučovaných občianskou vojnou. Veľký problém má v tejto súvislosti Zimbabwe, v ktorom síce občianska vojna nie je, no i tak sú spojené s krviprelievaním a udržaním moci miestnych diktátorov.
Keďže nejde o žiadne nedostupné zbožie, v čom tkvie tak obrovský dopyt po týchto nerastoch? Objem ich ťažby sa len minulý rok ráta na viac ako 25 ton, čo predstavuje 127 000 000 karátov. Hlavným dôvodom bude nezmyselne premrštená cena tak malého kúsku kameňa. Do jedného kamienka môže priemerný občan Európskej únie vložiť svoje celoživotné úspory. Je mobilný a detektor kovov ho nemá šancu odhaliť. Ďalšou nespochybniteľnou výhodou bude nevystopovateľnosť transakcie prevedenej pomocou diamantov. Tým pádom tvorí ideálne platidlo pre drogových bossov, afrických diktátorov a skrátka všetkých kriminálnikov. Bezhraničná láska k nim prepukla medzi obyvateľstvom už v 4. storočí pred naším letopočtom. Do Európy sa po prvýkrát dostali z Indie. Hlavným diamantovým centrom boli v tej dobe Benátky. Túžba vlastniť lesklý kamienok sa začala šíriť celým kontinentom. Na konci 14. storočia sa všetko dianie presunulo z Benátok do belgických Antverp. Tam ich po prvýkrát začali vsádzať do zásnubných prsteňov. Veľký zlom na diamantovej scéne prišiel v roku 1456, keď klenotník Lodewijck van Berken z Brúg prišiel na to, že diamanty možno brúsiť.
Záujem o diamanty síce stále rastie, ale neinvestuje sa do nich v takej miere ako napríklad do zlata. Môže za to fakt, že nemajú stanovenú žiadnu univerzálnu cenu za gram. Proces ohodnotenia každého jedného je individuálny a závisí od veľkosti, vzácnosti a farbe samotného kameňa. Rozdiel, hoci už len o 0,1 karát môže byt obrovský. K hmotnostnému označeniu sa používa jednotka karát. Pôvodne išlo o hmotnosť semena svätojánskeho chleba, ktoré sa používali najmä v Arábii a Perzii pri určovaní ceny drahých kameňov a zlata. Veľkosť a váha týchto semien bola totiž rovnaká, a tak sa vytvoril univerzálny systém ohodnocovania. V arabčine sa semená nazývali „kharrub“ a v gréčtine „kerátion“, z čoho vznikol náš karát. Dnes je používaný hlavne metrický karát, ktorý váži 200 mg, teda 0,2 g. Diamant o hmotnosti jedného gramu má tak 5 karátov.
Zamyslenia hodný je najmä fakt, že takmer nikto nedokáže rozoznať skutočný diamant v hodnote miliónov dolárov od umelo vytvoreného za zlomkovú cenu. Rozdiel pozná len skutočný znalec. K čomu nám vlastne potom slúži, keď ani sami nie sme schopní poznať rozdiel medzi prírodným a umelo vytvoreným kameňom a na potvrdenie pravosti potrebujeme certifikát? Štatistiky uvádzajú, že v roku 2014 bolo vyrobených 72 kilogramov (360 000 karátov) syntetických diamantov. Do roku 2018 by sa podiel umelo vytvorených diamantov mal rátať na milióny karátov a tvoriť približne 2 % svetovej produkcie.
