Slovenka preplávala La Manche aj Severný prieliv. Odchádzalo mi telo, musela som sa vyhýbať nebezpečným medúzam (Rozhovor)

Dvanásť hodín v ľadovej vode, niekoľkohodinové bolesti tela a v hlave absolútna prázdnota. Diaľkové plávanie patrí k extrémne tvrdým športom. Napriek tomu láka tých, ktorým bežné športové výzvy dávno nestačia. My sme o ňom hovorili s Alinou. Momentálne žije v českom Tábore, má za sebou La Manche a ako prvá žena zo Slovenska nedávno pokorila neuveriteľne náročný Severný prieliv.

Alina navyše ukazuje neuveriteľne silnú ľudskú stránku. Svoje plavby totiž venuje organizácii ALSA a bojuje tak za pacientov s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS). Ako sa z rodičovskej dovolenky trénuje na najťažšie preplávania sveta a aký je to pocit, keď pod tebou preplávajú veľryby?

Čo ťa k diaľkovým plavbám priviedlo?

Začala som s plávaním už ako malá, takže sa tomuto športu venujem v podstate celý život. Potom som skúšala aj ďalšie veci, napríklad triatlon a swimrun. K diaľkovému plávaniu som sa dostala v podstate úplnou náhodou. Jeden môj kamarát v čase covidu prechádzal rôzne články a našiel nejaký text od Red Bullu, kde bolo 10 najťažších plaveckých pretekov v Európe. Našiel tam jeden dlhý 21 kilometrov vo Švédsku a povedal mi o ňom. Pôvodne to myslel iba zo srandy, nepočítal s tým, že sa prihlásim. Ale týmto sa to odštartovalo.

V čom spočíva najväčšia výzva?

Pre mňa to bolo hlavne o tom, čo mi to urobí s hlavou. Pretože za sebou nemám toľko diaľkových pretekov. Plávala som jedny trojkilometrové preteky, rok nato tých 21 kilometrov a potom som otehotnela. Takže som si dala pauzu a po pôrode som sa hneď prihlásila na La Manche a rok potom na Severný prieliv.

Bála som sa toho, čo mi takto dlhý čas urobí s hlavou. A potom studenej vody. To je pre mňa najväčší strašiak. Rada však zisťujem, čo mi dovolí moje telo a moja hlava. Tak preto skúšam podobné výzvy.

Ako vyzerá ten „deň D“?

Samotný deň podľa mňa nie je až taký dôležitý, ide skôr o tých pár dní predtým. Nebudem hodnotiť prípravu, tá je, samozrejme, tiež dôležitá, ale podľa mňa je zásadné to, ako sa človek nastaví psychicky. Takže ja sa snažím dostať už pár dní predtým do pohody. Niekde som počula, že si človek musí predstavovať, že už doplával. Celý deň som nastavená na to, že doplávam a že budú dobré podmienky. To nakoniec nie je vždy pravda, ale ja sa na to takto mentálne pripravujem.

Ako dlho ti trvá príprava?