- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Bývalý internát v Lučenci jednoznačne patrí medzi najstrašidelnejšie miesta na Slovensku. Ako som zistil na vlastnej koži, skutočne sa je v ňom čoho báť a nemyslím tým len duchov.
„Pššt,“ zasyčí Ronnie na svojich priateľov a rukou im ukáže, aby sa vzdialili. Stea a Peťo kamarátovo gesto ihneď pochopia. Pomalým krokom podídu až na koniec chodby, zahnú doľava a stratia sa v tme.
Nádejný lovec duchov zostane na ošarpanej chodbe bývalého internátu sám, presne tak, ako to chcel. Jemným svetelným lúčom z baterky presonduje okolie, čupne si a z chrbta zloží ruksak. Chvíľu sa v ňom pohrabe a potom z neho vytiahne EVP rekordér. Ide o prístroj, ktorý nemôže chýbať v povinnej výbave žiadneho lovca duchov. Na vyšetrovanie paranormálnych javov sa používa preto, lebo dokáže zaznamenať elektronické hlasy, ktoré sa obvykle vyskytujú v takých nízkych frekvenciách, že ich ľudské ucho nepočuje.
Ronnie sa s prístrojom v rukách presunie do jednej z miestností rozvetvujúcich sa pozdĺž chodby. Len čo prekročí prah jej dverí, zmocní sa ho pocit, že ho niečo sleduje. Cez vybité okno dovnútra jemne preráža mesačné svetlo, ktoré mu stačí na to, aby sa v miestnosti dokázal zorientovať. Rozhodne sa teda vypnúť baterku a zahalený rúškom noci počkať, čo sa bude diať.
Hrobové ticho v budove prehlušuje nepríjemný šum EVP rekordéra. Pulzujúce zvuky znamenajú, že prístroj skutočne zachytáva rôzne frekvencie. Z reproduktorov však nevychádzajú žiadne slová, ktoré by boli významné pre vyšetrovanie.
Ronnie uprene hľadí na obrazovku prístroja, akoby bol v tranze, keď ho zrazu naspäť do reality strhnú hlasné kroky z chodby. Približujú sa k nemu. „Veď som Stei a Peťovi povedal, nech idú na chvíľu inde a nechajú ma samého...“ lovec prízrakov ani nestihne dokončiť myšlienku, keď zvuk ďalšieho kroku doľahne nie z väčšej vzdialenosti ako meter.
Chodba je zahalená v absolútnej tme. Ak by sa k nemu vracali priatelia, museli by si predsa svietiť. Preľaknutý Ronnie okamžite zapne baterku a zasvieti pred seba. Na chodbe nikto nie je.
Skôr než sa stihne spamätať z desivého zážitku, dobehne k nemu dvojica kamarátov, ktorí takisto začuli kroky. „Si v poriadku?“ spýta sa Ronnieho Stea a on len sťažka prikývne. V tom sa všetci strhnú na hrozivý buchot. Ozýva sa z poschodia pod nimi. Znie to, akoby sa tam niekto nervózne prechádzal. Zo strany na stranu. Hore-dolu.
V trojici sa aj so všetkým vybavením rozbehnú za zvukom. Kým však stihnú zbehnúť dolu po schodoch, utíchne. Rýchlym krokom prejdú až na koniec chodby, odkiaľ sa im zdalo, že zvuk vychádza. Keď zastanú, aby tieto udalosti predýchali, situácia sa náhle vyostrí.
- Ako na nás škaredo zazerali miestni podivíni, keď sme sa prechádzali okolo internátu.
- Čo odporné sme v jeho ruinách našli.
- Na čo sme si museli dávať na mieste pozor.
- Či sa nám počas nočných potuliek týmto miestom stalo niečo paranormálne.
- Prečo sme z miesta museli rýchlo utiecť.
Z ničoho nič sa na Ronnieho zvalí stará okenica. Len tak-tak stihne odskočiť nabok a vyhnúť sa jej. Sklo sa s rachotom roztriešti o podlahu a črepy sa rozletia do všetkých kútov chodby. V tom istom momente sa opäť ozvú hrozivé zvuky krokov. Tentoraz však už v takej kadencii, že nepripomínajú nervóznu chôdzu, ale beh.
Stea rýchlo vyloví z vrecka riflí telefón a namieri ho pred seba ako pištoľ. Vyzerá pri tom, akoby chcela zastreliť narušiteľa, ktorý desí a ohrozuje jej priateľov. Keď stlačí spúšť, namiesto výstrelu sa ozve len veľmi tiché „cvak“.
Dievča pri pohľade na displej svojho mobilu zamrzne. Podľa výrazu v tvári samo vyzerá ako práve zastrelené. Keď sa naň pozrú chalani, ani oni sa nezmôžu na inú reakciu. Na veľmi nekvalitnej fotografii totiž zreteľne vidno bledú siluetu dievčaťa s dlhými čiernymi vlasmi.
Trojica je presvedčená, že to, čo práve odfotili, je duch Anny. Mladého dievčaťa, ktoré kedysi bývalo v internáte. Podľa miestnej legendy študentka tragicky zomrela na kolotočoch a odvtedy, nevyrovnaná so svojou smrťou, blúdi každú noc po chodbách svojho niekdajšieho domova.
Približne takto – alebo aspoň veľmi podobne – opísala zážitok zo svojej návštevy opusteného internátu v Lučenci skupinka mladých lovcov duchov Ghost Evidence. Napriek tomu, že odvtedy ubehlo už takmer desať rokov, chátrajúca budova na kraji jedného z lučeneckých sídlisk dodnes stojí a robí na čele vrásky všetkým ľuďom, ktorí žijú v jej okolí.
Ruiny bývalého internátu totiž naháňajú hrôzu už len na pohľad. Sú plné špiny, neporiadku a ako magnet priťahujú ľudí bez domova a miestnych vyvrheľov. Okrem nich do ich útrob zablúdi len zopár odvážnych dobrodruhov, lovcov duchov a nadšencov paranormálna, ktorí sa chcú na vlastnej koži presvedčiť, či sú desivé legendy o tomto mieste pravdivé.
Práve s týmto cieľom som sa rozhodol navštíviť Lučenec aj ja. Aby som v niekdajšom internáte zažil „tú pravú“ strašidelnú atmosféru, tak som jeho zákutia, samozrejme, preskúmal pod rúškom noci. A aj keď som do ruín liezol ako skeptik, do smiechu mi popravde veľmi nebolo. Človek sa tu totiž môže báť nielen mŕtvych, ale aj živých.
Ešte predtým ako sa spoločne vydáme do útrob desivej stavby, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naše reportáže plné zimomriavok páčia, podpor nás vstupom do klubu Refresher+.
Internát hrôzy: blok C
Je krátko po siedmej hodine večer, keď naša posádka dorazí do Lučenca. Podľa pokynov navigácie odbočíme z hlavnej cesty doľava a po niekoľkých metroch sa ocitáme v cieli. Len čo vystúpime z auta, ktoré odstavíme pred panelákmi, do očí nám udrie obrovská chátrajúca ruina.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa nám počas nočných potuliek týmto miestom stalo niečo paranormálne.
- Čo sme našli na mieste, kde lovci duchov odfotili siluetu Anny.
- Kto alebo čo nás vydesilo, keď sme boli na odchode z internátu.
- Prečo sme z miesta museli nakoniec veľmi rýchlo utiecť.
