Toto sú historické filmy, ktoré sa na skutočnú históriu vykašľali najviac, len aby zdramatizovali dej.
Historické či biografické filmy tvorcovia častokrát spracujú veľmi kvalitne. Nie vždy sa však ich kvalita rovná ich autenticite a historickej presnosti. Práve naopak, veľké množstvo filmárov a tvorcov si vymýšľa postavy, udalosti a vynálezy, aby viac zdramatizovali dej. Ktoré historické filmy sú teda najnepresnejšie?
1. Braveheart (réžia: Mel Gibson, 1995)
Statočné srdce je najlepší Gibsonov režijný počin, zároveň je to však jeden z najnepresnejších historických filmov. Škóti si v skutočnosti nemaľovali tváre a nenosili ani slávne kilty. Samotný William Wallace je vo filme farmár, no v skutočnosti sa narodil do šľachtickej rodiny a bol to vzdelaný muž. Zdramatizované sú vo filme aj jeho smrť a zajatie. Mel Gibson a spol. výrazne zmenili aj záver snímky.
V nej sa Robert I. (Robert the Bruce) spontánne postavil anglickej armáde s ďalšími Škótmi na počesť Williama Wallacea. V skutočnosti však v tom čase Robert bojoval s Anglickom už osem rokov. Tvorcovia si oproti realite upravili aj koniec filmu a poprehadzovali roky. Inými slovami, je to skôr veľkolepý vojnový film a dráma inšpirovaná skutočnými udalosťami. Históriu Škótska by sa z tohto filmu nemal učiť nikto.
P. S. Brave Heart bola prezývka Roberta the Bruce, nie Williama Wallacea.
2. Gladiator (réžia: Ridley Scott, 2000)
Samotná postava Maxima Decima Meridia je zmesou viacerých historických osobností rímskej histórie, ako napríklad Narcissus, Tiberius Claudius Pompeianus či Taruttienus Paternus. Film značne upravil aj vyobrazenie senátu ako vládnej moci v rímskom impériu. V skutočnosti nebol taký prodemokratický a nemal ani takú veľkú moc.
Commodus nezabil svojho otca, cisára Marca Aurélia. Ten podľa historikov zomrel počas vojnového ťaženia proti germánskym kmeňom. Tvorcovia si vymysleli aj to, že Marcus Aurélius chcel vrátiť Rím do republikánskeho zriadenia. K tomuto historici nemajú žiadne dôkazy.
Samotný záporák filmu Commodus nezomrel v aréne. Najprv sa ho jeho milenka Marcia snažila otráviť. Keď to prežil, usmrtil ho jej komplic počas kúpania.
3. 300 (réžia: Zack Snyder, 2007)
Historický veľkofilm Zacka Snydera je skutočne epickým zážitkom. Na tieto účely si však Snyder a jeho kreatívny tím povymýšľali toľko vecí, že historici len krútili hlavami. Sparta bola napríklad v čase udalostí filmu jediným štátom s dvomi kráľmi. Jeden viedol vojakov, druhý udržiaval pokoj doma. Vo filme sa túto rolu neúspešne snaží zastúpiť Leonidova manželka.
Sparťanské deti skutočne trénovali v nehostinných podmienkach, ale nezvykli loviť samy. V skupinách sa učili spolupráci s ostatnými vojakmi a znižovali tak riziko úmrtí. Xerxes nikdy neposlal do Sparty poslíčka so žiadosťou o ich rezignáciu a Sparťania na sebe mali kilá výbavy a brnenia. Rozhodne neboli polonahí, akých ich ukazuje Snyder.
Bojovalo v bitke pri Termopylách skutočne len 300 Sparťanov? Podľa historikov tam síce skutočne bolo len 300 Sparťanov, ale oveľa viac Grékov celkovo, a to vrátane vojska z Atén. Aténčania napríklad zachránili Sparťanov s ich loďstvom v bitke o Salamis. Celkovo v bitke o Termopyly bojovalo údajne okolo 7-tisíc Grékov proti presile 100- až 300-tisíc Peržanov.
Režisér Zack Snyder aj tvorca komiksu, podľa ktorého film natočili, Frank Miller, si film upravili úmyselne. Nešlo im o historickú poučku, ale o čistú a dobre vyzerajúcu zábavu na striebornom plátne.
4. Pocahontas (réžia: Eric Goldberg, Mike Gabriel, 1995)
Pocahontas je prvý Disneyho animák, ktorý nakrútili podľa historickej predlohy. Odohráva sa počas kolonizácie Nového sveta – Ameriky, čo malo za následok zabíjanie pôvodných obyvateľov a kradnutie ich pôdy a majetku.
Anglickí kolonizátori vtedy znásilnili množstvo mladých amerických dievčat. Disney sa však znásilňovaniu a vyvražďovaniu „Indiánov“ vo filme vyhýba. Skutočná Pocahontas mala v čase, v ktorej sa film odohráva, okolo 12 či 13 rokov, nie 19, ako vykreslil animák.
Pocahontas si v skutočnosti vzala Johna Rolfea, nie Johna Smitha. So Smithom bola len kamarátka a podľa historikov spolu nikdy nič nemali. Kmeň Powhatan Renape Nation následkom kolonizácie trpel, no zástupcovia štúdia Disney podľa vodcu kmeňa údajne odmietli ich vnímanie udalostí konzultovať. Podľa organizácie Indigenous Foundation Angličania Pocahontas uniesli a neskôr ju aj znásilnili.
5. Pearl Harbor (réžia: Michael Bay, 2001)
Historické nezrovnalosti v tejto snímke pekne zhrnula stránka Pearl Harbor.org, ktorá zastrešuje aj exkurzie v prístave Pearl Harbor. Postarali sa o to historici, experti na 2. svetovú vojnu či profesionálni fotografovia.
Tí prišli na to, že japonské lietadlá disponovali vo filme technológiami, aké neboli dostupné ešte takmer 10 rokov po útoku. Viaceré akrobatické kúsky s lietadlami vo filme sú podľa nich tiež nezmyselné. Vtedajšie lietadlá toho údajne neboli schopné. Vo filme sú desiatky technických a vojnových nepresností, ale tie sa dajú odpustiť, keďže šlo o detaily.
Americkí veteráni majú s filmom problém aj preto, že sa režisér Bay zameral len na niekoľkých hrdinov, zatiaľ čo opomenul desiatky a stovky ďalších vojakov, ktorí obetovali svoje životy. V centre filmu je fiktívna romantická dejová línia, ktorú tvorcovia vymysleli pre dramatizáciu deja.
6. The Imitation Game (réžia: Morten Tyldum, 2014)
Život a príbeh Alana Turinga, ktorý sa postaral o to, aby sa druhá svetová vojna skončila skôr, je stále širokej verejnosti neznámy. Veľmi tomu nepomohol ani skvelý, no nepresný film The Imitation Game.
V ňom označili Briti Turinga za zradcu, lebo nenahlásil jedného zo svojich kolegov ako špióna, pretože sa mu vyhrážal, že verejnosti odhalí jeho sexuálnu orientáciu (Turing bol homosexuál, čo bolo vtedy nelegálne). Turing sa však v skutočnosti s daným kolegom nikdy nestretol a neuprednostnil vlastné bezpečie pred rizikom pre krajinu.
Turinga vo filme vyšetruje polícia z podozrenia ruskej špionáže, ale v skutočnosti ho nikdy nepodozrievali. Azda najväčšou chybou filmu je to, že v ňom nie je matematik Gordon Welchman. Práve s ním Turing zostrojil Enigmu, prístroj na dešifrovanie nielen nacistických kódov. Vo filme Turing skrýva svoju sexualitu, no v reálnom živote o jeho sexuálnej orientácii vedeli blízki priatelia aj kolegovia.
