- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Niekedy sme dostali pocit, že nám tajomná pevnosť číta myšlienky.
Hradby nasaté históriou ožarujú lúče intenzívneho svetla. Zapadajúce slnko preniká do všetkých štrbín a škár kamenných múrov, z ktorých sa ozývajú hlasy posledných návštevníkov. Zatiaľ čo pevnosť upadá do tmy, konverzácie ľudí pomaly utíchajú.
Keď sa strážnička rozhodne uzavrieť zrúcaninu, ktorej majestátnosť ospevujú už len vrany svojím nepríjemným škrekotom, objíma ju šero. Podíde k otvoreným čiernym mrežiam a za hlučného vŕzgania ich prirazí dohromady a otočí kľúčom v zámku. Pripravená na chladnú noc sa mechanicky vyberie do svojej kancelárie. Pri drevených dverách však znenazdajky zastane a zahľadí sa pred seba. „Pane! Už máme zatvorené, nemáte tu čo hľadať,“ zakričí rázne na siluetu, ktorá sa promenáduje pri bráne na strednom nádvorí.
Keďže návštevník na jej výzvy nereaguje, rýchlym krokom zamieri priamo za ním, aby ho z hradu vyprevadila. Každým krokom vpred sú rysy siluety jasnejšie. Zakrátko sú natoľko jasné, že strážkyňa zastane. Postavu si premeria očami zdola nahor. Má na sebe brnenie. Len čo pohľad ženy dopadne na tvár cudzina, rozbúcha sa jej srdce. Pred bránou totiž nestojí zblúdený návštevník, ale rytier, ktorý chcel dobyť Spišský hrad už pred štyristo rokmi. „Šarško,“ zašeptá si popod nos vydesená strážnička.
Z upreného pohľadu na zjavenie ju zrazu vytrhne melancholický spev vrán. Otočí hlavu, aby sa za ním obzrela. Keď sa však pohľadom vráti späť, po rytierovi sa zľahne zem. Strážnička sa zhlboka nadýchne a opatrne vykročí do svojej kancelárie. Už nie mechanicky, ale pozorne. Prišla totiž na to, že hrad večer utíchne len pre tých, ktorí jeho tiene zámerne ignorujú.
Aj o túto desivú historku sa s nami podelila hradná sprievodkyňa Viola Uharčeková. Počas toho, ako nás previedla pevnosťou, nám priblížila nielen jej históriu, ale aj podivuhodné javy, ktoré na hrade pravidelne zažívajú.
„Stáva sa nám, že keď ráno príde prvý sprievod do hradnej veže, kde sa momentálne nachádza expozícia mučiarne, niektoré exponáty sú premiestnené. Napríklad ‚španielsku čižmu‘ často nenachádzame vo výklenku, v ktorom má byť vystavená, ale uprostred miestnosti,“ opisuje mučiaci nástroj, ktorý svojím tvarom pripomína čižmu. Je to kovová konštrukcia posiata z vnútornej strany klincami tak, aby sa jej nositeľovi zarývali čo najhlbšie do svalov. Podľa Violy sa okrem čižmy zvykne rovnako záhadne presúvať aj katova sekera.
Keďže je Spišský hrad opradený nielen legendami, ale aj nevysvetliteľnými javmi, ktoré tu okrem zamestnancov zmapovali aj lovci duchov, rozhodli sme sa jeho nočnú energiu zažiť na vlastnej koži. Naša posádka sa takmer celú noc prechádzala jeho tajomnými zákutiami a mapovala každý tieň, ktorý sa jej mihol pred očami. Na spánok sme sa uložili priamo v epicentre kuriozít – v tesnej blízkosti mučiarne.
Ešte predtým než spoločne začneme toto desivé dobrodružstvo, radi by sme ti pripomenuli, že navštevovať tajuplné miesta, ako napríklad Krvavé Šenky či Cintorín Bláznov, môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa nebojíš alebo sa bojíš rád a chcel by si podobných reportáží vidieť na našom portáli viac, nezabudni sa pridať do klubu Refresher+.
Teleport do minulosti
Majestátna zrúcanina obkolesená mohutnými hradbami tvorí záchytný bod scenérie Spiša a z priľahlej diaľnice je takmer nemožné si ju nevšimnúť. Na oficiálnom spodnom parkovisku hradu zahliadneme niekoľko obytných dodávok pripravených na nevšedný nocľah s krásnym výhľadom.
Vydáme sa po strmej a kľukatej príjazdovej ceste, ktorá vedie až pred hradby. Zaparkujeme a cez mohutnú bránu prenikáme do iného sveta. Ten vonkajší prestáva existovať. Míňame sa s poslednými odchádzajúcimi návštevníkmi, pričom máme pocit, že sa nachádzame na mieste, kde zastal čas.
Do súčasnosti nás však rýchlo vráti veža žeriava, vynímajúca sa nad ikonickým hradom. Svedčí o rekonštrukcii, ktorú zavŕšia možno až v roku 2027. Rekonštrukcia a postupné sprístupnenie verejnosti malo doteraz tri kolá – v rokoch 1983, 1985 a 1999.
Privíta nás sprievodkyňa Viola Uharčeková a zavedie na vrchol schodiska, kde sa nám naskytne pekný výhľad. Hoci nešetrí informáciami o hrade, nás to najviac ťahá k mučiarni so slušnou zbierkou nástrojov spôsobujúcich ukrutnú bolesť. Mnohé z nich, ako napríklad drevená lavica dereš, sú moderné reprodukcie.
Najviac miesta z exponátov zaberá škripec vybavený navíjacím mechanizmom, ktorý slúžil na naťahovanie tela. „Ak to chceli človeku ešte zhoršiť, narezávali mu kožu pod rebrami. Novšia verzia mala ozubené koliesko, ktoré sa dalo zaseknúť a predĺžilo bolestné chvíle,“ konštatuje.
Pri čoraz striedmejšom dennom svetle si ešte stihneme obzrieť desivý nástroj určený na vykĺbenie ramien. „Človeku priviazali ruky dole za chrbtom a postupne ho vytiahli celkom hore. Keď ho tak nechali niekoľko hodín, väčšinou to už nezvládol a zomrel.“
Jedinú stoličku v miestnosti zdobia klince. Od sprievodkyne zisťujeme, že ju využívali najmä pri procesoch s čarodejnicami. V každom kúte sa nachádza nejaký desivý predmet, až nevieme, kde máme v tejto sieni bolesti nechať oči.
Pohľad nakoniec upriamime na kamenný výklenok, v ktorom je zlovestne učupená „španielska čižma“. Niekoľko sprievodcov sa zhoduje na tom, že mení svoju pozíciu a orientáciu. Tvrdia to aj o susednom pni, do ktorého je zaťatá katova sekera. Presne toto sme potrebovali počuť.
Po zvážení strašidelného potenciálu nádvoria nakoniec rozložíme stany priamo pred vchodom do mučiarne. Po dlhej ceste nás vystraší niekoľko dažďových zrážok, typických pre sezónu Medardovej kvapky. Dúfame, že noc bude suchá.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa nám v noci prihodilo.
- Či sme na vlastné oči zahliadli siluetu desivého rytiera.
- Aké znepokojujúce náhody sa nám stali v krátkom časovom slede.
- Čo strašidelné sme ráno zažili so strážničkou hradu.
