Život v drevenom domčeku nie je pre každého.
Keď pri rozbitej prírodnej ceste zaparkujeme pred pozemkom Abelovcov, úpätie Malých Karpát bičuje mrazivý decembrový vietor. Územie nad oploteným výsekom kopca už patrí občasným turistom a ochranárom, no najmä líškam, jazvecom či srncom. „Sú to naši kamoši, občas im hodíme zeleninu a kecáme s nimi,“ pochváli sa Klára.
Epicentrom pozemku je vlastnoručne postavený tiny house, v ktorom trojčlenná rodina žije bez trvalého pobytu už takmer tri roky. „Takmer všetci, čo k nám prídu, sú ako obarení, že sa dá takto žiť. Nakoniec však ostanú až do večera a na priestor si zvyknú. Najviac nás tu bolo naraz deväť a pes.“
Zdanie prírody čiastočne narúša vedomie, že sme len niekoľko kilometrov od hlavného mesta, na ktoré sa nám z veľkého okna ponúka veľkorysý výhľad. „Pre niekoho je to divočina, no pre mňa je to príliš civilizované. Najradšej by som žila úplne v horách, no je to tu praktické, za pol hodiny sme pešo na zastávke autobusu,“ zhodnotí Klára a servíruje nám bylinkový čaj.
Z provizórneho riešenia trvalé
Vhodný a cenovo dostupný pozemok v lokalite hľadali asi dva roky. Keď ho našli, Šimon mal už domček takmer hotový, a tak ostávalo len ho na vlečke za traktorom doviezť na miesto určenia. „Súrilo to. Keď sme sa brali, tak sme nemali kde bývať. Začínali sme v neďalekej kamarátovej chatke, ktorá nemala ani strechu,“ spomína 27-ročný Záhorák.
O drevených tiny housoch vie dnes Šimon „takmer“ všetko. Okrem toho, že v jednom sám býva, vyštudoval v Brne odbor stavby na báze dreva a stavia ich aj pre klientov. „Dnes by som na vlastný dom asi použil kvalitnejšie a estetickejšie materiály, mali sme však skutočne obmedzený rozpočet. Navyše som myslel, že v ňom ostaneme len rok. Dnes sú to tri a nič nám nechýba,“ hodnotí svoju prvotinu.
Vlastná elektrina, voda aj drevo na kúrenie
Materiál na stavbu domčeka ich pred troma rokmi vyšiel asi na 10 000 eur. Dnes by zaplatili citeľne viac. Niektoré materiály za pár rokov zdraželi o 50 a iné až o 100 percent.
Náklady na mesačnú prevádzku sú však v porovnaní s klasickým rodinným domom zanedbateľné. Tiny house, z ktorého sú za pekného počasia vidieť až rakúske Alpy, zatiaľ nie je pripojený na elektrickú sieť.
Abelovci sa spoliehajú na 9 fotovoltických panelov s výkonom 4 kilowatty, ktoré trónia na šikmej streche šopy, postavenej, ako inak, vlastnoručne.
„V lete mávame prebytky, avšak v zime výkon nestačí a suplujeme ho drahou energiou z elektrickej centrály. Bolo by však nezmyselné nadimenzovať výkon na najhoršie zimné podmienky. Potrebovali by sme trojnásobok panelov,“ objasní Šimon a doplní, že ešte pár rokov potrvá, kým sa im vstupná investícia do panelov vráti.